Platy sestier, pôrodných asistentiek, záchranárov a ďalších vybraných skupín zdravotníkov by mali v nasledujúcich dvoch rokoch rásť rovnako, ako to bolo plánované pred prijatím konsolidačných zmien. Vyplýva to z vládnej novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili. Rokovali o nej v skrátenom legislatívnom konaní, v utorok sa uskutočnilo prvé a v stredu druhé aj tretie čítanie.
Návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti bol reakciou vlády na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Deklarovaným cieľom tohto zákona je navrátenie minimálnej výšky základnej zložky mzdy zdravotníkov v ústavných zariadeniach a záchrannej službe do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov.
Prerokované zrýchlene kvôli riziku výpovedí
Rast platov sestier, pôrodných asistentiek, záchranárov a ďalších zdravotníkov, ktorých minimálna výška základnej zložky mzdy je v tomto roku pod koeficientom 1 by sa teda budúci rok nemal meniť. Pri ostatných zdravotníkoch by mali platy v nasledujúcich dvoch rokoch rásť pomalšie ako sa plánovalo. V novele sa však navrhuje zvýšenie oproti stavu po schválení konsolidačných opatrení, a to z troch na 6,44 percenta na rok 2025 a na 8,05 percenta na rok 2026.
Úprava by mala tiež priniesť zvýšenie sadzby poistného za poistencov štátu na december tohto roka zo 4,5 na 6,55 percenta z vymeriavacieho základu. Vláda to odôvodnila tým, že skutočný počet poistencov, za ktorých platí poistné štát, je tento rok mierne nižší ako bol predpoklad, celkové finančné zdroje, ktoré prídu za týchto poistencov do verejného zdravotného poistenia, budú nižšie. Zvýšenie sadzby za poistencov štátu sa navrhuje, aby sa do výnosov verejného zdravotného poistenia dostali zdroje, ktoré boli na tento rok rozpočtované.
Návrh zákona sa rieši v skrátenom legislatívnom konaní kvôli hroziacemu riziku hromadných výpovedí zdravotníkov v nemocniciach. Podľa ministerstva zdravotníctva by mohlo dôjsť ku kolapsu nemocníc, a teda štát by nemohol garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia. Scenárom, ktoré by mohli nastať, sme sa venovali v tomto článku.
Lekári chcú napĺňanie memoranda
Otázne je, aké efekty zákon bude mať, keďže ide o kompromisný návrh, podľa ktorého má valorizácia platov sestier a záchranárov, teda najviac nedostatkových zdravotníckych profesií, zostať zachovaná bez zmeny a všetkým ostatným profesiám sa dočasne spomalí. Podľa predsedu odborárov Petra Visolajského to ale okrem lekárov znamená aj psychológov, laborantov, logopédov a všetky ostatné profesie, ktoré zarábajú horšie ako lekári.
Vláda prijatím pôvodného konsolidačného balíka spomalila valorizáciu platov zdravotníkov na roky 2025 a 2026 z 9,7 na tri percentá. Tieto kroky mali štátu ušetriť 259 miliónov eur. Zmeny skritizovali zdravotníci naprieč celým sektorom.
Lekári a zdravotníci majú každý rok navyšovanú základnú zložku mzdy o 0,015-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. U lekárov špecialistov sa mzda každoročne zvyšuje o 0,025-násobok priemernej mesačnej mzdy. Koeficienty by mali v nasledujúcich rokoch ďalej rásť.
Lekári na konci októbra začali so zberom výpovedí. Už ich podľa predsedu LOZ Visolajského majú vyše 3 200. Tvrdia, že sú ochotní ďalej rokovať a stiahnuť výpovede, ak vláda začne plniť ich požiadavky z memoranda, ktoré s lekárskymi odborármi podpísala vláda Eduarda Hegera v roku 2022. Okrem nárastu platov LOZ tiež žiada, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) a premiér Robert Fico (Smer-SD) povedali, že téma transformácie nemocníc nie je na stole.
Lekárski odborári stále poukazujú na problémy ako každoročný nárast dlhu v zdravotníctve, nefunkčnosť systému DRG, a na to, že nemocnice porušujú personálne normatívy či na problémy v odbornej príprave lekárov. Žiadajú zmenu systému financovania zdravotníctva a napĺňanie ďalších bodov Memoranda o zlepšení systému zdravotníctva z roku 2022.
(luh)
