Premier Robert Fico (Smer-SD) si podáva ruku s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas-SD). V pozadí sú členovia strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok, Erik Tomáš a Richard Raši. Foto: Kamil Šaško/Facebook

Čo sa stane, ak z nemocníc odíde 3 000 lekárov? Štát ešte môže aktivovať núdzové plány a robiť tvrdé kontroly

Od začiatku budúceho roka by mohli v slovenských nemocniciach chýbať stovky až tisícky lekárov. Vtedy sa totiž skončí výpovedná lehota zdravotníkov, ktorí pod taktovkou Lekárskeho odborového združenia (LOZ) podali hromadné výpovede. S vedením štátu sa sporia kvôli konsolidácii, ktorá obsahuje aj spomalenie rastu ich platov či úmysel transformovať štátne nemocnice na akciové spoločnosti. Rokovania stále prebiehajú, no môže sa stať, že sa štát s lekármi nedohodne a viac ako 3 000 výpovedí nadobudne platnosť. V tom prípade by zrejme nakoniec nevypadli zo systému všetci lekári. Štát má okrem toho viacero možností, ako podobnú krízu riešiť. Lekárom môže prácu aj prikázať alebo ich prísnejšie kontrolovať.

Výpoveď už podalo už vyše 3 000 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom. Spor lekárov s vedením štátu začal s ohlásenou konsolidáciou verejných financií. Vadí im najmä spomalenie valorizácie ich platov a úmysel transformovať nemocnice na akciové spoločnosti. V prípade nemocníc už predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) avizoval, že transformácia momentálne nie je na stole. Okrem toho minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) s rezortom financií vyrokoval pre lekárov dodatočných sto miliónov eur a ponúka im rast platov o 6,4 percenta namiesto troch percent.

Zdravotnícki odborníci hovoria, že v rámci slovenských pomerov je počet výpovedí vysoký. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar však hovorí, že počet odchodov by bol určite nižší, ak by prišlo k skutočnej exekúcii odchodov lekárov z nemocníc. „V skutočnosti drvivá väčšina lekárov nechce odísť z našich nemocníc. Vybojovali si pri porovnaní s okolitými krajinami a pri možnostiach slovenskej ekonomiky totiž až príliš dobré platové podmienky a ich automatickú valorizáciu bez nutnosti ich naviazania na výkonnostné parametre,“ myslí si Zachar.

Aj tak však môžu prípadné výpovede ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský tvrdí, že by to znamenalo výrazné obmedzenie starostlivosti najmä v štátnych nemocniciach, predĺženie čakacích dôb a nutnosť pacientov výrazne viac cestovať. Podľa odborníkov by sa výpadok lekárov dotkol aj ambulantnej sféry či záchraniek. Najväčším problémom by podľa nich boli odchody lekárov z odborností priamo a akútne zachraňujúcich životy a zdravie pacientov.

Čo môže robiť štát?

Aj napriek vyhláseniu Fica a vyrokovaným peniazom od Šaška lekári trvajú na garancii, že štátne nemocnice sa nedostanú do rúk súkromníkov, čo by podľa nich hrozilo pri zmene nemocníc na akciové spoločnosti. Okrem toho žiadajú, aby vláda dodržiavala memorandum, ktoré podpísali s vládou pred dvomi rokmi a ktoré im okrem iného garantuje valorizáciu platov. Memorandu tiež obsahuje ďalšie body, ktoré musia byť podľa odborárov splnené.

Keby sa štát s lekármi nakoniec nedohodol a hrozilo by, že sa naplnia výpovedné lehoty, existuje niekoľko možností, ako riešiť takúto krízovú situáciu. Zachar pripomína, že medzi ne patrí napríklad vyhlásenie núdzového stavu v zdravotníctve, nariadenie pracovnej povinnosti, tvrdá kontrola vystavených práceneschopností lekárov vo výpovedi, individuálne rokovania manažmentov nemocníc s najdôležitejšími lekármi, nastavenie krízových plánov, požiadanie zahraničných vlád o pomoc, zmäkčenie podmienok na vstup lekárov aj zo zahraničia na Slovensko, presun kompetencií smerom k sestrám a ambulantnému sektoru.

Vlachynský naplnenie výpovedí porovnáva s pandemickou situáciou. „Bude treba zliepať oddelenia a detailne riadiť tok pacientov medzi funkčnými oddeleniami. Tu bude veľmi cítiť, že na rozdiel od súkromníkov nebol štát 20 rokov schopný zosieťovať svoje vlastné nemocnice. Takto sa to bude učiť za pochodu,“ myslí si analytik z INESS. Ako dodal, štát môže v prípade naplnenia výpovedí urobiť všetko, čo parlament odhlasuje a nie je v rozpore s ústavou.

Zdravotnícky analytik z INESS je však skeptický pri otázke pomoci zo zahraničia. Podľa neho je otázne, či by vláda v tomto našla partnera a na ako dlho by to bolo. O podobnú pomoc pritom už Slovensko žiadalo pred dvomi rokmi, kedy podalo hromadnú výpoveď viac ako 2 000 lekárov. Vtedajší premiér Eduard Heger na novembrovom rokovaní šéfov vlád štátov Vyšehradskej štvorky (V4) v Košiciach požiadal premiérov z Česka, Poľska a Maďarska o pomoc, ak by krajina potrebovala lekára. Premiéri vtedy dali najavo, že sú ochotní Slovensku pomôcť.

Lekári nebudú mať veľa možností

Predseda odborárov Peter Visolajský upozornil, že výpovede zrejme ešte budú pribúdať aj v novembri, keďže niektorí lekári majú len mesačnú výpovednú lehotu. Vysoký počet výpovedí podľa neho svedčí o tom, že lekárom ide o zmenu systému a nie otázku platov. Šéf odborárov zdôraznil, že pre lekárov je dôležité hlavne plnenie memoranda podpísaného s vládou pred dvoma rokmi. „Nemáme žiadne nové požiadavky. Žiadame to isté, čo sme pred dvomi rokmi, a žiadame vládu, aby sa starala o svojich občanov,“ dodal predseda LOZ.

Po vypršaní výpovedných lehôt však lekári nebudú mať veľa možností, kam sa presunúť. „Také vysoké množstvo lekárov sa nemá v systéme moc kde umiestniť, len opäť do nemocníc. No kým prebehne táto rošáda, môžu uplynúť týždne, možno mesiace. Časť lekárov by možno odišla do zahraničia, niektorí možno na dôchodok, ale väčšina by v systéme ostala. Paradoxne, napriek kritike odborárov, podľa mojich informácií neštátne nemocnice majú málo výpovedí a súkromné úplné minimum. Ironicky, časť lekárov tak možno v rámci boja odborárov proti akciovkám skončí v súkromných akciovkách,“ uviedol Vlachynský.

Odborári okrem iného žiadajú, aby lekárske fakulty mohli produkovať kvalitných slovenských lekárov či viac sestier v nemocniciach. Medzi ďalšími požiadavkami zaznelo aj viac nových kolegov lekárov do nemocníc, aby sa nezatvárali oddelenia a nemocnice, pokiaľ o ich pacientov nebude postarané. Odborári žiadajú aj to, aby mladí lekári nemuseli odchádzať do zahraničia kvôli vzdelávaniu, či aby množstvo personálu na oddeleniach bolo v súlade s predpismi.

Podľa ministra zdravotníctva Šaška nikto za dva mesiace, čo je dĺžka výpovednej doby, nedokáže splniť všetky požiadavky LOZ. „Ale pýtam sa, ako výpovede prispejú k tomu, aby bolo viac sestier? Ako pomôžu, aby sa nezavárali oddelenia? A ako zabránia odchodu mladých lekárov do zahraničia?“ opýtal sa Šaško. Dodal, že sa nebude prispôsobovať žiadnemu diktátu. Myslí si, že postoj lekárov je nezodpovedný voči pacientom.

Miroslav Homola