Priame platby od ľudí rádovo tvoria 18 percent celkového objemu zdrojov v slovenskom zdravotníctve. „Vytvárame ilúziu bezplatnosti, ale podľa údajov zo štatistík domácnosti platia každý rok za zdravotnícke tovary a služby 1,7 miliardy eur a to rozhodne to nie je zanedbateľná čiastka,“ povedal ekonóm a expert na zdravotníctvo Peter Pažitný počas diskusie a predstavenia publikácie Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve.
On a jeho spolupracovníci sa v analýzach toho, koľko domácnosti míňajú na zdravotníctvo, opierali o tzv. rodinné účty v údajoch Štatistického úradu SR. Vyplýva z nich, že priemerná slovenská domácnosť minie na zdravotníctvo 133 eur ročne. Dominujú platby za lieky a na druhom mieste sú ambulantné služby, predovšetkým poplatky u zubárov. „Podľa údajov štatistického úradu ide z tejto sumy ambulantným lekárom asi 36 eur a z nich 27 platíme u zubárov,“ hovorí Pažitný. Na zvyšné ambulantné služby by ostalo 9 eur, ale toto číslo expert považuje za príliš nízke. Pripomenul, že podľa výskumu Henriety Tulejovej jedna osoba zaplatí ročne za ambulantnú starostlivosť 64 eur, a to bez stomatológie. Toto číslo je sedemnásobne vyššie oproti údajom zo štatistického úradu.
Rozličné poplatky
Z Tulejovej reprezentatívneho prieskumu v auguste 2023 vyplýva, že každý piaty pacient (22 percent) v ambulancii všeobecného lekára uhradil nejaký poplatok, v priemere 10 eur za návštevu. V ambulanciách špecialistov platilo až 41 percent pacientov, priemerne 17 eur za návštevu. Najviac pacientov malo výdavky za výber receptu alebo poukazu v lekárni a pri návšteve zubného lekára alebo dentálnej hygieny (v oboch prípadoch vyše 80 percent). Ďalej pri návšteve pohotovosti a jednodňových zákrokoch. 44 percent pacientov platilo pri hospitalizácii v nemocnici alebo kúpeľnej liečbe, pričom práve tu bol poplatok najvyšší – v priemere 160 eur.
Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník uviedlo, že si uvedomuje pálčivú problematiku poplatkov a doplatkov, ktoré vplývajú na dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Priznáva, že je nevyhnutné nastoliť v nich poriadok a intenzívne pracuje na riešení tejto problematiky v spolupráci so zástupcami ambulantného sektora a pacientov. Má k dispozícii prieskum poplatkov a doplatkov z roku 2023, rozšírený o informácie z prostredia samospráv. Na ministerstve pripravujú súhrnnú správu z jeho výsledkov, ktorú plánujú predstaviť na úrovni koaličnej rady a vlády SR. Termín jej zverejnenia sa však stále posúva. Tento mesiac uviedli, že by to malo byť „v najbližšom období,“ no nekonkretizovali kedy.
V Tulejovej prieskume 88 percent ľudí súhlasilo s tvrdením, že poplatky v zdravotníctve sú netransparentné, ľudia nevedia, za čo a koľko budú platiť. Peter Pažitný upozorňuje, že pred touto neistotou treba chrániť najzraniteľnejších, pretože až 23 percent pacientov odkladá návštevu lekárov pre obavu z výšky poplatkov. „Existujú na to nástroje. Pri liekoch, zdravotníckych pomôckach a dietetických potravinách, kde sú doplatky oficiálne, funguje ochranná schéma. Tento nástroj, ako ľudí ochrániť, však využívame len limitovane. So súčasným stavom nie sú spokojní ani poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí sa pri vyberaní poplatkov nemajú o čo oprieť,“ vyhlásil Peter Pažitný.
Ako to spraviť férovo?
Zdravotné poisťovne namietajú, že ochranná schéma je neadresná. „Prečo majú ochranu všetci? Doplatky za lieky sa automaticky vracajú 200-tisíc deťom, bez ohľadu na to, koľko zarábajú ich rodičia,“ cituje Pažitný riaditeľa zdravotnej poisťovne Dôvera Martina Kultana. „Vracanie musí byť adresné. Iba z Dôvery išlo 600-tisíc eur rodinám, ktoré tých 5 alebo 10 eur navyše nepotrebujú,“ podotkol.
Autori publikácie Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve predstavili konkrétny adresný návrh modelu poplatkov a doplatkov, ktorý ich rozdeľuje na tri kategórie – na cenníkové poplatky, poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a úhradu za starostlivosť. Venovali sme sa mu v predchádzajúcom článku. Pažitný upozornil, že všetky poplatky, ochranné limity a ich podmienky teba ukotviť v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Napríklad na to, či majú existovať poplatky za objednanie na termín, majú ľudia rôzne názory, ale problémom je, že v súčasnosti ich často vyberajú tretie strany, teda nie sú príjmom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Čo sa týka samotnej úhrady za zdravotnú starostlivosť, podľa Pažitného sa jej definícia v zákone 20 rokov nemenila, preto neodráža reálne ceny výkonov ani zdravotníckeho materiálu.
Pažitný a jeho spoluautori v publikácii odporúčajú legalizovať poplatkovú divočinu v zákone alebo vyhláške a znovu zaviesť tzv. zajacovky, teda pevne danú sumu poplatkov za isté úkony. Tiež spustiť skutočnú spoluúčasť aktiváciou kategorizačnej komisie pre choroby a chrániť pred poplatkami najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, aby nebola ohrozená dostupnosť starostlivosti. Je však pritom dôležité monitorovať, kto a prečo je chránený.
(Ne)vymožiteľnosť sankcií
Diskusia sa dotkla aj témy, že pacient, ktorý nedodržiava liečebný režim, by mal platiť viac, avšak problémom je vymožiteľnosť. Elena Marušáková z Asociácie na ochranu práv pacientov sa v diskusii opýtala: „Ako si predstavujete, že neadherentný pacient bude platiť viac? Množstvo pacientov, keď im zvýšite poplatky, totiž úplne prestane chodiť k lekárovi.“ Riaditeľ odboru kategorizácie a cenotvorby na ministerstve zdravotníctva Vladimír Heriban zareagoval, že napríklad diabetik má minimálne 70 percent zdravotného stavu vo svojich rukách, a pokiaľ bude ignorovať zásady správnej životosprávy, nepomôžu mu žiadne senzory, liečba ani nič podobné.
Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac poznamenal, že v súčasnosti môže lekár cez dva paragrafy dvoch zákonov odporučiť zdravotnej poisťovni, aby pacientovi, ktorý nedodržuje liečebný režim a podobne, niečo neuhradila. „Našiel som možno jeden taký prípad lekára, ktorý na to našiel odvahu,“ dodal Zajac. Poplatky majú podľa neho význam preto, lebo regulujú nadmernú spotrebu zdravotnej starostlivosti. Vyhlásil však, že problém je v efektivite celého slovenského zdravotného systému. „Z jedného eura sa 30 centov stráca. Tie vôbec nejdú v prospech pacienta ani zdravotnej starostlivosti,“ uzavrel Zajac.
Lucia Hakszer
