Ilustračné foto: Freepik

Desaťtisíce slovenských domácností si nemôžu dovoliť zdravotnú starostlivosť

K zdravotnej starostlivosti sa kvôli nedostatku peňazí nevie dostať 3,2 percenta slovenských domácností. Predstavuje to vyše 76-tisíc domácností v krajine. 2,2 percenta si nevie dovoliť ošetrenie u zubára a 5,7 percenta domácností je ohrozených chudobou kvôli výdavkom na zdravotníctvo. Vplýva to z metodiky merania toho, či sú poplatky prekážkou dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ktorú vytvorila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Metodiku Universal Healthcare Watch predstavila počas diskusie a uvedenia publikácie Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve senior analytička Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (Health Policy Institute – HPI) Mária Pourová. Databáza WHO obsahuje údaje zo štatistických úradov členských krajín, ktoré vedú tzv. rodinné účty a tiež uvádzajú údaje o prijatých platbách v zdravotníctve, na ktorých je metodika Universal Healthcare Watch založená. Pourová do databázy nahráva dáta zo Slovenska.

Hoci celkové financovanie zdravotníctva je približne proporcionálne, v spoločnosti žijú ohrozené skupiny vystavené katastrofickým výdavkom na zdravotnú starostlivosť. Priame platby za zdravotnícke tovary alebo služby presahujú ich finančné možnosti a títo ľudia potrebujú finančnú ochranu. „Samotná existencia priamych platieb v zdravotníctve nepredstavuje pre väčšinu ľudí problém a je skôr vítaným zdrojom príjmov pre sektor, ak sú priame platby nízke alebo ich platia ľudia, ktorí si ich môžu dovoliť. Ťažkosti a následne niekedy aj obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti nastávajú pri chudobných ľuďoch a tých, ktorí musia opakovane platiť za dlhodobú liečbu napríklad za lieky na chronické ochorenia. Tu aj relatívne nízke priame platby môžu spôsobiť finančné ťažkosti,“ konštatujú autori knihy Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve.

Z údajov Universal Healthcare Watch vyplýva, že katastrofické výdavky na zdravotníctvo zažíva spomínaných 3,2 percenta slovenských domácností. „O katastrofických výdavkoch hovoríme vtedy, ak domácnosť musí na zdravotnú starostlivosť vydať 40 alebo viac percent zo svojej schopnosti platiť,“ vysvetlila analytička HPI. Kapacita platby domácnosti sa určuje tak, že od jej celkových spotrebných výdavkov sa odpočítajú výdavky základnej potreby ako strava, bývanie a energie. Pourová doplnila, že to, aby zdravotníctvo bolo finančne dostupné všetkým, teda poplatky neboli pre nikoho prekážkou prístupu k potrebnej starostlivosti, musí zabezpečiť regulátor, čiže ministerstvo zdravotníctva.

Celkovo bol podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2022 podiel výdavkov na zdravotnú starostlivosť 2,6 percenta z výdavkoch domácností. „Slovensko na tom nie je úplne najhoršie spomedzi krajín WHO, ale je v najhoršej tretine. Tieto čísla sa stále zdajú nízke a je to kvôli problematickej kvalite vstupných dát zo štatistického úradu,“ podotkla analytička. Vysvetlila, že v týchto údajoch je zahrnutých málo domácností a štatistický úrad každý rok dopočítava dáta z predošlých troch rokov. Zisťovanie rodinných účtov sa každý rok robí na vzorke asi 600 domácností, hoci by ich malo byť približne 4 800. „Momentálne sú dopočítavané dáta ešte ovplyvnené údajmi z pandemických rokov, kedy ľudia lekárom telefonovali a čerpali celkovo menej starostlivosti,“ dodala.

Európsky štatistický údaj Eurostat, ktorý robí štatistiku nenaplnených potrieb v zdravotníctve, vykazuje vyššie čísla nedostupnosti zdravotnej starostlivosti. Nemusí to byť len kvôli peniazom. „Ľudia hlásia že sa nevedia dostať k starostlivosti nielen kvôli poplatkom, ale napríklad aj vzdialenosti,“ uviedla Pourová. Prísť k lekárovi do mesta môže byť veľký problém pre človeka bez auta zo vzdialenej malej obce. Eurostat v roku 2022 uviedol, že nenaplnenú potrebu zdravotného ošetrenia z finančných alebo iných dôvodov zažilo viac ako 6 percent obyvateľov Slovenska nad 16 rokov. Priemer Európskej 27-ičky sú 4 percentá.

Najviac podľa Štatistického úradu SR ľudia doplácajú na lieky, ktoré tvoria 69 percent výdavkov slovenských domácností na zdravotníctvo. Na druhom mieste sú platby u zubára. Ide o 21 percent zdravotníckych výdavkov.

Lucia Hakszer