Žilinsky samosprávny kraj (ŽSK) neuvažuje nad predajom nemocníc ako to pred nedávnom urobil Trenčiansky kraj, ktorý ponúkol svoje nemocnice samosprávam za jedno euro. Štátnu správu na úseku zdravotníctva v kraji ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva samosprávny kraj, ktorý v rámci svojich kompetencií vypracúva návrhy smerovania a priorít regionálnej zdravotnej politiky. „Vzhľadom na plnenie danej kompetencie ako i dosah nad dostupnosťou k zdravotnej starostlivosti, ŽSK veľmi pozitívne hodnotí, že má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti zdravotnícke zariadenia, teda nemocnice a jednu polikliniku, a neuvažuje nad ich odpredajom,“ vysvetlila pre Zdravotnícky denník Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.
Žilinská župa je zriaďovateľom štyroch nemocníc, ktoré sú príspevkovými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a poskytujú zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť asi 333-tisíc obyvateľov. Ústavnými zdravotníckymi zariadeniami v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja je Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci, Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ladislava Nádaši Jégeho v Dolnom Kubíne, Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši a Hornooravská nemocnica s poliklinikou v Trstenej.
Zariadenia majú dobré hospodárske výsledky
Nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK sú podľa Pekarčíkovej v dobrej ekonomickej kondícií a dlhodobo dosahujú pozitívne výsledky hospodárenia. „Vlani dosiahli spolu pozitívny hospodársky výsledok vo výške 5,7 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o 2,5 milióna eur. Všetky nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK mali k 31. decembru 2023 kladný hospodársky výsledok,“ potvrdila Pekarčíková.
Náklady na prevádzkovanie sú financované z vlastných zdrojov nemocníc. ŽSK sa podieľa na financovaní najmä kapitálových výdavkoch napríklad prístrojového vybavenia, stavebných investícií. „Tieto investície podliehajú schvaľovaniu v rozpočte Zastupiteľstvom ŽSK a sú prideľované so zreteľom na ekonomické možností župy,“ pripomenula riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.
Dodala, že hospodárenie nemocníc negatívne ovplyvňujú napríklad aj legislatívne zmeny, platový automat či inflácia. „Fungujúci zdravotný systém vyžaduje správne nastavený mechanizmus objektívneho financovania, vzdelaný a adekvátne ohodnotený zdravotnícky personál, politiky a rozhodnutia založené na spoľahlivých dátach a infraštruktúru zodpovedajúcu technologickému pokroku,“ informovala riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.
Prínosom by podľa nej bol úhradový mechanizmus, kde náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti by boli v plnej výške hradené zdravotnou poisťovňou. „A hlavne treba vytvárať zdravotnú politiku na krajskej úrovni, tak ako ju potrebuje región s rešpektom na špecifiká danej lokality. Investície zo stany štátu musia byť transparentné a rovnako prerozdelené, lebo všade si pacienti platia rovnakú výšku odvodov na zdravotnú starostlivosť, či na juhu alebo severe, a rovnako tak idú verejné zdroje do privátnych nemocníc, ako aj štátnych a aj tých našich župných,“ pripomenula Pekarčíková.
Množstvo racionalizačných opatrení
Zároveň ŽSK v rámci svojho rozpočtu schvaľuje bežné výdavky na Podporný program ŽSK „Ľudské zdroje v zdravotníctve ŽSK“, ktorý je zameraný na stabilizáciu vybraných zdravotníckych pracovníkov v Žilinskom kraji.
„Zdravotnícke zariadenia ŽSK prešli v minulosti celým spektrom racionalizačných opatrení zameraných na ich stabilizáciu a profilovaním na odbornosti okrem základného – povinného portfólia, čo nám aktuálne optimalizácia siete nemocníc značne narúša. V súčasnosti sa rozvíjajú, modernizujú a poskytujú komplexnú zdravotnú starostlivosť na regionálnej ako i národnej úrovni,“ poznamenala riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.
Poznamenala, že župné nemocnice sú jedni z mála, ktoré majú zachovanú komplexnosť služieb cez poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti, spoločných zobrazovacích, vyšetrovacích a laboratórnych zložiek, lekárenskej starostlivosti a komplexnej ambulantnej zložky cez primárnu a špecializovanú zdravotnú starostlivosť.
„ŽSK je príkladom vzornej samosprávy, ktorá si ponechala nemocnice, investuje do ich rozvoja a má záujem o ich ďalší rozvoj v prospech obyvateľov kraja. A to aj z pohľadu udržateľnosti, dostupnosti a bezpečnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ dodala Pekarčíková.
Rozvíjanie vlastných stabilizačných opatrení
Žilinský kraj vzhľadom na kritickú situáciu v zdravotníctve najmä v oblasti ľudských zdrojov pripravil ešte v roku 2018 podporný program zameraný na stabilizáciu ľudských zdrojov v zdravotníctve, ktorý sa podarilo aj úspešne implementovať. Prijímateľom finančných prostriedkov sú zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, ktoré sú priamo v zmluvnom vzťahu s konečnými prijímateľmi, pre ktorých je program určený.
„Cieľovou skupinou je vybraná kategória zdravotníckych pracovníkov, ako aj študenti medicíny a ošetrovateľstva. Vzhľadom na obmedzené finančné zdroje ŽSK v roku 2023 došlo k prehodnoteniu jednotlivých podprogramov, zredukoval sa ich počet, a prechod časti podprogramov pod financovanie zo strany zdravotníckych zariadení a zároveň vytvorenie nového podprogramu zameraného na Špecializačnú prípravu lekárov. Do dnešnej doby bolo zapojených 1 388 zdravotníkov do programu. Počet študentov poberajúcich dotáciu je 85, čo znamená, že do dvoch rokov naše nemocnice budú mať istých 85 lekárov,“ vysvetlila Pekarčíková.
Výsledky motivačného programu sa pre prejavili aj v počte žiadosti o zamestnanie v zdravotníckych zariadeniach ŽSK, ktorých počet od zavedenia programu evidentne narastá. K dnešnému dňu kraj v tejto oblasti investoval približne 1,3 milióna eur.
ŽSK situáciu v stave zdravotníckych pracovníkov podľa Pekarčíkovej pravidelne podrobne analyzuje, či už vo vzťahu k zdravotníckym zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ako i vo vzťahu k privátnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Odbor zdravotníctva ŽSK sa navyše aktívne zúčastňuje v pozícií generálneho partnera „Veľtrhov práce v zdravotníctve“ v Martine, Bratislave a Olomouci. Na podujatiach sa pravidelne zúčastňujú aj nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v pozícií partnerov. „Počas veľtrhu práce majú študenti medicíny niekoľko príležitostí stretnúť a vybrať si svojich budúcich zamestnávateľov, získať prehľad o trhu práce, prípadne si dohodnúť stáž. Súčasne realizujeme aktivity ako napríklad Tour de nemocnice ZSK, kde našim cieľom je prioritne ukázať ako kvalitne a bezpečne sa dá robiť dobrá medicína aj na regionálnej úrovni a „otvoriť“ oči nielen študentom, ale aj pedagógom, aby mali istotu v kvalite odbornej prípravy svojich študentov pre budúcu prax,“ uzatvára riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.
Jozef Brezovský
