Keď vláda v rámci konsolidácie zvýši daň z pridanej hodnoty (DPH), zvýši sa podiel nízkopríjmových skupín na financovaní zdravotníctva. DPH je totiž kľúčovou zložkou príjmov do štátneho rozpočtu. Na Slovensku tvorí až 55 percent a jej podiel na financovaní zdravotníctva je 29 percent.
Počas diskusie Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve a predstavenia publikácie s rovnakým názvom to povedal ekonóm a expert na zdravotníctvo Peter Pažitný. Jeho doktorandka na Fakulte managementu Vysokej školy ekonomickej v Prahe Karolína Marková vo svojej dizertácii študuje vertikálnu spravodlivosť financovania slovenského zdravotníctva a meria ju takzvaným Kakwani indexom.
Celkový objem zdrojov v zdravotníctve totiž nedáva informáciu o tom, ako je finančné bremeno rozložené v populácii. Z akademickej literatúry vyplýva, že rôzne kanály financovania majú rozličné dosahy na obyvateľstvo. Kakwani index slúži na ich presnejšie meranie. Pôvodne bol vytvorený na zhodnotenie efektov daňových systémov. Výpočty Kakwaniho indexu pre rôzne zdroje financovania zdravotníctva sú dostupné v publikácii Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve. Hlavným posolstvom knihy je, že bezplatné zdravotníctvo neexistuje.
Najviac peňazí prichádza v odvodoch ľudí s vysokými príjmami
Zdravotníctvo sa v rôznej miere financuje z viacerých zdrojov. Ekonóm vysvetlil, že dominantným kanálom zostáva verejné zdravotné poistenie, ktoré prostredníctvom vyšších zdravotných odvodov viac zaťažuje bohatých. Má veľmi vysoký podiel na celkovom financovaní zdravotníctva, pretože z neho pochádza až 52,8 percent zdrojov v zdravotníctve. Čísla vo sú z dát z takzvaných rodinných účtov v roku 2022 podľa Štatistického úradu SR.
Dôchodcovia, nezamestnaní a ďalšie skupiny ekonomicky neaktívnych ľudí, verejné zdravotné poistenie neplatia, takže ich financuje ekonomicky aktívna populácia. Aj preto bude so starnutím populácie a znižovaním podielu ekonomicky aktívnych občanov potrebné hľadať nové spôsoby financovania zdravotníctva.
Aj priame dane viac zaťažujú ľudí s vyššími príjmami, keďže tí z nich musia odvádzať vyššie čiastky. Daň z príjmu sa ale vôbec nezúčastňuje financovania zdravotníctva, lebo zo 70 percent je príjmom samospráv.
Pre chudobného nie je ľahké zaplatiť poplatok
DPH ako nepriama daň však viac zaťažuje chudobných. Teda keď ju vláda od budúceho roka zvýši z 20 na 23 percent, zvýši sa aj účasť chudobných na financovaní zdravotníctva. Táto daň má podľa výpočtov Markovej 29-percentný podiel na jeho financovaní, je teda druhým najvýznamnejším zdrojom financovania zdravotníctva. Je to spôsobené tým, že poistenci štátu, teda napríklad deti, dôchodcovia, matky na materskej, sú financovaní predovšetkým z DPH.
Aj priame platby, najmä rôzne poplatky u lekárov a doplatky v lekárňach, oveľa viac zaťažujú chudobných ako bohatých. „Pre človeka, ktorý má príjem 500 eur, je poplatok 20 eur oveľa vyššia čiastka ako pre toho, ktorý má príjem 2000 eur,“ skonštatoval Peter Pažitný.
„V princípe platí, že priame dane väčšinou zaťažujú viac bohatých, nepriame dane zase chudobných. Verejné zdravotné poistenie je zväčša proporcionálne, respektíve mierne viac zaťažuje bohatých. Na druhej strane priame platby oveľa viac zaťažujú chudobných,“ zhrnul Pažitný. Doplnil, že súkromné zdravotné poistenie viac zaťažuje bohatých, ale to vo financovaní slovenského zdravotníctva nemá takmer žiadnu váhu.
Priame platby stále môžu byť vyššie
Podľa Kakwaniho indexu zdravotníctvo o niečo viac financujú bohatí ako ľudia s nižšími príjmami. Výsledné číslo indexu je podľa Markovej a Pažitného v medzinárodnom porovnaní veľmi dobré. To znamená, že celkovo je finančné bremeno rozložené spravodlivo a ani jedna príjmová skupine nie zásadne zvýhodnená alebo znevýhodnená. Kľúčovú úlohu v tom zohráva dominantný podiel príjmov z verejného zdravotného poistenia na financovaní zdravotníctva.
Po prepočítaní podľa Kakwaniho indexu je v zdravotníctve zároveň stále priestor na navýšenie priamych platieb. „Je ich možné navýšiť celkovo zhruba o 500 miliónov eur bez toho, aby klesol dopyt,“ zhodnotil ekonóm a expert na zdravotníctvo. Vzápätí však doplnil, že ešte ale nie je isté, čo spraví zvýšenie DPH, ktorá prenesie väčšie bremeno na chudobných.
Problém je, keď si z priamych platieb poskytovatelia zdravotnej starostlivosti robia takzvanú poplatkovú divočinu. Umožňujú im to neefektívne napísané právne predpisy. Téme sme sa bližšie venovali v samostatnom článku.
Lucia Hakszer
