Čas do neba rastúcich nákladov končí, zdravotné poisťovne sa musia dramaticky viac zamerať na efektivitu výdavkov a hľadieť za horizont dlhší ako jedna dekáda. A v tom všetkom by mala úplne zásadnú úlohu zohrať prevencia, ktorá je cestou k eliminácii rastu nákladov. Poisťovne pritom čaká aj ďalšia výzva – začať viac využívať dáta, ktoré sa pre efektívne plánovanie stávajú absolútnou nutnosťou. V panelovej diskusii medzinárodnej konferencie Ekonomika prevencie sa na tom zhodli riaditeľ českej Všeobecné zdravotní pojišťovny Zdeněk Kabátek a podpredseda predstavenstva slovenskej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matej Fekete.
„Ak v zdravotníctve nezačneme nejaké zásadné zmeny, tak sa postupne dostaneme do problémov, ktoré budú oveľa zložitejšie ako napríklad problémy sociálneho systému alebo problémy ekonomiky ako celku,“ varoval na konferencii riaditeľ Všeobecné zdravotní pojišťovny (VZP) Zdeněk Kabátek. A pokračoval: „Posledných zhruba desať rokov sme žili na takom obláčiku, ktorý nepoškodila ani covidová kríza, keď príjmy verejného zdravotného poistenia extrémne rástli a rástli s nimi aj náklady. Takže sa vlastne zdalo, že zdravotníctvo je zaliate slnkom a nemáme žiadne problémy. A napriek nejakej diskusii o platoch a iných veciach, boli služby doručované ako veľmi kvalitné a boli aj veľmi dostupné. České zdravotníctvo sa nemá za čo hanbiť. Tento rok ale ukazuje, že to tak nebude večne.“
Preto podľa neho musia zdravotné poisťovne premýšľať hospodársky. „Keby sme sa nepozerali na nejaký desaťročný alebo pätnásťročný horizont, nemôžeme plniť čokoľvek, čo plniť máme – teda zaistiť stabilnú dostupnosť zdravotných služieb pre našich klientov,“ uviedol Kabátek. Úloha prevencie je pritom podľa neho v tomto smere úplne neoddiskutovateľná. „Okrem toho, že máme bezpochyby určité rezervy v oblastiach štruktúry poskytovateľov a efektivity celého systému poskytovateľov zdravotných služieb, tak prevencia je jednou z oblastí, ktorú dnes môžeme aktívne riešiť hospodársky, to znamená s nejakou investíciou do budúcnosti. Môžeme ju riešiť s tým, že bude podmieňujúcim faktorom pre to, že udržíme v zdravotníctve stabilitu,“ povedal na konferencii riaditeľ VZP.
O nahradení účtovného spôsobu uvažovania o rozpočtoch spôsobom hospodárskym hovoril na konferencii aj tieňový premiér Karel Havlíček (ANO). „Nepozerajme sa na naše rozpočty účtovne, pozerajme sa na ne hospodársky. Každý, kto kedy bol v nejakej organizácii, ktorá sa pozerala dlho dopredu, napríklad vo firmách alebo napríklad v iných inštitúciách, tak vie, že sa nemôže pozerať len z uhla pohľadu dvoch rokov, ale napríklad desiatich alebo pätnástich rokov,“ uviedol.
Zacielené na efektivitu
Poisťovne sa dnes podľa Zdeňka Kabátka musia zamerať na efektivitu. „Pretože asi ťažko budeme dnes, v dobách, kedy sa snažíme byť nejakým spôsobom rozpočtovo zodpovední, hľadať ďalšie zdroje,“ vysvetlil Kabátok. A pokračoval: „Musíme hľadať rezervy v oblasti nákladov. A prevencia je jednoznačne cesta k tomu, aby sme do budúcna eliminovali rast nákladov. A ja si myslím, že poisťovne sú povinné, aby v oblasti prevencie robili tie správne kroky, aby cielili na diskusiu s primárnou starostlivosťou.“
V praxi sa podľa riaditeľa VZP takáto spolupráca darí. „A dnes už chceme diskutovať o zvýšení úhrad tam, kde sa stretávame s motiváciou našich klientov – pacientov primárnej starostlivosti – k preventívnemu správaniu. A darí sa aj to. Keď sa pozriem na preventívne vyšetrenie plus skríningy, tak klienti VZP medziročne navýšili čerpanie týchto ‚produktov‘ o 25 percent. A to je úspech primárnej starostlivosti, poisťovní aj ministerstva,“ doplnil Kabátek.
Motivačné produkty aj šport
Prevenciu považuje za jednu z úplne kľúčových tém pre platiteľa aj podpredseda predstavenstva slovenskej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Matej Fekete. „Prevenciu sa snažíme propagovať 365 dní v roku. Výsledkom toho je zhruba dvesto eventov, na ktorých sa snažíme základňu prevenciu robiť s našimi ľuďmi. A máme v tom skutočne veľké úspechy,“ povedal na konferencii. Fekete v tomto kontexte tiež dodal, že VšZP musela zrušiť obľúbený „zubný“ benefit, v rámci ktorého poskytovala lepšie finančné podmienky zubnej hygieny pre poistencov, ktorí sa zúčastnili na zubných preventívnych prehliadkach. „Bohužiaľ sme aj pre potreby rozpočtu museli – my aj ostatné poisťovne – tento benefit tento rok zrušiť. Pripravujeme ale pre poistencov samozrejme nové benefity, ktoré ich majú motivovať k preventívnym prehliadkam,“ popísal Fekete.
Prevencia by podľa Feketeho mala byť predmetom záujmu každého človeka. „To znamená, že by sme sa mali chcieť snažiť starať sa o svoje zdravie. A čo ma trochu zaráža je, že akonáhle sme spomínaný zubný benefit vylúčili, tak nám počty preventívnych prehliadok začali klesať. To znamená, že vyčleniť nejaký produkt, ktorý poistenca motivuje, aby chodil na preventívne prehliadky, je naozaj veľmi dôležité,“ upozornil Fekete na konferencii.
Za ďalší kľúčový segment prevencie označil Fekete aj podporu športu. „Snažíme sa úzko spolupracovať v rámci športu so športovcami, ktorých potom využívame na propagáciu pri prevencii,“ vysvetlil podpredseda predstavenstva VšZP. Ako príklad takejto spolupráce spomenul memorandum, ktoré VšZP podpísala so slovenským olympijským výborom. „Boli sme súčasťou rôznych podujatí, ktoré organizoval olympijský výbor a kde sme robili prevenciu. Mali sme enormný záchyt melanómov. Ten počet bol alarmujúci, ľudia totiž tieto vyšetrenia skutočne podceňujú,“ dodal Fekete. Za kľúčové pritom označili investície do športu, a to nielen vrcholového, aj ďalší rečníci na konferencii, napríklad tieňový premiér Karel Havlíček (ANO).
Prístup k validným dátam ako nutnosť
Vo svojom vystúpení Matej Fekete tiež akcentoval to, že prevencia nešetrí peniaze len v zdravotníctve, ale aj v ďalších rezortoch. „Priemerný počet dní v pracovnej neschopnosti na Slovensku je 46 dní. To je miliarda eur, ktoré dokážeme ušetriť, pokiaľ ako zdravotné poisťovne budeme aktívne pristupovať k prevencii,“ povedal Fekete s tým, že ľudia nebudú tak dlho v pracovnej neschopnosti a nebudú stáť systém ďalšie peniaze v rámci sociálneho zabezpečenia.
Za úplne kľúčovú medzirezortnú politickú tému, ktorá si zasluhuje úzku koordináciu úplne najvyšších politických poschodí, označil prevenciu aj Karel Havlíček. „Je to určite premiérska téma, čo nehovorím iba z politického uhla pohľadu. Ja by som povedal, že to je výsostne dôležitá téma pre nás všetkých. Máme totiž tendenciu prevenciu stále podceňovať a spoliehať sa na liečbu, čo má samozrejme dve negatívne konotácie – jednak to môže byť pre pacientov neskoro a za druhé to stojí celý systém neskutočné peniaze,“ poznamenal.
S tým, že zdravotná prevencia výrazne presahuje portfólio ministra zdravotníctva, jednoznačne súhlasí aj slovenský minister pre investície, digitalizáciu a regionálny rozvoj Richard Raši. Významu prevencie podľa neho politici síce rozumejú, ale treba pretaviť myšlienky na činy. „Je len na nás, politikoch, aby sme začali robiť to, o čom sme presvedčení. Aby sme dokázali prekonať pohľad intervencií, ktoré sú viazané na jeden politický cyklus. Aby sme dokázali prenastaviť svoje myslenie na to, že kde sa nedá použiť ako riešenie zákaz, nech sa použije znižovanie rizika. A aby sme naše politické rozhodnutia robili na základe dôkazov, a nie na základe pocitov. Pokiaľ sa nám to podarí, stane sa investovanie do prevencie niečím prirodzeným,“ vyzval Raši.
Matej Fekete spomenul v diskusii aj to, že – rovnako ako pre ostatných hráčov v rezorte – aj pre zdravotné poisťovne stále rastie potreba využívania zdravotníckych dát, ktoré sa stávajú nevyhnutnými na riadenie efektivity výdavkov. „Na dáta máme Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré sumarizuje všetky dáta. Ale treba povedať, že každou zmenou vlád sa ten proces vždy nejakým spôsobom oddiali. Tak ako asi aj v Českej republike chýba aj u nás v určitých inštitúciách kontinuita. Takže dnes naozaj dáta nemáme, ale snažíme sa aj s podporou sociálnej poisťovne o to, aby sa konečne začala sústreďovať v eHealth, ktorý máme zavedený,“ povedal na konferencii Fekete.
Dôležitosť dát zmienil aj riaditeľ VZP Zdeněk Kabátek. „Viac používať dátovú základňu bude do budúcnosti bezpochyby nevyhnutné, pretože len na správnych dátach sa dajú robiť správne rozhodnutia. Pre každého manažéra je prístup k validným dátam základom pre to, aby sa dobre rozhodoval,“ povedal Kabátek. A zmienil, že sa poisťovňa chystá viac využívať nielen dáta, ale aj umelú inteligenciu a spoluprácu s Ústavom zdravotníckych informácií a štatistiky, s ktorým je v úzkom kontakte.
Zmazať nerovnosti medzi štátmi EÚ
Nielen český a slovenský, ale aj európsky pohľad na prevenciu, rezonoval panelovou diskusiou konferencie Ekonomika prevencie. Na to, že európska populácia starne a európske štáty musia vynakladať viac peňazí na to, aby ľudia boli fit, takže sa včasná prevencia z ekonomického hľadiska do budúcnosti jednoznačne oplatí, upozornil redaktor The Financial Times Andrew Bounds. Uviedol, že podľa údajov OECD päťdesiatnici dnes pracujú menej, pretože často trpia kritickými zdravotnými problémami, či už je to diabetes alebo rakovina. „A čo sa týka zdravia mladých ľudí, ukázalo sa že v Británii – a platí to aj pre Európu – je určitý počet malých ľudí, ktorí nie sú dostatočne zdraví. A tento počet výrazne vzrástol od roku 2008, kedy bola finančná kríza, či už to bolo v dôsledku covidu, alebo práve finančná kríza,“ varoval Bounds, ktorý v tejto súvislosti ľutuje, že sa oblasťou prevencie príliš nezaoberá správa o konkurencieschopnosti Európy, ktorú zverejnil taliansky expremiér a bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi.
Túto správu komentoval v panelovej diskusii aj ekonóm Francesco Moscone z Brunel University v Londýne a Ca’Foscari University v Benátkach. „Myslím si, že si všetci musíme tú správu prečítať a stráviť ju. Je v nej množstvo konkrétnych dôkazov, ale v zásade ide o to, že ten dokument hovorí, že ak chce Európska únia zostať na globálnej i regionálnej úrovni konkurencieschopná, musí urobiť veľa zmien, od inovácií až po radikálne reformy. A niet pochýb o tom, že v produktivite Európa zaostáva, napríklad v porovnaní s Čínou a USA,“ uviedol Moscone s tým, že riešením je obnovenie európskej produktivity, posilnenie ekonomického rastu a eliminácia výrazných nerovností medzi jednotlivými európskymi štátmi. Moscone v súvislosti s prevenciou kvitoval, že sa Európska komisia zameriava na rad smerníc, ktoré súvisia so spotrebou tabaku a alkoholu. „Teraz je chvíľa pre revíziu v rámci Európskej únie. A myslím si, že jedným zo spôsobov, ako sa posunúť vpred, je práve znížiť podiel všetkých tých možných rakovinových a kardiovaskulárnych ochorení, ktoré súvisia so životným štýlom a o ktorých hovoríme tu na konferencii,“ povedal Moscone s tým, že je tiež zástancom princípov harm reduction.
Na to, že je zdravotníctvo zdieľanou kompetenciou medzi členskými štátmi a Európskou úniou, pričom viac právomocí leží na členských štátoch a Európska únia „ťahá skôr za ten kratší koniec povrazu“, upozornil poslanec Európskeho parlamentu Ondřej Krutílek (ODS). Napriek tomu podľa neho môžu európske politiky prevencií výrazne pomôcť európskemu zdravotníctvu.
„Pozitívna úloha, ktorú môže Európska únia a prípadne Európsky parlament zohrať, spočíva predovšetkým v tom, že bude umožňovať, aby sa niektoré služby alebo veci, z ktorých môže ťažiť celok, lepšie rozšírili po EÚ,“ uviedol Krutílek a ako príklad uviedol farmaceutický balíček a návrh European health data space.
Jakub Němec
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecné zdravotní pojišťovně ČR, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Všeobecnej zdravotnej poisťovni SR a spoločnostiam Tiscali Media, ALK, Ewing, EUC, AKESO, Sprinx, Národní sportovní agentuře a športovému klubu Dukla.
