Zdravie bude v budúcnosti čoraz drahšie, pretože zdravotníctvo bude v najbližších dekádach výrazne ovplyvnené starnutím obyvateľstva. V novej publikácii ´Zdravie v budúcnosti zaťaží vaše peňaženky viac´ to konštatuje analytik INESS Matej Bárta.
Ľudia sa už v súčasnosti dožadujú nových spôsobov liečby, ktoré však často prichádzajú s nezanedbateľnou cenovkou. Navyše počet starých a teda viac chorých ľudí sa bude v budúcnosti len zvyšovať. Tento vývoj bude podľa odborníkov nutne spojený so stúpajúcimi výdavkami na zdravotníctvo.
Ageing report Európskej komisie pre rok 2024 obsahuje sedem namodelovaných scenárov vývoja verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Publikácia INESS prináša prognózu pre rok 2030, teda relatívne blízku budúcnosť, a dlhodobú prognózu pre rok 2070. Aktuálne slovenské demografické prognózy naznačujú, že starnutie Slovenska bude kulminovať v polovici 60. rokov tohto storočia.
„Identifikovali sme niekoľko trendov a vzorcov. Aj v roku 2030, aj v roku 2070 narastú slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo vo všetkých siedmych namodelovaných scenároch. Rast výdavkov na Slovenku sa podľa predikcií Európskej komisie medzi rokmi 2022 a 2070 pohybuje medzi 9 percentami a 49 percentami,“ hovorí Bárta s tým, že horné percento je rizikový scenár. Porovnanie s ostatnými krajinami podľa neho ukazuje, že úvodná fáza starnutia bude na Slovensku výrazne intenzívnejšia z hľadiska nárastu nákladov na zdravotníctvo v porovnaní s priemerom Európskej únie.
Analýza jednoznačne demonštruje, že zdravotníctvo si bude vyžadovať stále väčší podiel finančných zdrojov. Do systému tak budú musieť prichádzať nové zdroje. „Tie môžu byť buď verejné alebo súkromné. V prípade verených zdrojov bude nutné buď zásadne zmeniť štruktúru priorít vo verejnom rozpočte alebo radikálne zvýšiť dane a odvody,“ konštatuje analytik. Zvýšenie odvodov za účelom konsolidácie Slovensko čaká budúci rok a zatiaľ možno len odhadovať, aký bude mať efekt. Odborníci z INESS sa obávajú, že konsolidačný balík síce zníži deficit, ale neozdraví verejné financie. Zato spomalí ekonomický rast a nárast miezd.
„V prípade súkromných zdrojov by išlo o kombináciu väčšej spoluúčasti pacientov, pripoistenia a prítoku súkromného kapitálu. Aj v tomto prípade budú zmeny náročné. Téma spoluúčasti je politicky citlivá. Funkčný trh s pripoistením vyžaduje legislatívne zmeny. A súkromný kapitál potrebuje ziskové príležitosti,“ pripomenul analytik Bárta.
Za dôležitú podmienku na lepšiu kontrolu nákladov vo verejnom systéme označil lepšiu definíciu všetkých rozmerov nároku na úhradu z verejného zdravotného poistenia – medicínskeho, časového, priestorového, administratívneho aj informačného. Zmeny v tejto oblasti však tak skoro neočakáva.
Keď sa finančný a regulačný status quo v blízkej budúcnosti nezmení, podľa Bártu by to mohlo viesť ku kolapsu verejného zdravotníctva. „Podobu by mal napríklad v strate likvidity štátnej poisťovne, prípadne skombinovanej s odchodom súkromných poisťovní z trhu. Cez druhotnú platobnú neschopnosť by to viedlo k znefunkčneniu poskytovateľov a dodávateľov v zdravotníctve,“ varuje. Za pravdepodobnejší však zatiaľ považuje scenár postupného úpadku verejného systému a vzniku dvojkoľajného systému.
Úpadok verejného systému sa v niektorých oblastiach už dnes prejavuje znižovaním reálnej dostupnosti starostlivosti. Najmä predlžovaním čakacích lehôt a rozširovaním ďalších formálnych aj neformálnych bariér čerpania. Čiastočne by bolo podľa analytika možné kompenzovať vznikom plne komerčných služieb mimo systém verejného poistenia.
(luh)