Ilustračné foto: Freepik

Poplatky v zdravotníctve sú divočina. Čo sa s tým dá robiť?

V cenníkoch ambulantných lekárov sa dá nájsť vyše 147 rôznych typov poplatkov. Vyplýva to z analýzy 27 cenníkov v slovenských mestách i na vidieku, ktorej výsledky sú zverejnené v publikácii Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve. Pripravili ju ekonóm a expert na zdravotníctvo Peter Pažitný a kolektív autorov. Prišli na fenomén, ktorý nazvali poplatková divočina. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že si pálčivú problematiku uvedomuje a intenzívne pracuje na nastolení poriadku v poplatkoch a doplatkoch.

„Analyzovali sme 27 cenníkov z ambulancií v mestách aj na vidieku. Našli sme 147 rôznych typov poplatkov, ale tipujeme, že ich je 150 až 200,“ vyhlásila počas predstavenia publikácie jedna z jej autorov a autoriek Ľubica Löffler, analytička a konzultantka v spoločnosti Pažitný & Kandilaki. Tá zabezpečuje okrem iného analýzy trhu a komplexné reštrukturalizačné a transformačné plány nemocníc.

V roku 2003 boli počas reformy slovenského zdravotníctva, ktorú pripravil vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac, zavedené tzv. Zajacove 20-korunáčky, ktorými sa platilo v ambulanciách všeobecných lekárov, špecialistov a taktiež za recept v lekárni (pri prepočte na súčasnú menu je 20 korún menej ako jedno euro, hoci pri prepočte na súčasné ceny sa dá očakávať, že by bol tento poplatok o niečo vyšší). 50 korún stál deň hospitalizácie a dve koruny kilometer prepravy pacienta sanitkou.

Hlavným cieľom poplatkov bolo znížiť nadmernú spotrebu zdravotnej starostlivosti. „Podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky je zdravotná starostlivosť bezplatná. Ale bezplatná je prekliate slovo, pretože niekto ju zaplatiť musí,“ vyhlásil bývalý minister Zajac, ktorý je tiež spoluautorom knihy. Na poplatky  zdravotníctve majú právnici rôzne názory, ale Zajac pripomenul, že poplatky zavedené ich vládou v roku 2003 odobril Ústavný súd.

„V zdravotníctve nikdy nebude dostatok peňazí, pokiaľ tam neprídu individuálne zdroje,“ povedal a doplnil, že v právnych predpisoch musí byť presne určené, na čo má človek nárok z verejného zdravotného poistenia. Vysvetlil, že v zákone z roku 2003 bol vytvorený inteligentný model spoluúčasti, čiže sa nenastavovali pevné sumy. „Presadili sme to, no každá ďalšia vláda (po roku 2006, poznámka red.) to mala upravovať. Išlo o nariadenie vlády, takže by to mohli spraviť ľahko, no doteraz za 20 rokov som žiadne nové nariadenie nevidel,“ skonštatoval Zajac.

Oficiálne poplatky sa zrušili, tak prišla ľudová tvorivosť

Podľa Ľubice Löffler sa Zajacovou reformou podarilo znížiť spotrebu starostlivosti, ale poplatky boli politicky nepopulárne, takže po voľbách v roku 2006 (keď sa k moci dostal Smer-SD) sa oficiálne zakázali, ale nezmizli. Tvrdí, že tak vznikla poplatková divočina. Cituje analytika INEKO Dušana Zachara: „Dôvod, prečo tu máme divočinu, teda nesystémové, polooficiálne priame platby, je ten, že sa zrušili oficiálne poplatky a k slovu sa dostala ľudová tvorivosť. Nové poplatky nie sú dobre kontrolované.“

Najviac ľudia podľa prieskumov míňajú na doplatkoch za lieky v lekárňach. Poplatky sa ale platia aj vo všeobecných a špecializovaných ambulanciách, najmä u zubárov a v nemocniciach pri návšteve pohotovosti. V knihe autori priniesli výpočet všetkých identifikovaných poplatkov.

„Dlhé roky počúvame, že ambulantný sektor je podfinancovaný a je to vidieť na príklade všeobecných lekárov pre dospelých. Poplatky u nich rapídne narástli,“ povedala analytička. Spomedzi 27 skúmaných cenníkov boli podľa nej v niektorých výkony rozdelené do kategórií, no v niektorých cenníkoch boli poplatky len vymenované. Dajú sa medzi nimi nájsť poplatky za lekárske posudky na výkon nejakej činnosti, výkony pre zamestnávateľov, administratívne úkony ako výpisy zo zdravotnej dokumentácie či hojne využívané príplatky za zrýchlené vybavenie administratívy. Podľa nej to ukazuje ľudia si vážia svoj čas a za rýchlejšie vybavenie sú ochotní zaplatiť. Tieto príplatky sa pohybovali v rozmedzí od 5 až do 30 eur. Okrem toho sa v cenníkoch nachádzajú výkony na výslovnú žiadosť pacienta alebo výkony pre komerčné poisťovne, napríklad správy o zdravotnom stave.

Výskumníci identifikovali geografické rozdiely, najviac podľa očakávania platia pacienti v Bratislave. Zaujímavý je značný cenový rozptyl pri niektorých výkonoch. Napríklad posudok na držanie strelnej zbrane stál v jednej ambulancii 25 eur a v inej aj 80. V niektorých cenníkoch sa nachádzali veľmi divoké položky, ako príklad Löffler uviedla poplatok za „doplnenie návrhu na kúpeľnú liečbu na základe delegovania od odborného lekára, ktorý tento návrh nevypísal, i keď mu to zákon ukladá ako povinnosť.“

Čo má vlastne dosiahnuť audit?

Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník zareagovalo, že si naplno uvedomuje pálčivú problematiku poplatkov a doplatkov, ktoré trápia pacientov naprieč Slovenskom a vplývajú na dostupnosť zdravotnej starostlivosti. „Ich rozsah je významný, narastá a je nevyhnutné nastoliť v nich poriadok. Intenzívne pracujeme na riešení tejto problematiky v spolupráci so zástupcami ambulantného sektora a pacientov s cieľom zaviesť transparentnosť a ochranu pre pacientov, vrátane sociálne najslabších skupín, aby pacienti neodkladali návštevu lekára z dôvodu obavy z výšky poplatkov,“ tvrdí rezort zdravotníctva. Má k dispozícii prieskum poplatkov a doplatkov z roku 2023, rozšírený o informácie z prostredia samospráv. Na ministerstve pripravujú súhrnnú správu z jeho výsledkov, ktorú plánujú predstaviť na úrovni koaličnej rady a vlády SR. Naposledy uviedli, že by to malo byť „v najbližšom období,“ no nekonkretizujú kedy. Neodpovedali na otázku, čo s výsledkami auditu plánujú ďalej robiť. Nevyjadrili sa ani k tomu, že lekári si dávajú do cenníkov rôzne vymyslené položky a ako tomu chcú zabrániť. Podľa zákona má byť bezplatné aj objednávanie na termín, keďže je definované ako súčasť zdravotnej starostlivosti. Mnohí lekári to však obchádzajú tým, že objednávanie delegujú na rôzne internetové portály.

Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) vo svojom stanovisku poukazuje na to, že pokiaľ neexistuje kompletný katalóg zdravotných výkonov s reálnymi cenami a nie je definované, na čo má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, akýkoľvek audit poplatkov a doplatkov je zbytočný. SVLS uvádza, že rozpočet pre zdravotníctvo nekryje oprávnené náklady na jeho fungovanie a súčasný katalóg výkonov je taký starý, že v ňom nie sú uvedené nielen nové ceny, ale ani niektoré nové moderné výkony. Na otázku Zdravotníckeho denníka, ako chcú urobiť audit platby za výkon, ktorý oficiálne neexistuje, ministerstvo neodpovedalo.

Nový katalóg?

Rezort však vysvetlil, že v súčinnosti s odbornými pracovnými skupinami Komisie pre zdravotné výkony a členmi Asociácie zdravotných poisťovní SR pripravil do pilotného projektu zoznamy ambulantných zdravotných výkonov, ktoré schválilo vedenie ministerstva, a to pre špecializácie geriatria, neurológia a pediatrická neurológia, pneumoftizeológia a pediatrická pneumoftizeológia a vnútorné lekárstvo.

Tieto zoznamy rezort zverejnil od 1. októbra tohto roka a schválil pre pilotný projekt aj zoznamy ambulantných výkonov v odbore dermatovenerológia. Tiež zoznamy vybraných všeobecných zdravotných výkonov vrátane výkonov telemedicíny. Sú zverejnené na webe ministerstva a boli tiež zaslané Národnému centru zdravotníckych informácií na zverejnenie v číselníku Zoznam zdravotných výkonov s účinnosťou od 1. novembra. „Všetky schválené zoznamy ambulantných zdravotných výkonov majú k dispozícii aj zdravotné poisťovne, ktoré zabezpečujú ich implementáciu do praxe na základe zmluvných vzťahov s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Vrátane zabezpečenia realizácie pilotnej verzie,“ uviedol rezort zdravotníctva.

Spolu s odbornými pracovnými skupinami Komisie pre zdravotné výkony a členmi Asociácie zdravotných poisťovní SR pokračujú v príprave zoznamov výkonov aj pre ďalšie lekárske a iné zdravotnícke odbory.

Spoluúčasť verzus zákon

Peter Pažitný tvrdí, že predmetom auditu sú poplatky, ktoré sú zrejme v rozpore so zákonom a s ústavou. V knihe Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve so spoluautormi predstavuje návrh schémy férových poplatkov a spoluúčasti, ktorým chcú poukázať na to, ako by sa dali peniaze vyberať v súlade so zákonmi a s ústavou. Pripomína, že s konkrétnym plánom, ako financovať zdravotníctvo, musia prísť politici, ale autori publikácie prinášajú teoretické závery, ako by sa to dalo. Jej súčasťou sú aj oponentské posudky.

Základom by podľa experta malo byť rozdelenie poplatkov do troch kategórií – cenníkové poplatky, poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a úhrada za starostlivosť.

Čo sa týka cenníkov v prvej kategórii, položky v nich by podľa Pažitného mali byť všade rovnaké a každý lekár by si k nim len dopísal cenu. Ak niektorý z výkonov vôbec nespoplatňuje, zdravotnícky expert to označuje za jeho konkurenčnú výhodu. Do tejto kategórie patria napríklad lekárske prehliadky za účelom potvrdenia o zdravotnom stave, výkony na žiadosť pacienta nehradené z verejného zdravotného poistenia, administratívne výkony, výkony pre komerčné poisťovne a podobne. V zákone by podľa Pažitného mala byť určená maximálna cena a konkrétny zoznam poplatkov by bol vydaný formou vyhlášky.

V druhej kategórií, poplatkoch za súvisiace služby, by zákon vymenoval všetky typy poplatkov a nariadenie vlády by malo stanoviť ich výšku. Napríklad za ubytovanie a stravovanie v kúpeľoch, poplatok za recept, za pobyt sprievodcu v ústavnej starostlivosti alebo za dopravu. Uplatňoval by sa ochranný limit, teda vracanie poplatkov zraniteľným skupinám ľudí.

Do tretej kategórie Peter Pažitný zaradil spoluúčasť pacientov, napríklad participáciu na úhrade zdravotníckeho materiálu alebo jednodňovej starostlivosti. Uplatňoval by sa ochranný limit pre zraniteľné skupiny. V súčasnosti podobný systém funguje pri liekoch, zdravotníckych pomôckach a dietetických potravinách, ktoré sú rozdelené na hradené, čiastočne hradené a nehradené. Podobne by sa mohol spraviť zoznam chorôb a u nich určiť, ktorá zdravotná starostlivosť je ako hradená. Kým v ďalších kategóriách by išlo výlučne o príjem poskytovateľa, v tejto by sa mal rozdeliť medzi poskytovateľa a zdravotnú poisťovňu.

Lucia Hakszer