Reforma starostlivosti o duševné zdravie a legislatívne ukotvenie zariadení komunitnej starostlivosti nie je krátky ani ľahký proces, ale postupuje. Pre Zdravotnícky denník to povedala hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu Ľubomíra Izáková. V Národnom programe duševného zdravia je cieľ dať komunitným zariadeniam zákonný rámec naplánovaný na druhý kvartál roka 2025.
Docentka Izáková, ktorá je prednostkou Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava, doplnila, že z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti bude postavených 11 psychosociálnych centier a tiež sa má doplniť sieť psychiatrických stacionárov.
Ministerstvo zdravotníctva v auguste tohto roka otvorilo opakovanú výzvu na doplnenie siete stacionárov. Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie prostriedkov mala pôvodne trvať do 9. októbra 2024 a podľa webu ministerstva bola v piatok 11. októbra ešte stále otvorená. Po otázke Zdravotníckeho denníka, ako aktuálne postupuje reforma starostlivosti o duševné zdravie a budovanie stacionárov, rezort zdravotníctva zverejnil informáciu, že výzvu na podporu psychiatrických stacionárov predlžuje. Na otázky, koľko záujemcov sa do výzvy prihlásilo ani ako budovanie nových stacionárov postupuje, neodpovedal.
Z plánu obnovy je vyhlásených viacero výziev na podporu starostlivosti o duševné zdravie. Z ministerstva sa však nevyjadrili ani k tomu, ako je nutné rozvíjať existujúce stacionáre, ďalšie centrá a služby, ktoré sa v nich poskytujú. Rovnako netreba zabúdať na zabezpečenie toho, aby práca v týchto zariadeniach bola motivujúca pre odborníkov.
Ministerstvo zdravotníctva ako prílohu k pôvodnej výzve zverejnilo dokument s mapou siete stacionárov a plánov na zriadenie ďalších. V súčasnosti je v prevádzke funkčných 27 psychiatrických stacionárov v 17-tich mestách na Slovensku, ktoré vykazujú zrealizované výkony cez zdravotné poisťovne. Popritom je na mape označených 14 plánovaných zariadení v kategóriách psychosociálne centrá pre dospelých, centrá pre deti, centrá pre dospelých so závislosťami a centrá pre poruchy príjmu potravy. Ako cieľ výzvy je uvedené vybudovanie siete stacionárov s psychosociálnou rehabilitáciou pre deti a dospelých s cieľom liečby, predchádzania hospitalizácii, jej skracovania s dôrazom na udržanie kvality života, respektíve úplný návrat do spoločnosti a znižovanie nezamestnanosti a invalidity.
Bez peňazí a ľudí to nepôjde
„Aktuálne výzvy sú prvé lastovičky, nebude ich dosť na celé Slovensko, ale aj tie sú dôležité, pretože pri nich vychytáme problémy a budeme môcť ďalej pokračovať,“ tvrdí Ľubomíra Izáková. Veľmi dôležité však bude zabezpečiť adekvátne a udržateľné financovanie celej reformy. Nemožno sa spoliehať len na prostriedky z plánu obnovy. V Česku reforma psychiatrickej starostlivosti trvá už 12 rokov a rovnako zápasila s nedostatkom financií a odborníkov (o tohtoročnom navýšení prostriedkov sme písali tu).
Financie identifikovali ako hlavný problém aj experti z vedení psychiatrickej a psychoterapeutickej spoločnosti, keď sme sa ich v septembri pýtali na Národný program duševného zdravia. Klinická psychologička Zita Michlerová uviedla, že sa obáva „značnej finančnej poddimenzovanosti jednotlivých kapitol“. Kritizovala, že v mnohých kapitolách národného programu akoby sa jeho autori spoliehali na dobrovoľnú prácu odborných spoločností, stavovských organizácii a neziskových organizácií. Aj psychiater Michal Patarák by očakával, že deklarovaná prioritizácia psychického zdravia sa prejaví adekvátnym financovaním, ale to v programe nenašiel.
Čo sa týka financovania z plánu obnovy, podľa Pataráka mnohé projekty zlyhali už vo fáze prípravy a Michlerová upozornila, že európske fondy a dotácie z Programu Slovensko 2021-2027, na ktoré Národný program duševného zdravia často odkazuje, do systému nemusia vôbec prísť, lebo subjektom, ktoré o ne žiadajú, nemusia byť pridelené. Patarák zase v rozhovore pre Zdravotnícky denník upozornil, že nie je možné reformovať izolovane psychiatrickú starostlivosť bez väzby na celé zdravotníctvo. Jeho slová potvrdzuje Ľubomíra Izáková: „Reforma tejto starostlivosti sa nemôže diať bez reformy celého zdravotníctva. Zatiaľ to žiadna vláda nerozlúskla a zmena, ktorá nie je podporená ostatnými zmenami, nemá šancu prežiť.“
Problém nie je vo vzdelávaní
Čo sa týka vzdelávania odborníkov na duševné zdravie, Izáková priblížila, že na Slovensku psychiatri absolvujú špecializačné štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) alebo Slovenskej zdravotníckej univerzity. Detských psychiatrov pripravujú len na UK. „Štúdium trvá 4 roky a ministerstvo ho podporilo rezidentským programom. Financuje rezidentov a tým im uľahčuje cestu k nadobudnutiu vzdelania,“ povedala hlavná odborníčka pre psychiatriu.
Psychoterapeuti po štúdiu (na filozofickej, pedagogickej, sociálnej alebo obdobnej fakulte) ešte musia absolvovať supervízne vzdelávanie (v rozhovore o ňom hovorila aj psychologička Zita Michlerová). Problém je, že tieto supervízie nie sú lacné a psychoterapeuti si ich musia platiť sami. Ku kvalite vzdelávania odborníkov na duševné zdravie Ľubomíra Izáková nemá výhrady. „Zmenu netreba robiť vo vzdelávaní, ale v psychiatrických zariadeniach, aby boli motivujúce pre odborníkov a viac ľudí sa chcelo vzdelať,“ zhodnotila.
Ministerstvo zdravotníctva nezareagovalo ani na otázku, ako postupuje legislatívny proces týkajúci sa nového zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti. Predsedníčka Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti Michlerová uviedla, že psychológovia návrh vypracovali minulý rok, ministerstvo už spracovalo jeho legislatívne znenie a niekedy teraz na jeseň by mal ísť do medzirezortného pripomienkového konania.
Liečba pomáha žiť plnohodnotne
Téma duševného zdravia je dlhodobo stigmatizovaná. Podľa Ľubomíry Izákovej pandémia covid-19 priniesla do spoločnosti jednu pozitívnu vec, a to komunikáciu o duševnom zdraví. Veľmi veľa ľudí v čase pandémie malo psychické problémy, nižšiu výkonnosť a mnohí o tom otvorene hovoria.
„Počet duševných ochorení narastá, ale stále je oveľa viac tých, ktorí sa neliečia a pomoc nikdy nevyhľadajú, ako tých liečených. Mnohí ľudia totiž nevedia, kde hľadať pomoc, alebo si myslia, že ak navštívia psychiatra, už navždy budú psychiatrickí pacienti, budú užívať lieky a budú musieť žiť v ústraní mimo komunity,“ hovorí psychiatrička, „Je to naopak, práve vďaka tomu, že sa začnú liečiť, môžu žiť plnohodnotný a zmysluplný život v komunite, ktorú majú radi a kde sa cítia bezpečne.“ Práve preto je potrebné posúvať sa od ústavných zariadení viac ku komunitnej starostlivosti.
Lucia Hakszer
