Viac plne hradených očkovaní a lepšia informovanosť verejnosti – to sú podľa odborníkov hlavné odporúčania, ktorými by sme sa mali riadiť, aby sme u nás zvýšili zaočkovanosť. V tejto chvíli nám bohužiaľ berú vietor z plachiet dezinformácie, navyše nás brzdí to, že máme hradené očkovania stanovené zákonom a tým pádom nám stále uteká vlak. Očkovanie je pritom popri prístupe znižovania rizika, sceeningov, duševného zdravia, farmakoterapie či vzdelávania kľúčovou oblasťou, ktorou sa zaoberali odborníci na štvrtom ročníku konferencie Ekonomika prevencie.
„Očkovanie je jedným z najdokonalejších nástrojov prevencie. Je o to dôležitejšie v čase, keď celosvetovo riešime problematiku rezistencie na antibiotiká,“ konštatuje hlavná hygienička a riaditeľka českého Štátneho zdravotného ústavu Barbora Macková.
Lenže u nás máme vo využívaní jedného z najväčších výdobytkov modernej medicíny nemalé rezervy. „Z pohľadu prevencie infekčných chorôb a očkovania nie sme rozvinutou krajinou. Niekde máme zaočkovanosť veľmi dobrú, ale ide o tie infekčné ochorenia, proti ktorým je očkovanie povinné a úplne zadarmo pre pacientov. Potom tu máme ďalšie infekčné ochorenie, kde síce očkovanie má úhradu, ale nie je povinné a pre zdravotnícke zariadenia sú s ním spojené určité náklady, takže je to už trochu zložitejšie. Ide o HPV či pneumokoky. Aj v tejto oblasti sme na tom ale ešte stále pomerne dobre. Potom tu však máme infekčné ochorenie, proti ktorým sa v niektorých krajinách očkuje desiatky rokov, vakcinácia je v odporúčaniach Svetovej zdravotníckej organizácie, my ale nie sme schopní sa tomu priblížiť a strácame nie roky, ale desiatky rokov za vyspelým svetom. Jedná sa predovšetkým o rotavírusové infekcie a ovčie kiahne, ktoré spôsobujú v Českej republike desiatky až stovky tisíc ochorení a veľa pacientov končí v nemocniciach. U ovčích kiahní dokonca stále občas zaznieva, že ich majú pacienti preležať, čo je úplne nepochopiteľné. Ako v dnešnej dobe môže niekto povedať, že je lepšie byť chorý, než chorý nebyť?“ pozastavuje sa člen výboru Českej vakcinologickej spoločnosti a praktický lekár pre deti a dorast Daniel Dražan.
Situácia bola vidieť aj na epidémii čierneho kašľa – zatiaľ čo v mnohých krajinách sa dospelí ľudia bežne očkujú kombináciou tetanus – čierny kašeľ – záškrt, u nás mnohokrát zostávame pri tetanovke. S tým, ako teraz počty chorých vystrelili strmo nahor, dopyt po vakcínach prevýšil ponuku, ale ako problém odznieva, dosť možno opäť zmizne aj záujem ľudí nechať sa očkovať.
V Česku neočkujeme tehotné
Prípadom sama pre seba je potom chrípka, kde je dlhodobo zaočkovanosť okolo päť až ôsmich percent. A ani u seniorov a pacientov s niektorými ochoreniami, kde by toto očkovanie malo byť samozrejmosťou, stále zostáva zaočkovanosť okolo dvadsiatich percent. Najlepšia situácia je v sociálnych zariadeniach, aj tam ale zostávajú veľké rezervy. Vďaka prepojovaniu zdravotných a sociálnych systémov sa totiž ukázalo, že zaočkovanosť proti chrípke v pobytových zariadeniach sociálnych služieb je teraz na 55 percentách.
„Je to o niečo pozitívnejší obrázok ako na všeobecnej populácii. Kto je optimista, má radosť, kto je pesimista, radosť nemá, pretože by tam chcel mať 80 percent. Navyše je tam vidieť veľký rozptyl medzi typmi zariadení. Každopádne ale teraz máme systém, ktorý umožňuje targetovať poskytovateľov a programy zacieliť do tejto oblasti,“ poukazuje riaditeľ ÚZIS Ladislav Dušek.
Situácia je ale iná na opačnej strane vekového spektra. „Deti, ktoré patria k rizikovým kategóriám, a tehotné ženy nie sú zaočkované skoro vôbec. Máme tu obrovské rezervy. A keď som narazil na tehotné ženy, tak tu úplne zaostávame. Mali by sme si ich aj vzhľadom na demografickú situáciu veľmi vážiť, pritom im, čo sa týka prevencie infekčných ochorení, neposkytujeme vôbec nič – ani edukáciu a informovanosť, ani im nehradíme očkovacie látky, ktoré chránia ich aj ich deti,“ nechápe Dražan.
Pripomína pritom, že v Británii či Amerike sú bežné veľké kampane propagujúce očkovanie, ktoré však nejdú za farmaceutickými firmami, ale za poisťovňami, respektíve Národnou zdravotnou službou a štátom. „U nás v informovanosti i úhradách zlyháva systém inštitúcií verejného zdravia. Máme pred sebou teda dlhú cestu a musíme s tým niečo robiť,“ podčiarkuje Daniel Dražan.
Situáciu navyše ešte zhoršujú dezinformácie a hoaxy, ktoré sú síce v oblasti očkovania už trochu evergreenom, ale s covidom ešte posilnili. „Rezignovali sme na boj s dezinformáciami. Čo sa týka covidu, dezinformácie zvíťazili na plnej čiare. Dnes už si mnoho ľudí myslí, že covid neexistuje,“ nechápe Dražan.
„Sme zatiaľ v nevýhode, že overených, validných informácií, ktoré by si ľudia mohli nájsť, je síce čoraz viac, ale stále neprebijú ľudovú tvorivosť,“ konštatuje Barbora Macková.
Odborníci tak apelujú na väčšiu zodpovednosť populácie. „Platí to aj pri vakcinácii. Mimino.cz určuje fungovanie českej spoločnosti?!“ pozastavuje sa primár kardiologického oddelenia Nemocnice Na Homolce Petr Neužil.
Na druhú stranu v tejto oblasti nie je možné tlačiť na osobnú zodpovednosť podobne, ako by to možno šlo u dospelých pacientov, ktorí napríklad po operácii pľúc ďalej vo veľkom fajčia klasické cigarety alebo napríklad po transplantácii pečene masívne holdujú alkoholu. „Ťažko by sme mohli povedať rodičovi, že si zaplatia hospitalizáciu na JIS u dieťaťa s rotavírusovou gastroenteritídou, a to aj keby malo plne hradenú vakcínu, nota bene, keď ju nemá hradenú vôbec,“ poukazuje Daniel Dražan.
Každý rok nám odchádza vlak
Celá vec má pritom aj ekonomický rozmer. „Nedávame do toho mentálnu silu ani ekonomické prostriedky. Pritom sedliacky rozum hovorí, že ak by sme ľudí očkovali proti chrípke, ušetríme miliardy korún, pretože miliardy nás to ochorenie stojí. Nie tým, že sú ľudia v nemocnici, aj keď aj tých je veľa. Ale hlavne tým, že musia zostať doma, rodičia sa musia postarať o choré deti a nechodia do práce. Na niektorých veciach zdravotné poisťovne nemusia v danej chvíli ušetriť, ale je potrebné viesť diskusiu o tom, ako sa môžu peniaze medzi jednotlivými segmentmi prelievať. Pokiaľ zdravotná poisťovňa investuje peniaze, ktoré sa potom vrátia v inej časti verejných peňazí, malo by to byť zohľadnené. Takáto diskusia sa tu ale nevedie,“ konštatuje Dražan.
Základným krokom, ktorý by tak bolo na mieste vykonať, je plná úhrada očkovania pre všetkých, prípadne aspoň pre rizikové kategórie. Ďalšia zásadná vec je informovanosť, ktorú by sme mali šíriť prostredníctvom vybudovania silných inštitúcií verejného zdravia. Čiastkovým krokom, ktorý sa teraz diskutuje, by potom mohlo byť očkovanie v lekárňach. „Ja sa tomu nebránim, za mňa by to bolo dobre. Pri niektorých ochoreniach by to bolo komplikované, pretože je potrebná erudícia, ale pri chrípke či covide by to ničomu neuškodilo a mohlo to pomôcť,“ hovorí k tomu Dražan.
Podobne, ak nie horšie, sú na tom na Slovensku. Aj tam vnímajú ako kľúč k väčšej zaočkovanosti úhradu očkovania. „Radi by sme veľkú časť vakcín presunuli do úhrad z verejného zdravotného poistenia, pretože by sme tak umožnili, aby sa k nim ľudia ľahšie dostávali,“ konštatuje tajomník slovenského ministerstva zdravotníctva Ladislav Slobodník.
Pochopiteľne nie úplne všetky očkovania môžu byť hneď všetkým hradené – máme tu aj finančne náročné novinky, ako je vakcína proti pásovému oparu či RS vírusom, avšak je prinajmenšom na mieste ľudí o možnostiach očkovania informovať.
„Tu asi nemôžeme presadzovať, že tu zajtra bude plná úhrada z verejného zdravotného poistenia. Na druhú stranu, keď sa pozriete do Británie či USA, tak vo chvíli, keď regulačná autorita očkovaciu látku schváli, do niekoľkých týždňov o nej diskutuje odporúčajúca autorita. Samozrejme, zvažujú finančnú stránku, avšak do očkovacieho programu sa dostáva prakticky hneď. U nás to trvá desiatky rokov,“ dodáva Daniel Dražan.
Ak aj v Česku chceme ísť s dobou, bolo by na mieste upraviť systém, kedy sú hradené očkovania dané zákonom. „Je tu snaha o zmenu legislatívy, ale každým rokom nám uteká vlak,“ dopĺňa Dražan.
Prehľad o očkovaní v reálnom čase
Aby sme ale v oblasti vakcinácie neboli iba kritickí, aj tu dochádza k zmenám a posunom dopredu. O očkovaní by teraz mal mať každý z nás oveľa lepší prehľad vďaka EZkarte, kam sa v reálnom čase zaznamenávajú prekonané očkovania a spätne sa do nej zanášajú aj dáta od roku 2010. Systém centrálnej evidencie očkovania sa pritom podarilo naštartovať vlani s tým, že očkujúci lekár do svojho systému zanesie minimum údajov, ktoré sa automaticky hneď prepíšu do centrály, odkiaľ potom idú aj dáta do EZkarty či zdieľaného zdravotného záznamu. Vďaka dátam zároveň máme možnosť, ako hovorí profesor Ladislav Dušek, cieliť naše úsilie na tie najslabšie miesta.
A pretože ide o ukazovateľ, ktorý vieme merať a má jasný pozitívny vplyv na zdravie obyvateľov s potenciálom šetriť do budúcnosti financie, mohlo by ísť – aspoň v slovenskom zdravotníckom systéme, ktorý sa od toho českého trochu líši (hrá tu väčšiu úlohu v rozdeľovaní peňazí ministerstvo financií), o indikátor, ktorého naplňovaním by mohlo byť podmienené navyšovanie peňazí do zdravotníctva.
„Ministerstvo zdravotníctva by mohlo dostať od ministerstva financií každý rok sadu indikátorov s tým, že keď ich naplní, dostane ďalší rok napríklad pol miliardy eur navyše. V okamihu, keď takúto ponuku dostanú zdravotné poisťovne, pôjdu za poskytovateľmi a budú sa snažiť incentív pretaviť do reality. A rovnako tak by sa to dalo posunúť aj na pacienta. Takými KPI (key performance indicator, teda kľúčové ukazovatele výkonnosti, pozn. red.) môže byť napríklad zaočkovanosť 12-ročných proti HPV či proti pneumokokom a chrípke u seniorov. Celý sektor by tak bol motivovaný dosahovať definované výsledky,“ navrhuje poslanec zdravotného výboru Národnej rady SR Tomáš Szalay.
Nástrojom, ktorý môže pomôcť aj v slovenskom systéme, je bonifikácia pacientov, ktorí sa starajú o svoje zdravie (teda sa napríklad nechajú očkovať). Ďalším dielikom do skladačky by mohlo byť zdieľanie dát o zaočkovanosti u jednotlivých praktických lekárov, ako to robia napríklad v Belgicku. „Už len zdieľanie dát, kedy je vidieť, že lekár z vedľajšieho mesta má zaočkovanosť 80 percent a ja mám 60, vedie k tomu, že sa o kmeň začnem viac starať. Nemusí teda ísť o tvrdú intervenciu, kedy by sme niekomu mali siahať na peniaze,“ načrtáva námestník VZP pre služby klientom Ivan Duškov.
A pretože každý región môže mať svoje špecifiká, je podľa Tomáša Szalaya potrebné nehľadať plošné, ale aj lokálne riešenia. Lekára z odľahlého kraja, ktorý má vysokú zaočkovanosť, sa tak treba pýtať, ako úspech dosiahol. Prístupom sa potom môžu inšpirovať jeho kolegovia z regiónu.
Michaela Koubová
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecné zdravotní pojišťovně, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Všeobecné zdravotné poisťovně a spoločnostiam Tiscali Media, ALK, Ewing, EUC, AKESO, Sprinx, Národní sportovní agentuře a sportovnomu klubu Dukla.
