Štátne nemocnice pred sebou roky tlačia dlhy. Súčasťou konsolidácie verejných financií je preto aj úmysel transformovať ich na akciové spoločnosti. To by malo zabezpečiť, že za ich fungovanie sa prevezme viac zodpovednosti. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský v rozhovore pre Zdravotnícky denník hovorí, že transformáciu si treba predstaviť nie ako čarovný prútik, ale ako bič. „Ten začne po chrbtoch plieskať manažment a akcionára hneď, ako sa finančná situácia začne zhoršovať,“ tvrdí zdravotnícky analytik.
Nemocnice sa majú zmeniť na akciové spoločnosti. Kto okrem štátu by mohol získať podiel na riadení nemocníc? Vidíte potenciálnych akcionárov skôr zo slovenského prostredia alebo v zahraničí?
Mám veľké pochybnosti, či transformácia vôbec zbehne. Baviť sa o vstupe nejakých akcionárov je dnes na úrovni snívania. Veľká otázka je, či sa na trhu vôbec nachádzajú potenciálni investori do slovenských nemocníc, hoci by som sa tomu, samozrejme, nebránil. Skôr vidím priestor pre prizvanie regiónov, miest, či univerzít. Štátnym nemocniciam by určite nezaškodilo, ak by sa ministerstvo zdravotníctva muselo podeliť o moc. Inou možnosťou je ponechať stopercentné vlastníctvo, ale uvažovať o správe profesionálnym manažmentom formou verejno-súkromných partnerstiev (PPP projekty). Ale opakujem, zatiaľ sme päť krokov pozadu, sústreďme sa radšej na prítomnosť.
Podľa odborníkov treba nemocnice najprv dofinancovať. Nie je zmena na akciové spoločnosti odôvodnená práve tým, aby s ťarchou dlhu pomohli noví akcionári zo súkromného sektora?
S aktuálnym dlhom nie je možné nemocnice transformovať, to by sme ich stransformovali rovno do bankrotu. Treba ich rekapitalizovať. Áno, vstup investora by bola veľmi zaujímavá možnosť. Lenže investor nepôjde niekam, kde bude mať zápornú návratnosť. S transformáciou by musela prísť aj zásadná zmena fungovania. Zároveň sa nebavíme o desiatkach, ale v stovkách miliónov eur, pokojne cez jednu miliardu. To je suma, ktorá by si vyžadovala naozaj veľkého svetového hráča.
Očakávate, že štát si nechá pri každej nemocnici väčšinový podiel? Neodradí súkromných investorov od zapojenia sa do akciovej spoločnosti práve fakt, že štát bude nezodpovedný hospodár?
Podstatná je skôr manažérska kontrola. Investovať do nemocnice a nechať potom tú nemocnicu manažovať štátom, to by už rozumnejšia bola návšteva kasína.
Keď vezmeme do úvahy, aká je zadlženosť štátnych nemocníc, je vôbec reálne očakávať, že po zmene na akciové spoločnosti sa v dohľadnom čase dostanú do čiernych čísel?
No práve pointa transformácie je, že nemocnice sa ako akciové spoločnosti nebudú môcť zadlžovať tak, ako doteraz. Zákon to neumožňuje. Nastupujú k slovu veci ako predlženie, úpadok, konkurz či bankrot. Transformáciu si musíme predstaviť nie ako čarovný prútik, ale ako bič. Ten začne po chrbtoch plieskať manažment a akcionára hneď, ako sa finančná situácia začne zhoršovať. Dodatočné peniaze ale tento bič nevyčaruje.
Súkromné nemocnice, ktoré sú v súčasnosti riadené podobným systémom, majú pravidelne ziskové roky. Čo robia inak ako štátne nemocnice?
Súkromné nemocnice majú jasnú motiváciu správať sa efektívne. Ak nebudú efektívne, budú stáť akcionára peniaze. Plus druhý zásadný faktor je ten, že obe súkromné nemocničné siete fungujú, ako napovedá názov, ako siete. To znamená, že si zdieľajú niektoré služby a robia spoločné nákupy. To zvyšuje ich efektivitu.
Bola by zdravotnícka infraštruktúra na Slovensku bez súkromných nemocníc dostatočná?
Súkromných všeobecných nemocníc je dnes na Slovensku skoro 30. To je tretina všetkých.
Súkromný zdravotnícky sektor je často kritizovaný kvôli tomu, že sa zameriava na tvorbu zisku. Je podľa vás možné nájsť balans medzi kvalitnou zdravotnou starostlivosťou a tvorbou zisku?
Sú to jalové reči. Štát kvalitu v zdravotníctve vôbec nijako nemeria. Balans hľadať netreba, pretože kvalita a zisk sú v súhre, nie v protiklade. Kvalita znamená spokojný zákazník a spokojný zákazník znamená zisk. Dnešný zisk je zároveň zajtrajšia investícia.
Pri štátnych nemocniciach odborníci hovoria, že by mali hľadať úsporné opatrenia. Je vôbec pri ich súčasnom fungovaní možné na niečom ušetriť?
Stačí sa pozrieť, ako sa vyvíja obložnosť v nemocniciach. Najväčšia nemocnica na Slovensku má dnes obložnosť lôžok pod 50 percent. To neefektivitou priamo kričí. Lenže štát v zdravotníctve nemeria ani kvalitu, ani kvantitu. Nevieme dnes porovnať nemocnice napríklad z pohľadu lekárskych úväzkov a reálnych výkonov. Nehovoriac o spomínanej absencii siete štátnych nemocníc. Tá by zvýšila efektívnosť už len z pohľadu spoločných nákupov, nehovoriac o zdieľaní niektorých služieb.
Viete uviesť nejaký dobrý príklad zo zahraničia, kde nemocnice fungujú ako akciové spoločnosti, ale má ich pod kontrolou aj štát?
Najskôr túto otázku otočím. V koľkých krajinách je toľko nemocníc priamo podriadených štátu či ministerstvu, fungujúcich ako príspevkové organizácie? Je to veľmi raritná situácia. V Európe väčšina nemocníc typicky funguje ako regionálne či mestské nemocnice. V prípade tých najväčších nemocníc je správa neraz zdieľaná, napríklad s univerzitou.
Ako to v týchto krajinách funguje?
Právna forma takýchto nemocníc býva rôzna, závisí od konkrétneho legálneho nastavenia krajiny. Môže to byť neziskovka, trust, prípadne špeciálna forma verejnej spoločnosti ušitá priamo pre nemocnice ako v Španielsku či nordických krajinách. Niekedy sa jedná o rôzne kombinácie. Napríklad v Španielsku sú niektoré nemocnice spravované formou koncesie, iné sú spravované v rámci konzorcia. Vyslovene akciové spoločnosti v slovenskom zmysle tohto termínu nájdeme pri českých krajských nemocniciach. Tie síce patria krajom, ale väčšina našich štátnych nemocníc s výnimkou Bratislavy, Martina a možno Košíc je im obsahovo bližšia. Veľká časť európskych verejných nemocníc je do nejakej miery korporativizovaná, to znamená, že sú väčšinou zriadené s nejakým verejnoprospešným cieľom ako poskytovať zdravotnú starostlivosť, ale riadia sa pritom rovnakými právnymi normami, ako obchodné spoločnosti.
Miroslav Homola
