Politici vedia, že sa prevencia zdravotných rizík ekonomicky vypláca a je úplne zásadným faktorom pre konkurencieschopnosť európskych ekonomík. V politických cykloch nastupujúcich a odchádzajúcich vlád sa však na ňu prakticky nedostane. V rozpočtoch je prevencia zabudnutá, pretože jej pozitívny efekt prichádza spravidla až potom, čo skončí funkčné obdobie politikov, ktorí o financiách na ňu rozhodujú. Zhodli sa na tom tieňový premiér Karel Havlíček (ANO) a slovenský minister pre investície, digitalizáciu a regionálny rozvoj Richard Raši (HLAS-SD). Riešením podľa nich je pozerať sa na rozpočty hospodársky, nie účtovne. Diskusný panel konferencie Ekonomika prevencie sa dotkol aj mnohých ďalších tém – napríklad politiky znižovania rizík, prevencia vo firmách, finančných stimulov, úloh poisťovní alebo Draghiho správy o konkurencieschopnosti Európskej únie.
„Prevencia je niečím, čo nikto nespochybňuje. Každý vie, že len zdravý štát je silný štát a že len silný štát môže byť konkurencieschopný. Napriek tomu som presvedčený, že nielen Slovensko, ale väčšina štátov v Európskej únii a možno aj na svete má stále problémy s tým, aby pri príprave svojich rozpočtov dokázala investovať do prevencie také množstvo finančných prostriedkov, o akom sú všetci presvedčení, že je nevyhnutné pre to, aby to prinieslo efekt,“ povedal na úvod jednej z panelových diskusií konferencie slovenský minister pre investície, digitalizáciu a regionálny rozvoj Richard Raši.
A hneď vysvetlil, prečo to tak je. „Investícia do prevencie je niečo, čo urobíte dnes, ale politický výsledok to prinesie až vtedy, keď už vás to nezastihne vo funkcii,“ povedal. Preto keď sa schvaľuje rozpočet, vždy sa podľa neho riešia akútne problémy. A hoci všetci politici vedia, že investícia do prevencie prinesie silný a nespochybniteľný efekt, je mimoriadne ťažké vyčleniť na ňu adekvátne množstvo prostriedkov.
S tým súhlasil tieňový premiér Karel Havlíček z ANO, ktorý pripomenul, že tretina celosvetového rastu HDP v 20. storočí nastala vďaka zdravšej populácii a že sa každá koruna, ktorú dá štát do prevencie, sedemnásobne vráti. „Myslím, že si každý intuitívne uvedomuje, že keď dnes budeme dávať do prevencie finančné zdroje, tak to vždy vyjde lacnejšie ako prípadné náklady na budúcu zdravotnú starostlivosť,“ povedal Havlíček, podľa ktorého je nesporné, že čím budeme mať ako štát zdravšiu populáciu, tým budeme mať lepší HDP a vyrovnanejšie rozpočty. Za kľúčové považuje aj investície do športu – a to nielen vrcholového, ale predovšetkým do žiackeho a amatérskeho – a skrátenie čakacích časov na vyšetrenie.
Prevencia – jednoznačne premiérska téma
Raši na konferencii tiež kvitoval, že sa od predtým bežne používanej politiky zákazov čoraz viac v oblasti prevencie prechádza k politike znižovania rizika (harm reduction). „Dnes už žijeme v čase, keď zákazy nič nevyriešia, čo dokazujú aj skúsenosti z Veľkej Británie a mnohých ďalších krajín. Ak je jasné, že niečo zákazom nedosiahneme, snažme sa daný cieľ dosiahnuť ponúkaním alternatív alebo kampaňami na to, aby sme prechádzali od najškodlivejších alternatív k tým menej škodlivým,“ myslí si slovenský minister.
Podľa Havlíčka by sa vo vlastnom záujme mali prevencii venovať určite aj podnikatelia a zamestnávatelia. „V tom môže samozrejme zohrať významnú úlohu aj štát. Napríklad firmám umožniť nejaký daňový odpočet alebo zvýhodnenie, pokiaľ budú v prevencii podporovať svojich zamestnancov,“ povedal Havlíček a doplnil, že podľa neho systém daňových odpočtov na zdroje perfektne funguje v oblasti inovácií, kde ho ako minister zavádzal. Tieňový premiér na konferencii Ekonomika prevencie tiež prezradil, že sa hnutie ANO chystá do svojho volebného programu k blížiacim sa parlamentným voľbám zaradiť práve aj iniciatívy v oblasti zdravotníctva.
Karel Havlíček pritom označil prevenciu za kľúčovú politickú tému, ktorá si zasluhuje úzku koordináciu z tých úplne najvyšších politických poschodí. A to aj s ohľadom na to, do koľkých oblastí a rezortov zdravotná prevencia spadá. „Je to určite premiérska téma, čo nehovorím iba z politického uhla pohľadu. Ja by som povedal, že to je výsostne dôležitá téma pre nás všetkých. Máme totiž tendenciu prevenciu stále podceňovať a spoliehať sa na liečbu, čo má samozrejme dve negatívne konotácie – jednak to môže byť pre pacientov neskoro a za druhé to stojí celý systém neskutočné peniaze,“ poznamenal Havlíček.
S tým, že zdravotná prevencia výrazne presahuje portfólio ministra zdravotníctva, jednoznačne súhlasí aj Richard Raši. Významu prevencie podľa neho politici síce rozumejú, ale treba pretaviť myšlienky na činy. „Je len na nás, politikoch, aby sme začali robiť to, o čom sme presvedčení. Aby sme dokázali prekonať pohľad intervencií, ktoré sú viazané na jeden politický cyklus. Aby sme dokázali prenastaviť svoje myslenie na to, že kde sa nedá použiť ako riešenie zákaz, nech sa použije znižovanie rizika. A aby sme naše politické rozhodnutia robili na základe dôkazov, a nie na základe pocitov. Pokiaľ sa nám to podarí, stane sa investovanie do prevencie niečím prirodzeným,“ vyzval Raši.
Pozerať sa na rozpočty hospodársky
Európska populácia starne a európske štáty musia vynakladať viac peňazí na to, aby ľudia boli fit. Včasná prevencia sa preto z ekonomického hľadiska do budúcnosti jednoznačne oplatí, uviedol na konferencii redaktor The Financial Times Andrew Bounds. A upozornil na to, že podľa údajov OECD päťdesiatnici dnes pracujú menej, pretože často trpia kritickými zdravotnými problémami, či už je to diabetes alebo rakovina. „A čo sa týka zdravia mladých ľudí, ukázalo sa že v Británii – a platí to aj pre Európu – je určitý počet malých ľudí, ktorí nie sú dostatočne zdraví. A tento počet výrazne vzrástol od roku 2008, kedy bola finančná kríza, či už to bolo v dôsledku covidu, alebo práve finančnej krízy,“ varoval Bounds, ktorý v tejto súvislosti ľutuje, že sa oblasťou prevencie príliš nezaoberá správa o konkurencieschopnosti Európy, ktorú zverejnil taliansky expremiér a bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi.
Túto správu komentoval v panelovej diskusii aj ekonóm Francesco Moscone z Brunel University v Londýne a Ca’Foscari University v Benátkach. „Myslím si, že si všetci musíme tú správu prečítať a stráviť ju. Je v nej množstvo konkrétnych dôkazov, ale v zásade ide o to, že ten dokument hovorí, že ak chce Európska únia zostať na globálnej i regionálnej úrovni konkurencieschopná, musí urobiť veľa zmien, od inovácií až po radikálne reformy. A niet pochýb o tom, že v produktivite Európa zaostáva, napríklad v porovnaní s Čínou a USA,“ uviedol Moscone s tým, že riešením je obnovenie európskej produktivity, posilnenie ekonomického rastu a eliminácia výrazných nerovností medzi jednotlivými európskymi štátmi.
Moscone v súvislosti s prevenciou kvitoval, že sa Európska komisia zameriava na rad smerníc, ktoré súvisia so spotrebou tabaku a alkoholu. „Teraz je chvíľa pre revíziu v rámci Európskej únie. A myslím si, že jedným zo spôsobov, ako sa posunúť vpred, je práve znížiť podiel všetkých tých možných rakovinových a kardiovaskulárnych ochorení, ktoré súvisia so životným štýlom a o ktorých hovoríme tu na konferencii,“ povedal Moscone s tým, že je tiež zástancom princípov harm reduction.
O Draghiho správe sa zmienili aj obaja vrcholní politici. Richard Raši dúfa, že nepôjde len o „správu pre správu“, ale to, čo je pre členské štáty akceptovateľné, sa z nej skutočne vyberie a povedie to k zmenám. Karel Havlíček je, čo sa Draghiho správy týka, menej optimistický. „Ja som skeptik, myslím si, že sa jej EÚ veľmi inšpirovať nebude. Tá správa je zdrvujúca a, popravde povedané, nehovorí nič úplne nové,“ poznamenal. A dodal: „Ja nabádam k jednej veci, a to v podtexte Draghiho správy je: Nepozerajme sa na naše rozpočty účtovne, pozerajme sa na ne hospodársky. Každý, kto kedy bol v nejakej organizácii, ktorá sa pozerala dlho dopredu, napríklad vo firmách alebo iných inštitúciách, vie, že sa nemôže pozerať len z uhla pohľadu dvoch rokov, ale napríklad desiatich alebo pätnástich rokov.“
S takýmto pohľadom súhlasí z pohľadu zdravotnej poisťovne aj riaditeľ VZP Zdeněk Kabátek. „Zdravotné poisťovne musia premýšľať hospodársky. Keby sme sa nepozerali na nejaký desaťročný alebo pätnásťročný horizont, nemôžeme plniť čokoľvek, čo plniť máme – teda zaistiť stabilnú dostupnosť zdravotných služieb pre našich klientov. A rola prevencie je úplne neoddiskutovateľná. Okrem toho, že máme bezpochyby určité rezervy v oblastiach štruktúry poskytovateľov a efektivity celého systému poskytovateľov zdravotných služieb, tak prevencia je jednou z oblastí, ktorú dnes môžeme aktívne riešiť hospodársky, to znamená s nejakou investíciou do budúcnosti. Môžeme ju riešiť s tým, že bude podmieňujúcim faktorom pre to, že udržíme v zdravotníctve stabilitu,“ povedal na konferencii Kabátek.
Na to, že je zdravotníctvo zdieľanou kompetenciou medzi členskými štátmi a Európskou úniou, pričom viac právomocí leží na členských štátoch a Európska únia „ťahá skôr za ten kratší koniec povrazu“, upozornil poslanec Európskeho parlamentu Ondřej Krutílek (ODS). Napriek tomu podľa neho môžu európske politiky prevencií výrazne pomôcť európskemu zdravotníctvu. „Pozitívna úloha, ktorú môže Európska únia a prípadne Európsky parlament zohrať, spočíva predovšetkým v tom, že bude umožňovať, aby sa niektoré služby alebo veci, z ktorých môže ťažiť celok, lepšie rozšírili po EÚ,“ uviedol Krutílek a ako príklad označil farmaceutický balíček a návrh European health data space.
Prevencia šetrí peniaze nielen v zdravotníctve, ale aj v ďalších rezortoch, upozornil na konferencii podpredseda predstavenstva slovenskej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matej Fekete. „Priemerný počet dní v pracovnej neschopnosti na Slovensku je 46 dní. To je miliarda eur, ktoré dokážeme ušetriť, pokiaľ ako zdravotné poisťovne budeme aktívne pristupovať k prevencii,“ povedal Fekete s tým, že ľudia nebudú tak dlho v pracovnej neschopnosti a nebudú stáť systém ďalšie peniaze v rámci sociálneho zabezpečenia.
Jakub Němec
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecné zdravotní pojišťovně CR, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Všeobecnej zdravotnej poisťovni SR a spoločnostiam Tiscali Media, ALK, Ewing, EUC, AKESO, Sprinx, Národní sportovní agentuře a športovému klubu Dukla.
