Nový celoslovenský prieskum projektu Chuť žiť medzi žiakmi a žiačkami základných a stredných škôl ukazuje, že viac ako tretina dievčat a chlapcov od 11 do 19 rokov nemá rada svoje telo. Výsledky prieskumu korešpondujú aj so súčasným trendom ideálu krásy: pre chlapcov je stresujúcejšia predstava, že schudnú, a priberanie považuje za veľmi stresujúce takmer tretina dievčat. Odborníci v projekte Chuť žiť sa snažia o zlepšenie tohto stavu aj cez vzdelávanie pedagógov a školských psychológov.
„Za alarmujúci považujeme fakt, že každý piaty mladý človek je ochotný ohroziť svoje zdravie za účelom zmeny výzoru. Práve toto je skupina detí, ktorá sa už potenciálne angažuje v rizikovom správaní a pre ktorú je potrebná nielen prevencia, ale aj intervencia,” hovorí Valentína Sedileková, ktorá založila Chuť žiť na základe vlastnej skúsenosti s poruchou príjmu potravy. Práve tieto poruchy patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce psychické choroby v detskom veku. Prieskum bol súčasťou Komplexného programu prevencie porúch príjmu potravy, ktorý sa od roku 2022 realizuje vo viac ako 200 školách a vzdelávacích inštitúciách.
Myslia si, že štíhli ľudia sú šťastnejší a úspešnejší
Prieskum na vzorke 2 426 respondentov, pričom 61 percent z nich boli dievčatá, ukázal, že s body shamingom, teda komentármi na ich vzhľad alebo „dobre mienenými radami” sa stretáva 43 percent tínedžerov. 37 percent v prieskume uviedlo, že nemajú radi svoje telo. 26 percent respondentov považuje pribratie za veľmi stresujúcu situáciu.
Autori prieskumu zisťovali rôzne aspekty toho, ako mladí ľudia vnímajú telo, a takmer tretina (32 percent) súhlasila s tvrdením, že štíhli ľudia majú šťastnejší a úspešnejší život. Fotografie na sociálnych sieťach ovplyvňujú vnímanie tela u 36 percent respondentov. 21 percent, teda každý piaty tínedžer alebo tínedžerka deklarovali, že by boli ochotní ohroziť svoje zdravie, ak by to zlepšilo výzor ich tela.
Druhé kolo dotazníkového prieskumu, ktoré sa konalo krátko po skončení programu, zisťovalo, ako sa postoje mladých vďaka programu zmenili. Spomínali väčšiu informovanosť o poruchách príjmu potravy, kritickejší pohľad na sociálne siete či celkovo zmenu postoja voči svojmu telu. 81 percent respondentov by program odporučilo svojim kamarátom a kamarátkam. 36 percent ale zároveň uviedlo, že pre nich nebolo komfortné otvárať témy ohľadom tela, stravovania a vnímania samého seba pred spolužiakmi. Potvrdzuje to zistenie, že takmer polovica z nich má skúsenosť s body shamingom.
Školským psychológom chýba prax
Školskí psychológovia sú tí, ktorí by mali vedieť zachytiť u mladých ľudí prvé príznaky porúch príjmu potravy a včas na ne zareagovať. Ako školskí psychológovia ale často pracujú absolventi vysokých škôl, ktorým na prácu v klinickej psychológii, teda v zdravotníctve, chýbajú potrebné hodiny odborného výcviku. Ešte nemajú ani dostatočné praktické skúsenosti. Na základe alarmujúcich výsledkov prieskumu medzi mladými ľuďmi Chuť žiť začína realizovať vzdelávací program pre školských psychológov aj učiteľov s názvom Odborníci na dušu.
„Téma duševného zdravia nebola niečo, čo sa u nás v škole riešilo. Spätne sa zamýšľam nad tým, aké by to bolo, keby si niekto z mojich spolužiakov alebo učiteľov všimol, čo sa deje a spýtal sa ma. Hanbila som sa spolužiakom povedať čo sa mi deje,” spomína Zuzana, ktorá sa liečila z anorexie počas strednej školy.
Prevencia nesmie byť jednorazová
Vzdelávanie v programe Odborníci na dušu obsahuje šesť školiacich blokov aj priestor na mentoring a prax. „Venujeme sa praktickým nácvikom vedenia pomáhajúceho rozhovoru aj práce so skupinou, poskytovaniu základnej krízovej intervencie, ako aj rozpoznaniu a podpore žiakov s rôznymi psychickými ťažkosťami,” priblížila psychologička a jedna z lektoriek bezplatného vzdelávacieho programu Daniela Halámková.
V prvom kole sa programu zúčastní 16 školských psychologičiek z rôznych častí Slovenska. Začína v septembri a bude trvať 9 mesiacov. Práca školskej psychologičky alebo psychológa podľa Halámkovej prináša rôzne výzvy. „Niekedy môže byť náročnejšie napríklad vysvetliť vedeniu školy alebo kolegom, že psychológ nemôže šíriť informácie, ktoré sa od žiakov dozvie,” pripomenula.
Karin Gálová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie hovorí: „Z prieskumu vyplýva, že veľa detí a tínedžerov má nízke sebavedomie a narušený sebaobraz. V škole aj inde sú vystavení veľkému tlaku na výkon. To môže spustiť duševné choroby vrátane porúch príjmu potravy.” Doplnila, že ideálne je vykonávať prevenciu dlhodobo a komplexne, nie jednorazovými prednáškami, pretože tak sa dajú formovať nielen vedomosti, ale aj postoje ľudí.
Projekt Chuť žiť od roku 2019 pomáha ľuďom a rodinám s poruchami príjmu potravy. O dlhodobú prevenciu sa snaží vo svojom komplexnom prevenčnom programe.
Lucia Hakszer
