Premiér a predseda vládnej strany Smer-SD Robert Fico a predseda koaličnej strany SNS Andrej Danko sa cez víkend pustili do kritiky šéfky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD). Argumenty opierajú o problémy, ktorým tento sektor čelí v podstate už niekoľko rokov. Každý rok potrebuje miliardy eur, pričom sa musí pravidelne dofinancovať. Ficovi či Dankovi ale v skutočnosti nejde o zdravotníctvo. Obaja zrejme rozohrali svoju vlastnú hru.
Šéf národniarov sa netají tým, že si chce sadnúť na stoličku predsedu parlamentu. Tá je zatiaľ neobsadená po tom, ako z nej odišiel bývalý predseda Hlasu Peter Pellegrini rovno do prezidentského paláca. Danko však tvrdí, že po jeho víťazstve v prezidentských voľbách by jedna z najvyšších ústavných pozícií mala pripadnúť jeho strane. Zvyšné už má Smer v podobe premiéra a Hlas zase na poste prezidenta. Podľa koaličnej zmluvy však stolička predsedu parlamentu stále patrí Hlasu, ktorý sa jej nechce vzdať. Danko tak kritikou ministerky zdravotníctva zvyšuje tlak na to, aby mu strana tento post prepustila.
Paradoxom je, že samotná SNS je najslabšou stranou koalície. Okrem toho, že jej jediným členom v straníckom drese je sám Danko, pohorela aj v eurovoľbách. Problémy majú aj ministerstvá, ktoré SNS ovláda. Najväčšia kritika sa zniesla na rezort kultúry, ktorý čelí protestným akciám umelcov. Na jeho šéfku Martinu Šimkovičovú bola spísaná aj petícia za jej odstúpenie. Podpísali ju desiatky tisíc ľudí. Kauzy neobišli ani ministerstvo životného prostredia, ktoré tiež patrí SNS. Jeho štátny tajomník Filip Kuffa napríklad letel vrtuľníkom v oblasti národného parku, kde majú byť prelety obmedzené. Nehovoriac o splnomocnencovi vlády pre vyšetrenie pandémie Petrovi Kotlárovi. Nominant na tento post za SNS vyhlásil, že pandémia na Slovensku nebola.
To, že sa z Hlasu a jeho ministerky cez víkend stal fackovací panák, sa deje len vďaka podpore predsedu a niektorých členov Smeru. Aj zo strany premiéra pritom ide o riskantný krok. Karhá totiž ministerku zo strany, bez ktorej by po vlaňajších voľbách nemal šancu zložiť vládu. Okrem spojenia s národniarmi a Hlasom by na uchopenie moci nemal žiadnu inú alternatívu. To sa nedá povedať opačne, keďže s Hlasom si vtedy vedela vládnutie predstaviť aj najväčšia opozičná strana PS.
Otázne tak je, prečo sa Fico do boja proti vlastnému koaličnému partnerovi vlastne pustil. Keď jeho tlaku a kritike Hlas ustúpi, mohlo by to znamenať aj jeho úplný zánik. Ak strana nechce dopadnúť ako Most-Híd, ktorá tiež vládla so Smerom, musí robiť suverénnejšiu politiku. Podpora vlastnej ministerky je preto úplný základ. V prípade, že sa premiér rozhodne pokračovať v kritike a neusmerní aj samotného Danka, celý spor by ešte mohol dopadnúť aj rozpadom vládnej koalície.
Miroslav Homola