Transformácia nemocníc na akciové spoločnosti je dobrým krokom, ale ešte dôležitejšie bude ich zodpovedné ekonomické riadenie. Myslia si to zdravotnícki analytici Dušan Zachar a Martin Vlachynský.
Transformácia bola súčasťou reformy zdravotníctva vo volebnom období 2002-2006, avšak prvá vláda Smeru ju následne zastavila, takže bola transformovaná len menšia časť štátnych nemocníc, najmä špecializované ústavy. „Druhý neúspešný pokus bol za vlády Ivety Radičovej (2010-2012). Trvalo 20 rokov, kým si aj vláda na čele so Smerom uvedomila, že to nebola zase taká zlá myšlienka. V súčasnosti sú to práve transformované nemocnice, ktorým sa darí najlepšie,“ zhodnotil pre Zdravotnícky denník Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS).
„Transformácia znamená to, že nemocnica nebude príspevková organizácia, teda nebude formálne spadať pod zákonný spôsob riadenia ako nejaká školská jedáleň, ale bude pre ňu platiť sada legálnych, účtovných a správnych pravidiel ako pre akýkoľvek iný veľký výrobný ekonomický subjekt,“ vysvetlil. Zároveň dodal, že od transformácie treba mať realistické očakávania. Umožní síce transparentnejšie riadenie nemocníc, avšak automaticky nevyčaruje vyššiu efektívnosť ani dodatočné peniaze. „Je to len nástroj na zlepšenie,“ zhrnul Vlachynský.
Nemocnice čakajú rozpočtové obmedzenia
Ani Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne refomy (INEKO) nečaká zázraky. „Ak sa vláde podarí veľké štátne univerzitné a fakultné nemocnice, ktoré teraz fungujú ako príspevkové organizácie, úspešne transformovať na akciové spoločnosti a keď sa začnú súčasne ekonomicky zodpovedne riadiť a prestanú sa zadlžovať, treba tomu zatlieskať. Predpokladám však, že kým sa tam dostaneme, čaká nás ešte dlhá a tŕnistá cesta,“ uviedol pre Zdravotnícky denník. Spolu s transformáciou totiž treba zavádzať tvrdé rozpočtové obmedzenia, ktoré v prípade neplnenia finančných cieľov budú mať následky. „Zodpovednosť manažmentov, vrátane primárov oddelení, povinnosť ozdravných plánov, prípadne nútenej správy a podobne,“ vymenoval Zachar.
K zmene právnej formy štátnych nemocníc sa na štvrtkovej tlačovej konferencii vyjadril aj poslanec zdravotníckeho výboru Peter Stachura (KDH). „Z toho, čo vládni predstavitelia hovorili, nie je jasné, či budú nemocnice ako akciové spoločnosti vystavené priamo trhu, možným krachom a potom aj privatizácii, alebo sa urobí nejaký iný model ako napríklad v Rakúsku,“ povedal s tým, že u našich západných susedov nemocnice, ktoré sú akciovými spoločnosťami alebo spoločnosťami s ručením obmedzeným, zastrešuje verejnoprospešná organizácia, ktorá zabraňuje tomu, aby niektorá nemocnica zanikla alebo bola predaná súkromníkovi. „Keďže ide o kritickú infraštruktúru, tieto nemocnice majú patriť štátu, ale majú byť dobre spravované – môže to byť aj akciová spoločnosť, ale nad ňou musí byť nejaká zábezpeka, aby neskončila v cudzích rukách,“ varuje Stachura.
Menšia valorizácia ublíži najmä sestrám
Ďalšie konsolidačné opatrenie predpokladá dočasné zníženie tempa valorizácie platov v nemocniciach. Podľa Zachara je toto opatrenie určite menej systémové. Je dočasné, pričom sa nezaoberá potrebou zmeny štruktúry a parametrov tzv. platového automatu v nemocniciach. „Proste sa len technokraticky stanovila určitá hodnota valorizácie, bez ohľadu na potreby a výsledky, kvalitu a efektívnosť, s cieľom splnenia rozpočtového cieľa,“ kritizuje. Predpokladá, že s týmto obmedzením platov zdravotníci, ktorí si pravidelnú valorizáciu základnej zložky mzdy vydobili štrajkom na jeseň 2022, nebudú spokojní a budú sa ozývať.
Analytik Martin Smatana na sociálnej sieti uviedol, že slovenskí nemocniční lekári sa po štrajku „dotiahli“ priemernými mzdami na úroveň Česka, aj keď majú viac nadčasov, čiže hodinová mzda sa stále celkom nevyrovnala. „Čo sa týka sestier, tak tam aj napriek navýšeniu od roku 2023, sme nezavreli nožničky medzi nami a Českom a rozdiel ostal okolo 350-400 eur,“ upozornil.
Smatana hovorí, že svojho času sa navýšenia zastával a to z dôvodu, že hoci mzda nie je jediným motivačným faktorom zdravotníkov, je jedným z mála, ktorý sa dá obratom „vyriešiť“. U faktorov ako lepšie pracovné prostredie alebo lepší work-life balans zlepšenie trvá roky a musia sa dobudovať nemocnice či zvýšiť počet zdravotníkov. Problém bol v tom, že plošné navýšenie všetkým nemotivuje k zvyšovaniu výkonu a zároveň bola len otázka času, kedy sa aj okolité krajiny, s ktorými Slovensko súperí o zdravotníkov, prispôsobia a tiež navýšia svoje platy. Konsolidácia spôsobí, že výška budúcoročnej valorizácie bude u sestier o 87 eur a u lekárov o 130 eur menšia, ako si pôvodne bolo „vyštrajkovali“. Tieto čísla sú bez príplatkov a nadčasov, ktoré ich výrazne navyšujú, avšak na úkor osobného života a zdravia zdravotníkov. Na tlačovej besede ku konsolidácii vláda prezentovala čísla so všetkými príplatkami, čo podľa analytika rozhodne nie je fér a spravodlivé porovnanie.
Zvyšovanie platov má závisieť od výsledkov
Podľa poslanca a lekára Stachuru treba v platoch zdravotníkov diferencovať. „Valorizácia platov sa v iných krajinách deje prostredníctvom vyjednávania medzi odborovými združeniami a zástupcami poskytovateľov. V týchto vyjednávaniach sa zohľadňujú ekonomické možnosti, vyjednávajú podmienky, robia ústupky,“ uviedol pre Zdravotnícky denník, „Zadefinovať fixné navyšovanie platov na priemernú mzdu, ktorá rastie rýchlejšie ako produktivita práce nie je dlhodobo udržateľné.“
U lekárov je konsolidovaná trojpercentná valorizácia podľa neho pochopiteľná. „V roku 2022 dostali veľké navýšenie, ale predchádzajúca vláda si zato nič nevypýtala. U nelekárskych zamestnancov je stále potenciál zvyšovať mzdy, lebo tie sú ešte vždy nižšie ako napríklad v Maďarsku a Česku,“ povedal na tlačovej konferencii Stachura. To, že je veľmi nešťastné okresať mzdy všetkým zdravotníkom, si myslia aj ďalší opoziční poslanci z PS a SaS. Na témy valorizácie a zmeny právnej formy nemocníc sme sa opýtali aj koaličných poslancov zdravotníckeho výboru zo Smeru, Hlasu a SNS a opozičného hnutia Slovensko, avšak nezareagovali.
Lucia Hakszer
