Štátne nemocnice majú zmeniť právnu formu na akciové spoločnosti a mať ustanovené riadne manažmenty (ide o jedno z konsolidačných opatrení vlády, o ktorom sme informovali tu), ale informácie o tom, ako to má fungovať, im zatiaľ nikto nedal.
Hoci minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) na tlačovej besede povedal, že toto opatrenie je plne v koordinácii ministerky zdravotníctva a jeho straníckej kolegyne Zuzany Dolinkovej, na otázky Zdravotníckeho denníka o tom, ako má vyzerať v praxi, z rezortu zdravotníctva neodpovedali. Zareagovali stručne a vyhýbavo: „Rešpektujeme kroky, ktoré sú nevyhnutné v súčasnej situácii pre stabilizáciu verejných financií a ktoré súvisia s konsolidáciou rozpočtu na rok 2025.“
Zvýšiť kvalitu a efektívnosť treba inak
Päť opýtaných štátnych univerzitných nemocníc, ktoré sú aktuálne príspevkovými organizáciami ministerstva zdravotníctva, zareagovalo, že o zmene na akciové spoločnosti ani o ďalších konsolidačných opatreniach od svojho zriaďovateľa nemajú dosť informácií, prípadne, že nie sú oprávnené sa k téme vyjadrovať. „Toho času nedisponujeme dostatkom informácií, ktoré by reálne predstavovali proces transformácie, ciele, stratégie a úlohy v čase, takže nevieme dať relevantnú odpoveď,“ konštatovala hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje. Ako jediná z opýtaných však uviedla, aké nemocnica vidí v zmene na akciovú spoločnosť možné prínosy a riziká.
Zmenu možno vnímať z legislatívno-právneho hľadiska, teda vplyvu na riadenie nemocnice, jej orgány a z toho vyplývajúce zodpovednosti, a z ekonomického hľadiska, teda ovplyvnenia objemu disponibilných zdrojov. „V zásade to však znamená, že bude potrebné systém v type lôžkovej zdravotnej starostlivosti výrazne dofinancovať,“ vyhlásila Maťašeje. Podľa jej slov bude mať teda zamýšľané konsolidačné opatrenie presne opačný efekt. Doplnila, že samotné dofinancovanie systém nezachráni, pretože samo o sebe neprinesie zvýšenie kvality ani efektívnosti prevádzky. „Vzhľadom k tomu nie je len zmena právnej formy s vysokou pravdepodobnosťou riešením stavu štátnych nemocníc,“ zhrnula.
Súhlasí s ňou aj poslanec parlamentného zdravotníckeho výboru Oskar Dvořák (PS): „Neočakávam, že zmena nemocníc na akciové spoločnosti pomôže stabilizovať finančnú situáciu v štátnych nemocniciach. Na stabilizáciu nemocníc je nutné zaviesť viacero systémových opatrení, akými sú napríklad spustenie systému DRG do plnej prevádzky, centralizácia riadenia všetkých nemocníc, zavedenie jednotného informačného systému, pravidelné investície do zastaranej infraštruktúry a mnohé ďalšie opatrenia,“ vymenoval. Dodal, že štátne univerzitné a fakultné nemocnice okrem poskytovania bežnej starostlivosti slúžia ako kritická infraštruktúra, ktorá vykonáva vedu, výskum, vzdelávanie a tie najkomplikovanejšie výkony. Preto ich premena na akciové spoločnosti môže iba zvýšiť riziko skrytej privatizácie. O vyjadrenie sme požiadali aj ďalších poslancov z koalície i opozície.
Naopak poslanec SaS a lekár Tomáš Szalay považuje zmenu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti za dobrý krok. Strana ho dlhodobo má aj vo svojom programe. Szalay vo štvrtok na tlačovej konferencii povedal: „Zdá sa, že Robert Fico pochopil, že je to jediná cesta ako zaplátať bezodnú dieru, v ktorej sa v zdravotníctve strácajú peniaze a prinútiť nemocnice, aby boli zodpovedné za vlastné hospodárenie. Dnes ich nič nemotivuje k tomu, aby nepreplácali fiktívne faktúry alebo hľadali úsporné opatrenia.“ Zároveň podľa Szalaya treba robiť ďalšie kroky na zvýšenie efektivity celého zdravotníctva.
Ďalšia vlna demotivácie zdravotníkov?
Súčasťou konsolidácie ma byť aj spomalenie valorizácie platov zdravotníkov na tri percentá ročne, ktoré ohlásil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Podľa hovorkyne banskobystrickej nemocnice je téma mzdového hodnotenia u každého človeka vnímaná veľmi citlivo, čo je úplne prirodzené. Na druhej strane je objem disponibilných zdrojov v systéme. Treba zohľadniť veľa faktorov, ako sú napríklad zdroje, sila ekonomiky, benchmark so zahraničím, stabilizácia, motivácie a spoločenská situácia. Ružena Maťašeje doplnila, že efekty tejto aj akejkoľvek inej legislatívnej zmeny bude možné vyhodnotiť až po čase.
Oskar Dvořák vyhlásil: „Keďže slovenské zdravotníctvo je vo veľmi zlom stave, platové ohodnotenie je jedným z mála motivátorov pre zdravotníkov, aby neodchádzali do zahraničia.“ Podľa prieskumov je pre zdravotníkov spokojnosť s kvalitou zdravotníctva oveľa dôležitejšia ako samotné platy. Poslanec si však myslí, že ak znižovanie platov nespôsobí štrajky, tak prinajmenšom spôsobí ďalšiu vlnu demotivácie, keďže súčasná vláda podľa neho nijako nezlepšuje stav slovenského zdravotníctva.
Tomáš Szalay zásadne nesúhlasí s plánom zobrať zdravotníkom na mzdách takmer 263 miliónov eur a nepoužiť tieto peniaze na skvalitňovanie zdravotníctva. „Keď sa znížia mzdy, bude to mať tri zásadné dôsledky: viac slovenských zdravotníkov odíde do zahraničia, tým pádom sa predĺžia čakacie lehoty a stúpnu aj poplatky pacientov,“ tvrdí Szalay. To je podľa neho v priamom rozpore s vyhlásením vlády, že zdravotníctvo bude prioritou, preto bude opozícia v parlamente odvolávať ministerku Dolinkovú.
Približne 263 miliónov ročne bude podľa poslanca stáť novozriadené ministerstvo športu. Tiež poukázal na to, že každá druhá posteľ v Univerzitnej nemocnici Bratislava je v súčasnosti prázdna. Neprijímajú pacientov práve z dôvodu nedostatku sestier. Tých je v slovenskom zdravotníctve o vyše 400 menej ako pred ôsmimi rokmi.
Szalayova stranícka kolegyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá študuje za zdravotnú sestru, hovorí o svojich skúsenostiach z praxe v nemocniciach: „Nedostatok sestier je taký veľký, že sa zatvárajú oddelenia alebo napríklad spájajú ženské a mužské. Sestru, ktorú poznám zo svojej praxe, som stretla v hypermarkete, kde si musí privyrábať pri pokladniach.“ Dodala, že priemerný plat sestry v roku 2023 bol na Slovensku 2100 eur mesačne aj s príplatkami. V Česku o vyše 500 eur viac. Rovnako bol vyšší aj v Poľsku, Rakúsku a Nemecku, ale práve Česko zo Slovenska odčerpáva najviac zdravotníkov.
Lucia Hakszer
