Zdravotnícke organizácie združené v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR ešte začiatkom augusta upozornili, že bez dofinancovania sektora hrozí výpadok zdravotnej starostlivosti. Šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) v tom čase povedala, že na to bude potrebných od sto do 300 miliónov eur. S riešením dofinancovania sa však okrem vývoja situácie v štátnej poisťovni čakalo aj na konsolidačné opatrenia, ktoré nakoniec vláda oznámila v polovici septembra tohto roka. Tie majú zabezpečiť celkovú konsolidáciu verejných financií na úrovni až 2,7 miliardy eur. Samotný rezort zdravotníctva by ešte mal rokovať s ministerstvom financií o dofinancovaní. Ako to bude nakoniec vyzerať podľa ministerstva zdravotníctva ukáže aj schválený rozpočet na rok 2025.
Zdravotnícke organizácie, ale aj poisťovne tvrdia, že sektor potrebuje dofinancovanie na úrovni 250 až 300 miliónov eur. Zástupcovia AZZZ v auguste uviedli, že situáciu by mala vláda riešiť vláda navýšením rozpočtu. Dolinková však povedala, že od prijatia rozpočtu hovorila, že zrejme nebude dostatočný a spolu s ministerstvom financií budú musieť hľadať zdroje dofinancovania. Čakalo sa na prijatie konsolidačný opatrení, ale aj na to, ako dopadne konanie v prípade ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Štátna poisťovňa však voči tomu podala rozklad a vec zatiaľ nie je uzatvorená.
V polovici septembra sa vládna koalícia dohodla na balíku opatrení, ktoré majú zabezpečiť celkovú konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Dolinková ešte v lete uviedla, že aj opatrenia konsolidácie budú zohrávať úlohu. Suma dofinancovania podľa jej slov nie je úplne zrejmá, no malo by to byť sto až 300 miliónoch eur. Ako bude dofinancovanie sektora vyzerať po oznámení konsolidačný opatrení zatiaľ nie je jasné. „Pokiaľ nie je schválený rozpočet na rok 2025, je predčasné sa k tomu vyjadrovať,“ uviedlo komunikačné oddelenie rezortu zdravotníctva pre Zdravotnícky denník.
Okrem toho sa čaká aj na to, ako sa vyvinie situácia vo VšZP. „Robíme úsporné opatrenia vo VšZP tak, aby sme potrebovali čo najmenej peňazí, ale aby bola zároveň zabezpečená dostupná a kvalitná zdravotná starostlivosť v ambulanciách a nemocniciach,“ uviedla Dolinková ešte v lete s tým, že všetko bude závisieť aj od toho, ako sa vyrieši situácia so štátnou poisťovňou. „Potom budeme pokračovať v rokovaniach aj s ministerstvom financií,“ dodala.
Končiace zmluvy a poplatky
Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) a Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR okrem dofinancovania upozornili v auguste aj na to, že ich členovia majú platné zmluvy so zdravotnými poisťovňami len do konca septembra tohto roka. Dôsledkom toho podľa nich môže byť zatváranie ambulancií či zavádzanie priamych platieb za poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
V septembri prebehlo medzi rezortom zdravotníctva a ambulantným sektorom aj rokovanie. Podľa informácií Zdravotníckeho denníka mali zástupcovia ambulancií na rokovaní otvoriť aj ďalšie otázky ako je napríklad dofinancovanie či problém s končiacimi zmluvami. Zatiaľ však bez výsledného riešenia. Dolinková však ešte v lete povedala, že budú hľadať spôsob, aby pokračovali zmluvy aj od októbra tohto roka.
Prioritne sa mali na rokovaní riešiť poplatky a doplatky v ambulanciách. „Rezort zdravotníctva so zástupcami ambulantného sektora intenzívne pracuje na riešení problematiky poplatkov a doplatkov v ambulanciách. Súčasné netransparentné a nejednotné prostredie v poplatkoch má negatívny vplyv na pacientov a na dostupnosť zdravotnej starostlivosti a je pretrvávajúcim problémom nášho zdravotníctva. Rozsah poplatkov je významný, narastá a je potrebné v nich urobiť poriadok,“ uviedlo komunikačné oddelenie rezortu pre Zdravotnícky denník.
V súčasnosti by mal mať rezort k dispozícii prieskum poplatkov a doplatkov z roku 2023, ktorý rozšíril o informácie z prostredia samospráv. Na ministerstve sa tiež pripravuje súhrnná správa o výsledkoch, ktorú plánuje predstaviť na úrovni koaličnej rady a vlády v najbližšom období.
Bude sa šetriť aj v zdravotníctve
Súčasťou konsolidácie verejných financií sú aj opatrenia v zdravotníctve. Ide najmä o spomalenie rastu miezd lekárov v štátnych zdravotníckych zariadeniach na tri percentá. To by malo štátu ušetriť 259 miliónov eur. Lekárom sa tak má budúci rok zvýšiť plat o 147 eur a sestrám o 68 eur.
Príjem lekára v nemocnici je garantovaný zákonom. Celkovú mesačnú mzdu zahŕňa základná mzda, osobný príplatok, ktorý je priznaný na základe osobitných predpokladov a príplatok za sťažený výkon práce. Nemocničný lekár bez praxe mal ešte vlani základný plat vo výške 1 816 eur v hrubom. Lekár, ktorý v odbore pôsobí viac ako 30 rokov, mal plat zhruba 2 361 eur v hrubom. Základný plat špecialistu sa vlani pohyboval na úrovni 3 027 eur v hrubom a u lekára s viac ako 30-ročnou praxou to bolo vyše 3 935 eur v hrubom.
Lekári a zdravotníci majú každý rok navyšovanú základnú zložku mzdy o 0,015-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. U lekárov špecialistov sa mzda každoročne zvyšuje o 0,025-násobok priemernej mesačnej mzdy. Koeficienty majú v nasledujúcich rokoch ďalej rásť. K základným platom sa ďalej pripočítavajú príplatky za nadčasy, služby, prácu cez víkendy či sviatky. Priemerný plat lekára v nemocnici aj s príplatkami tam bol vlani zhruba 4240 eur.
Šetriť by sa malo aj tak, že sa štátne nemocnice zmenia na akciové spoločnosti a zákonom bude zavedený zákaz ich privatizácie. V inštitúciách aj nemocniciach by sa tiež mali uplatňovať štandardné manažérske a účtovné postupy, aby fungovali efektívnejšie.
Miroslav Homola
