Ústavný súd SR posúdi, či je zmena zákona o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO), ktorú parlament schválil v júni tohto roka, v súlade s ústavou. Minulý týždeň rozhodol o začatí konania na podnet skupiny opozičných poslancov, ktorí sa obávajú zásahu do nezávislosti NIHO. Ústavný súd však nevyhovel ich návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Vyplýva to z informácie o neverejnom zasadnutí publikovanej na webe súdu.
Poslanci upozornili predovšetkým na zmenu, ktorá umožňuje ministerstvu zdravotníctva odvolať riaditeľa alebo člena dozornej rady NIHO bez udania dôvodu a nahradiť ho politickým nominantom. O podaní informovali v júli Peter Stachura a František Majerský (obaja KDH), potom, ako prezident Peter Pellegrini zmeny zákona podpisom odobril. Podľa ústavy začne Ústavný súd konanie, ak podnet podá minimálne pätina poslancov Národnej rady. Účinnosť napadnutých právnych predpisov alebo ich častí môže pozastaviť, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. K tomu podľa Ústavného súdu nedošlo.
NIHO na svojom webe uvádza, že je nezávislá odborná inštitúcia, ktorá vydáva hodnotenia a analýzy na základe ustálenej európskej metodiky podľa medicíny založenej na dôkazoch a má zákonom nastavené financovanie a povinnosti tak, aby bola nezávislá od politiky a vplyvov priemyslu zdravotníckych technológií. „Hlavnou úlohou NIHO je prinášať do rozhodovacích procesov v zdravotníctve vedecký prístup a transparentnosť. Inštitút preštuduje veľké množstvo informácií, ktoré sú o danej téme dostupné, a spracováva ich do podoby pochopiteľnej pre rozhodujúce osoby alebo orgány,“ informuje národný inštitút. Je poradným orgánom ministerstva zdravotníctva a jeho kategorizačnej komisie. Vypočítava maximálnu cenu, za ktorú je Slovenská republika schopná podľa zákona hradiť danú zdravotnícku technológiu. Radí aj v oblasti udržateľného nastavenia systému hradenia liekov vo výnimkovom režime, rozdelenia liekov do jednotlivých úhradových skupín a v ďalších situáciách. Je teda potrebné, aby inštitút, ktorý plní tieto úlohy, bol nezávislý. O túto potrebu sa opierajú aj argumenty poslancov, ktorý napadli zmenu zákona o NIHO.
V odôvodnení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, schváleného v júni, sa k zavedeniu možnosti odvolať riaditeľa NIHO uvádza: „Navrhovanou legislatívnou zmenou sa dosiahne možnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky podniknúť kroky k efektívnejšiemu riadeniu Inštitútu a implementácii administratívnych rozhodnutí, zvýšeniu výkonnosti, kvality a možnosti adaptácie a reakcie na neočakávané problémy či účinné riadenie Inštitútu.“ Nie je však vysvetlené, v čom presne má zavádzaná politická zodpovednosť riaditeľa ministrovi zdravotníctva prospieť kvalite či zvýšeniu výkonnosti inštitútu. Poslanci konštatujú, že osoba na jeho čele bude permanentne závislá od ministra či ministerky.
Dôvodová správa pôvodného zákona o NIHO, ktorý bol schválený v septembri 2021, uvádza, že hlavnými dôvodmi jeho zriadenia sú „nedostatočné kapacity Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na celistvé a kvalitné hodnotenia zdravotníckych technológii a potreba nezávislých analýz hodnoty za peniaze v zdravotníctve, ktoré nepodliehajú politickým, priemyselným, či mediálnym tlakom“.
Zmenou zákona sa navyše od augusta 2024 môže stať riaditeľom inštitútu „len lekár alebo
farmaceut s päťročnou praxou.“ Ako podmienka pre kandidáta na túto funkciu sa vypúšťa prax v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií, čo je hlavný predmet činnosti NIHO. Riaditeľ alebo člen dozornej rady môže byť podľa zmenenej právnej úpravy odvolaný ministrom zdravotníctva aj bez udania dôvodu. Predtým musel pochybiť, čo mala potvrdiť odvolacia komisia. Opoziční poslanci vo svojom podnete konštatovali, že zmena zákona je účelová, ničím neodôvodnená a minister tak môže použiť to, že riaditeľ „nespĺňa odborné kritéria na výkon funkcie riaditeľa“ ako zásterku pre prakticky čokoľvek.
NIHO na svojom webe uvádza: „V zdravotníctve je obmedzené množstvo peňazí. Bolo by ideálne, keby štát mohol každému človeku platiť za najnovšie lieky. Keď však dá milión ročne na inovatívnu liečbu jedného človeka, suma môže teoreticky chýbať na zaplatenie 200 pobytov pacientov v hospici alebo platov 40 nových sestier v nemocniciach. V tomto kontexte sa v NIHO pozeráme na to, či peniaze vynaložené na novú technológiu, napríklad nový liek na rakovinu, prinášajú dostatočnú pridanú hodnotu oproti súčasným spôsobom liečby.“ Preto poslanci tvrdia, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, porušuje pravidlá legislatívneho procesu a negatívne zasahuje do iných ústavných princípov a hodnôt, konkrétne do práva na ochranu zdravia a na prístup k zdravotnej starostlivosti. Tiež má byť v nesúlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
(luh)
