Vlani vyslali operátori tiesňovej linky 155 ambulancie záchrannej zdravotnej služby spolu k 2 951 prípadom, pri ktorých bola stanovená diagnóza „pokus o samovraždu“. Z toho bolo 2 494 pacientov prevezených do zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.
„Do 31. augusta tohto roka evidujeme 2 118 takýchto výjazdov s následným transportom 1 795 pacientov do nemocníc. Čo znamená, že do konca roka predpokladáme minimálne rovnaký počet výjazdov k pacientom so suicidálnymi sklonmi,“ vysvetľuje Osama Al-Khaldi, riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby.
Ako pripomenul, na 10. september pripadá na Svetový deň prevencie samovrážd. Práve operátori tiesňovej linky 155 často prichádzajú do kontaktu s ľuďmi v psychickom stave, ktorý ohrozuje ich zdravie a život. Napriek tomu, že sú operátori trénovaní na tento typ hovorov, sú to pre nich mimoriadne psychicky náročné situácie. „Zo strany volajúceho prevládajú intenzívne emócie a častokrát neochota spolupracovať. Prioritou pre operátora je, aby pacient počkal v bezpečí na príchod záchrannej zdravotnej služby,“ vysvetlil Al-Khaldi.
Konzultácie skúsených psychológov
V týchto prípadoch sú pre operátorov k dispozícii na konzultáciu odborníci z referátu psychológie, ktorí pripomínajú rizikové faktory a základné zásady pomoci ľuďom s úmyslom ukončiť svoj život. „Najčastejšie je to pomenovanie svojich úvah alebo túžob o tom, že už nechcú ďalej žiť. Popisujú zároveň psychickú bolesť, beznádej, pocity viny, bezmocnosť či osamelosť,“ povedala psychologička Andrea Husárová.
Ďalším náznakom rizika je, ak sa tieto myšlienky spoja aj s objektívne záťažovými životnými situáciami ako rodinný, či partnerský konflikt, strata zamestnania, školský neúspech, vylúčenie z kolektívu či závažné ochorenie, ale aj v prípade, že v minulosti človek prežil traumu v súvislosti s násilím, stratou blízkej osoby alebo pochádza z dlhodobo traumatizujúceho rodinného prostredia.
„Úľavu prinesie možnosť hovoriť o svojich trápeniach a priestor pre ventiláciu emócii ako sú smútok, strach či hnev. Odborná pomoc je však nevyhnutná obzvlášť v situáciách, kedy náš blízky pomenováva aj konkrétne spôsoby ukončenia života, keď sa už v minulosti pokúsil o samovraždu, ak nadmerne konzumuje alkohol či iné psychoaktívne látky,“ dodala Husárová.
Život si často chcú zobrať aj mladí ľudia
Občianske združenie IPčko eviduje za prvý polrok 2024 až 1 394 hovorov na ich linkách pomoci a v krízových službách, ktoré týkali pokusov o ukončenie života. „A pri myšlienkach na samovraždu to ešte bolo násobne viac – 8 236 kontaktov. Bola to druhá najčastejšia téma, s ktorou sa na nás ľudia obracali,” poznamenal riaditeľ IPčka Marek Madro.
Téma samovrážd sa týka celého vekového spektra, no najviac ohrození sú mladí ľudia. „Až polovica tých, ktorí sa na nás obracajú s myšlienkami na samovraždu, alebo u ktorých už riešime aj samotné pokusy, sú práve deti a mladí do 24 rokov,” vysvetlil Madro.
Štatistiky IPčka za prvý polrok 2024 ukazujú, že téma samovrážd je medzi nami silne prítomná, aj keď sa často tvárime, že neexistuje. „Duševné zdravie mladých je aj naďalej v kritickom stave, no možnosti dostupnej psychologickej pomoci sa nezlepšujú,“ konštatovalo IPčko.
Združenie opakovane pracuje na tom, aby šírili osvetu o téme samovrážd a najmä pomohli k ich prevencii. Súčasťou toho je aj kampaň pre mladých Máš dosť životov? či kampaň Bodkočiarka, ku ktorej sa pridávajú aj známe osobnosti. Jedným z najdôležitejších krokov, ako predchádzať samovraždám, je totiž otvorená komunikácia. Výzva IPčka „Hovor so mnou“ preto aj tento rok nabáda všetkých, ktorí majú pocit, že už ďalej nevládzu, aby sa nebáli rozprávať o duševnom zdraví a vyhľadali podporu pre seba alebo svojich blízkych.
(bre)
