V súvislosti so šírením mpox, respektíve opičích kiahní vydala hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová aktualizované usmernenie pre regionálne úrady verejného zdravotníctva, všeobecných lekárov, dermatovenerológov, infektológov a ďalších špecialistov. Popisuje charakteristiku ochorenia, definíciu a manažment potvrdených prípadov a ich kontaktov, prevenciu, liečbu a laboratórnu diagnostiku.
Prvé usmernenie k výskytu mpox dostali lekári od Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v máji 2022, teda v čase výskytu epidémií opičích kiahní v desiatkach štátoch a teritórií po celom svete. Následne v júli 2022 WHO prvýkrát vyhlásila epidémiu opičích kiahní za ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu.
ÚVZ informuje, že dôkladne monitoruje situáciu vo výskyte mpox a je v kontakte s európskymi štátmi prostredníctvom Systému včasného varovania a reakcie (EWRS). „Situáciu sledujeme a budeme lekárov ako aj verejnosť okamžite informovať,“ uviedol úrad.
Prenos zo zvierat aj medzi ľuďmi
Mpox je vírusová zoonóza, teda zvieracie ochorenie prenosné na človeka. Prenášačmi vírusu, u ktorých prežíva bez toho, aby im spôsobil ochorenie, sú pravdepodobne opice, veveričky a hlodavce. K prenosu dochádza priamo fyzickým kontaktom so zvieraťom uhryznutím, poškriabaním, kontaktom s telesnými tekutinami zvieraťa alebo pri príprave mäsa divokých zvierat. Tiež sa však môže prenášať nepriamo, predmetmi znečistenými výlučkami zvierat.
Ako sme uviedli v predošlom článku, k prenosu z človeka na človeka dochádza úzkym fyzickým kontaktom alebo aj kontaminovanou posteľnou bielizňou, uterákmi a podobne. Približne po týždni sa môžu objaviť nešpecifické príznaky ako horúčka, únava, bolesti svalov, zimnica či opuch lymfatických uzlín. Do troch dní od nástupu týchto príznakov sa objavuje už aj typická vyrážka, ktorá môže vzniknúť na akomkoľvek mieste ľudského tela, vrátane dlaní, spodnej časti chodidiel, genitálnej a rektálnej oblasti. Bežný je výsyp na trupe, rukách a nohách. Začína sa škvrnami, ktoré sa postupne menia na pľuzgieriky až chrasty. Po odpadnutí chrasty je človek neinfekčný.
„U väčšiny nakazených osôb má ochorenie mierny priebeh a odznie samo po dvoch až štyroch týždňoch. Závažnejší priebeh môžu mať ľudia s oslabenou imunitou. Ochorenie môžu skomplikovať sekundárne bakteriálne infekcie ako zápal pľúc, zápal mozgových blán, zápal očných spojoviek či dehydratácia,“ upozornili hygienici.
Viaceré genetické vetvy
Najviac ochorení eviduje Konžská demokratická republika, ochorenie sa rozšírilo aj do blízkych afrických krajín. V Európe sa objavil jeden prípad mpox spôsobený vírusom z genetickej vetvy Ib, a to vo Švédsku. Na Slovensku sme ochorenie spôsobené vírusom z tejto genetickej vetvy nezaznamenali. V krajinách západnej Európy sa stále sporadicky objavujú aj prípady spôsobené vírusom z genetickej vetvy II, tie však nesúvisia so súčasnou epidémiou mpox.
ÚVZ upozorňuje na vzhľadom na zvýšený pohyb ľudí v dovolenkovom období, cestovanie osôb z krajín zasiahnutých mpox a ich účasť na hromadných športových alebo spoločenských podujatiach by mohlo dôjsť k zvýšenému importu a prenosu tohto infekčného ochorenia do európskych krajín. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb sa však očakáva len sporadický výskyt ochorení importovaných zo zasiahnutých krajín.
Liečba mpox je symptomatická a podporná, vrátane liečby sekundárnych bakteriálnych infekcií. Pri závažnom priebehu ochorenia môže lekár zvážiť liečbu antivirotikami. Chorobe je možné predchádzať zamedzením blízkeho kontaktu s infikovanými osobami a dodržiavaním správnej hygieny. Ochranu na 85 percent poskytuje vakcína proti pravým kiahňam – variole. Vzhľadom na celosvetovú eradikáciu varioly v roku 1980 sa však očkovanie už nevykonáva. Prekonanie ovčích kiahní pred nakazením sa mpox neochráni.
(luh)
