Ilustračné foto: Pixabay

Kontrolóri tvrdia, že štát zanedbáva problematiku hluku a Slovensku môžu hroziť miliónové sankcie

Problematika hluku vo vonkajšom prostredí nie je na Slovensku v podstate nikým riadená, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Kontrolóri navyše konštatovali, že Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR si v kontrolovaných rokoch 2020 až 2023 svoje úlohy plnil len formálne. „Ministerstvo zdravotníctva sa ako gestor o túto oblasť nezaujímalo, nekoordinovalo spoluprácu zainteresovaných rezortov cez pravidelné stretnutia či pracovnú skupinu. S ÚVZ spolupracovalo nedostatočne a neusmerňovalo ho,“ poznamenal NKÚ.

ÚVZ však v reakcii pre Zdravotnícky denník konštatoval, že jednotlivé úrady verejného zdravotníctva zodpovedne pristupujú k problematike hluku a chránia zdravie ľudí v zmysle národnej legislatívy, ktorá má prísnejšie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku ako zákon, ktorý bol predmetom kontroly NKÚ. „Práve na zákon č. 2/2005 sa NKÚ pri kontrole zameral a striktne kontroloval iba tento zákon bez súvislostí, ktoré naň legislatívne nadväzujú práve prísnejšou národnou legislatívou,“ uviedla Daša Račková, hovorkyňa ÚVZ.

Mapovanie hluku je dôležité pre ďalšie plánovanie

Kontrolóri pripomenuli, že za neplnenie povinností Slovensko čelilo v roku 2020 žalobe pred Súdnym dvorom Európskej únie (EÚ). „Do budúcna pritom môže hroziť aj ďalšia žaloba už s miliónovými sankciami. NKÚ sa práve preto zameral na preverenie procesov riadenia systému ochrany obyvateľstva pred hlukom v životnom prostredí a plnenie povinností zodpovednými orgánmi,“ vysvetlil kontrolný úrad.

Proces zberu, analýzy a vizualizácie údajov o úrovniach hluku v určitej oblasti, takzvané mapovanie, malo identifikovať a kvantifikovať zdroje hluku a ich vplyv na okolité prostredie a obyvateľstvo. Mapovanie hluku je podľa NKÚ dôležité pre mestské plánovanie, reguláciu a implementáciu opatrení na zníženie hlukovej záťaže. „V rámci celej EÚ sa robí v pravidelných päťročných cykloch, na Slovensku sa uskutočnilo prvý raz v roku 2007, čo bol referenčný rok 2006,“ pripomenuli kontrolóri. Nasledujúce referenčné roky boli 2011, 2016 a 2021, z ktorých sa vypracúva strategická hluková mapa a v nadväznosti na jej výsledky sa prijímajú akčné plány ochrany pred hlukom. Vypracovanie týchto máp a plánov má v súčasnosti 10 povinných subjektov, medzi ktoré napríklad patrí Národná diaľničná spoločnosť, Železnice SR, Slovenská správa ciest, mesto Košice či mesto Bratislava. „ÚVZ mal následne zo získaných dokumentov zhromažďovať dáta, vytvárať databázy, vyhodnocovať plnenie úloh, vypracovávať stanoviská k určeniu hraníc aglomerácií a informovať o tom Európsku komisiu,“ priblížil NKÚ.

Neskoré plnenie povinností

Kontrola NKÚ však odhalila, že ÚVZ nezhromažďoval údaje zo strategických hlukových máp a akčných plánov a nevytváral databázu z týchto údajov. Zároveň nemal vypracované interné postupy na zhromažďovanie dát, posudzovanie hlukových máp a akčných plánov či vytváranie databáz. Kontrolóri tiež zistili, že odborné usmernenia ÚVZ neboli upravené podľa platných smerníc EÚ, čo vytvára riziko predkladania nesprávnych údajov.

„Ukázalo sa tiež, že povinné osoby predkladali úradu strategické hlukové mapy a akčné plány s oneskorením. V niektorých prípadoch až po siedmich rokoch. Úrad verejného zdravotníctva ich pritom vyzýval na predloženie dokumentov po uplynutí lehoty predkladania,“ doplnil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo s tým, že povinné osoby by mali byť vyzývané ešte pred uplynutím lehoty. „ÚVZ za neplnenie týchto povinností neukladal povinným osobám pokuty. Svoju úlohu si neplnil ani rezort životného prostredia, keďže neurčil tiché oblasti v otvorenej krajine. Tieto oblasti mali byť zohľadnené pri vypracovaní strategických hlukových máp,“ potvrdil NKÚ.

Kontrolóri kritizovali, že ministerstvo zdravotníctva nežiadalo od ÚVZ odpočet plnenia úloh a ani neiniciovalo kontrolu plnenia týchto úloh, nekomunikovalo, neusmerňovalo a ani nespolupracovalo s ÚVZ s cieľom vyriešiť problémy. Rezort nemal podľa NKÚ vyčleneného zamestnanca, ktorý by sa venoval explicitne problematike hluku, a prezentoval názor, že táto oblasť je výlučnou zodpovednosťou ÚVZ, ktorý na oblasť hluku vyčlenil jedného zamestnanca. „Ako gestor sa však nemôže zbaviť zodpovednosti za riadenie tejto problematiky a malo sa aktívne podieľať na riešení existujúcich problémov, ktoré pretrvávajú od roku 2016, keď Európska komisia adresovala Slovensku výzvu na plnenie povinností,“ dodal Ivančo.

Národní kontrolóri na základe zistení odporučili parlamentnému výboru pre zdravotníctvo, aby zaviazal rezort zdravotníctva iniciovať legislatívne zmeny zákona o posudzovaní a kontrole hluku, ktoré komplexne zastrešia a budú riešiť túto problematiku.

Hygienici zobrali výsledky kontroly na vedomie

ÚVZ ďalej v reakcii pre Zdravotnícky denník namietol, že regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktorých je na Slovensku 36, vďaka národnej legislatíve podmieňujú každú novú vznikajúcu stavbu či pozemnú komunikáciu, splnením limitov ustanovených vyhláškou. „Vtedy sa dosiahne nielen súlad so zákonom, ale aj dostatočná ochrana zdravia pred hlukom realizáciou vhodných protihlukových opatrení. Zároveň riešia podnety v súvislosti s hlukom už existujúcich prevádzok a v prípade porušenia zákonných postupov využívajú sankčné mechanizmy na nápravu,“ poznamenala hovorkyňa ÚVZ.

Pre objektívny obraz je podľa nej potrebné posudzovať všetky zákonné postupy a požiadavky na ochranu verejného zdravia v kontexte hluku, teda aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a tiež jeho vykonávací predpis, ktoré sú pre úrady verejného zdravotníctva pri výkone činnosti efektívnejším a silnejším nástrojom v tejto oblasti. „Môžeme ubezpečiť, že úrady verejného zdravotníctva pristupujú k danej problematike zodpovedne a uplatňujú sankčné mechanizmy pri porušení zákonných ustanovení,“ dodala Račková.

Na záver poznamenala, že ÚVZ závery z kontroly NKÚ vzal na vedomie a prijal opatrenia, ktorými sa bude snažiť zefektívniť proces komunikácie a vymáhania povinností od povinných osôb zodpovedných za vypracovanie hlukových máp a akčných plánov a zároveň bude opätovne požadovať technické a personálne zabezpečenie na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona, tak aby termíny boli dodržané.

Jozef Brezovský