Ministerstvo zdravotníctva pripravuje viacero opatrení v oblasti starostlivosti o duševné zdravie. Ministerstvo práce už zverejnilo výzvu na získanie finančnej podpory do ktorej sa môžu zapojiť aj organizácie poskytujúce dištančné poradenstvo na krízových linkách. Rezorty to uviedli pre Zdravotnícky denník v reakcii na tlačovú konferenciu občianskeho združenia IPčko, na ktorej jeho riaditeľ Marek Madro informoval o finančných problémoch združenia, ktoré ohrozujú jeho fungovanie a tým aj pomoc tisíckam ľudí v psychickej nepohode, kríze či dokonca tým, ktorí sú pripravení spáchať samovraždu.
Pomoc štátu však podľa Madra nie je dostatočne rýchla a pružná, preto IPčko aj ďalšie organizácie musia prosiť o podporu súkromných spoločností aj ľudí. Na otázky Zdravotníckeho denníka odpovedali aj kraje, v ktorých hrozí zatvorenie centier krízovej intervencie s názvom Káčko. Tieto centrá a ďalšie služby psychológov z IPčka, iných podobných organizácií a krízových liniek často pomáhajú ľuďom so psychickými problémami preklenúť obdobie, kým sa dočkajú pomoci zo zdravotníckeho systému. Čakacie lehoty na vyšetrenie odborníkom sú totiž neraz dlhé kvôli ich nedostatku.
Plánované investície
Ako uviedol rezort zdravotníctva, celý komponent Plánu obnovy a odolnosti SR s názvom Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie je venovaný výraznému zlepšeniu situácie v starostlivosti o duševné zdravie dospelých aj detí. Taktiež sa pripravuje zákon o psychologickej činnosti a psychoterapii, ktorý bude riešiť poskytovanie psychoterapeutickej pomoci. Ten sa však pripravuje už viac ako rok, pre Zdravotnícky denník o ňom predsedníčka Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti Zita Michlerová v zhodnotení roka 2023 povedala, že psychológovia vypracovali návrh, ktorý odovzdali rezortu zdravotníctva, aby spracoval jeho legislatívne znenie a predložil návrh do parlamentu. Jeho prípravu spomínala už v rozhovore koncom roka 2022. Mal by upravovať podmienky výcviku psychoterapeutov aj podmienky poskytovania psychoterapie mimo zdravotníctva, teda mimo ambulancií klinických psychológov. Napríklad v sociálnych službách či v školstve. Podľa ministerstva sú v komponente plánu obnovy Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie plánované investície pre komunitné centrá tejto starostlivosti vo výške 17 miliónov eur.
„V krátkom čase bude opätovne vyhlásená výzva na rozšírenie siete psychiatrických stacionárov s psychosociálnou rehabilitáciou pre deti a dospelých v hodnote 6,5 milióna eur. Na vybudovanie špecializovaných centier pre poruchy autistického spektra je pripravených 2,3 milióna eur a na vytvorenie psychosociálnych centier takmer 7,8 miliónov eur,“ uviedlo ministerstvo. Otázne je, či by nebolo efektívne viac podporovať existujúce centrá starostlivosti o duševné zdravie, aby im nehrozilo zrušenie.
Rezort doplnil, že sú otvorené aj dve výzvy na vzdelávanie odborníkov na duševné zdravie. Jedna sa týka tých v rámci rezortu zdravotníctva, teda psychiatrov alebo klinických psychológov a druhá mimo rezortu zdravotníctva sa týka aj špeciálnych pedagógov či školských psychológov. Okrem toho sa podarilo vybudovať denný stacionár pre deti s psychickými poruchami a rekonštruovať priestory pre rozšírenie Kliniky detskej psychiatrie v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Rezidentské štúdium bolo rozšírené o špecializačné odbory psychiatria a detská psychiatria. V najbližších týždňoch má byť predložený na rokovanie vlády Národný program duševného zdravia do roku 2030 vrátane akčného plánu s aktivitami, ktorých realizácia podľa ministerstva zdravotníctva napomôže k zlepšeniu starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku.
Koľko sa čaká k psychológom a psychiatrom? Nikto nevie
Na otázku, aké sú momentálne priemerné čakacie lehoty na vyšetrenie psychiatrom alebo psychológom alebo či je v niektorých regiónoch dostupnosť výrazne horšia ako inde, rezort zdravotníctva nereagoval. Čakacie lehoty na rôzne zdravotnícke výkony sa začali merať až od začiatku roka 2024. Sú zverejnené v rámci funkcie eČakačky na Národnom portáli zdravia a možno si pozrieť čakacie listiny rozdelené podľa poisťovní, diagnóz alebo zdravotníckeho zariadenia. Veľa záznamov je však neaktuálnych a funkcia stále nefunguje u všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Na jar tohto roka, teda po spustení eČakačiek, Dajana Petríková z Asociácie zdravotných poisťovní v rozhovore pre Zdravotnícky denník uviedla, že keď sa všetky tri zdravotné poisťovne pokúšali spracovať dáta za január, nahlásené od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa novej legislatívy, boli nevyhodnotiteľné. Nie všetci poskytovatelia totiž mali potrebný softvér na nahlasovanie „čakačiek“ a aj keď ho mali, nahlasovali ich neporiadne a nie všetkým poisťovniam.
Podpora pre linky pomoci
IPčku aj ďalším organizáciám, ktoré poskytujú dištančné poradenstvo, by mohla pomôcť výzva vyhlásená na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, určená pre linky pomoci. Riaditeľ združenia Marek Madro však tento mesiac na tlačovej konferencii povedal, že výzva mešká a tak bude aj menšia možnosť získať peniaze z nej.
Ministerstvo práce zareagovalo, že výzva pre dopytovo orientované projekty Siete podpory pre každý krok bola zverejnená na konci druhého kvartálu tohto roka v zmysle platného harmonogramu. „Jedná sa o prvý takto špecificky nastavený nástroj pomoci okrem iných aj pre mimovládne organizácie. Cieľom je zabezpečiť systematické financovanie dištančného poradenstva a anonymizovanej pomoci pre osoby zažívajúce násilie a v oblasti podpory duševného zdravia. Občianske združenie IPčko je oprávneným žiadateľom pre túto výzvu,“ uviedli z rezortu.
Viaceré mimovládne organizácie tiež oslovili Národné koordinačné strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktoré patrí pod ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, so žiadosťou o vytvorenie stabilnej podpory liniek poskytujúcich dištančné poradenstvo. „Tejto žiadosti predchádzali viaceré intenzívne, obojstranne korektné a prínosné diskusie s organizáciami vrátane IPčka,“ konštatovali z ministerstva.
IPčko participovalo aj na príprave Minimálnych štandardov poskytovania dištančného poradenstva prostredníctvom liniek pomoci, ktoré boli schválené v rámci výborov Rady vlády pre duševné zdravie a Rady vlády pre ľudské práva národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Rezort práce tvrdí, že mimovládnym organizáciám, ktoré pomáhajú zlepšovať bezpečie detí, podporujú ich rast a ochranu, je pripravený poskytnúť pomoc, podporu a posilniť ich stabilitu.
Obmedzené možnosti krajov
Kraje, v ktorých hrozí zatvorenie centier, poskytujúcich krízovú intervenciu, Káčko majú obmedzené rozpočty aj kompetencie na podporu podobných projektov, hľadajú však rôzne možnosti. Na úrovni kraja by združenie IPčko mohlo dostať finančný príspevok na prevádzku, určený pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v prípade, ak by získalo akreditáciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva a zamestnalo sociálneho pracovníka. Pre Zdravotnícky denník to uviedla Lenka Kukučková z oddelenia komunikácie Trenčianskeho samosprávneho kraja. „Psychológ nie je v zmysle zákona o sociálnych službách v rámci špecializovaného poradenstva odborným zamestnancom, preto ho nie je možné financovať z rozpočtu, ktorý prerozdeľuje oddelenie sociálnej pomoci krajského úradu,“ vysvetlila.
Kukučková doplnila aj iné možnosti podpory: „Podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele môže Trenčiansky kraj poskytnúť organizácii finančný príspevok raz ročne, do výšky 50 percent z celkových opodstatnených a preukázaných bežných výdavkov – maximálne do výšky 16 600 eur, na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine. Žiadosť musí organizácia podať do 31. mája príslušného kalendárneho roku. Ak by združenie zorganizovalo podujatie zamerané na psychologickú pomoc v krízových situáciách, kraj ju môže podporiť aj v rámci svojich dotačných schém. Trenčiansky samosprávny kraj poskytuje dotácie na verejnoprospešné účely pre obyvateľov kraja a aktivity týkajúce sa športových, kultúrnych, sociálnych a vzdelávacích akcií či projektov.“ Tento rok bola z rozpočtu kraja schválená suma 500-tisíc eur na podporu rôznych podujatí a ďalšie projekty kraj podporuje v rámci participatívneho-komunitného rozpočtu, kde je nutné zapojenie verejnosti. V oboch prípadoch musia uchádzači splniť konkrétne podmienky.
Vedúca oddelenia komunikácie Banskobystrického samosprávneho kraja Lenka Štepáneková pre Zdravotnícky denník uviedla, že kraj so zástupcami IPčka komunikuje a hľadajú možnosti spolupráce v rámci exitujúcich projektov, napríklad centier práce s mládežou Space alebo národného projektu zameraného aj na psychologickú pomoc a prevenciu šikany, ktorý sa realizuje v stredných školách v kraji. „Banskobystrický kraj má pripravený akčný plán, ktorý sa zaoberá problematikou riešenia šikany na školách a ktorý po jednotlivých fázach župa implementuje. Ten zavádza napríklad nové cesty prijímania podnetov, informačnú kampaň na školách, školenia a preventívne programy, tvorbu siete spolupracujúcich subjektov, pomoc s akútnou intervenciou a ďalšie,“ informovala Štepáneková.
Aj Prešovský samosprávny kraj je pripravený byť IPčku nápomocný, keďže jeho krízové intervencie považuje za veľmi potrebné. „Ide o akúsi prvú psychologickú pomoc, často v hraničných situáciách. Intervenčné tímy robia dobre svoju prácu, zaregistrovali sme ich pri povodniach v kraji či iných nešťastiach, dokonca aj v našich župných školách,“ hovorí vedúca oddelenia komunikácie kraja Daša Jeleňová. Dodala, že Prešovský kraj im vie garantovať pomoc prostredníctvom rozdelenia dotácií pre subjekty vykonávajúce opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré spomínala aj Lenka Kukučková z Trenčianskeho kraja. „Výška finančného príspevku na jedného odborného zamestnanca, ktorý vykonáva túto službu, ako je špeciálny pedagóg alebo psychológ je 10 500 eur na jeden kalendárny rok. Takýmto spôsobom prostredníctvom nášho všeobecne záväzného nariadenia vieme garantovať financovanie týchto aktivít aj IPčku, ak nás o to požiada. Zatiaľ takúto požiadavku zo strany združenia neevidujeme,“ povedala Jeleňová. IPčko podľa nej v roku 2023 požiadalo oregistráciu sociálnych služieb – krízovej pomoci poskytovanej prostredníctvom telekomunikačných technológií a terénnej sociálnej služby krízovej intervencie s územnou pôsobnosťou na území Prešovského kraja a po splnení podmienok bolo registrované ako poskytovateľ týchto služieb. Doplnila, že IPčko minulý rok dostalo cez participatívny rozpočet kraja 10 tisíc eur na materiálno-technické vybavenie prešovského Kreate klubu.
Štát musí robiť viac
Zástupkyne všetkých troch krajov vnímajú, že duševné zdravie obyvateľov sa zhoršilo. „Svedčia o tom telefonáty od občanov, ktorí žiadajú odbor zdravotníctva a sociálnej pomoci úradu samosprávneho kraja o pomoc pri zabezpečení lekára špecialistu – psychiatra. Kritická situácia je najmä v oblasti dostupnosti detských psychiatrov,“ povedala Lenka Kukučková z Trenčianskeho kraja. Dodala, že podľa skúseností krajskej koordinátorky práce s mládežou narastajú problémy s duševným zdravím najmä u mladých ľudí a to napriek mnohým podporným aktivitám. „Riešia sa však dopady aktuálnej situácie a nie jej príčiny. Samospráva nemá kapacitu na dostatok prevenčných aktivít, ktoré by zasiahli plošne celé územie kraja. Prínosom je v tomto prípade Stratégia inkluzívneho vzdelávania, inkluzívne tímy na školách alebo školskí psychológovia, ktorí sa venujú prevencii duševných problémov. Žiaľ, školských psychológov nie je dostatok, nie každá škola psychológa v tíme má a na niektorých školách by bol potrebný viac než jeden psychológ. Neexistujú podporné a záchytné systémy, na ktoré by sa dalo obrátiť. Na národnej úrovni chýba plošný podporný systém a vzdelávanie pedagogických pracovníkov v oblasti duševného zdravia. Centrá prvej pomoci sú preťažené,“ zhrnula Kukučková. Zavretie krízového centra v kraji tak môže situáciu významne horšiť.
„Zhoršujúce sa duševné zdravie nielen mladých ľudí vnímame veľmi citlivo, žiaľ, župa nemá prostriedky a ani kompetenciu na to, aby suplovala v tejto oblasti štát. Je primárnou úlohou ministerstva zdravotníctva a zdravotných poisťovní zabezpečiť minimálnu sieť odborníkov tak, aby sa tým, ktorí to potrebujú, dostalo adekvátnej pomoci,“ súhlasí aj Lenka Štepáneková z Banskobystrického kraja. „Na túto skutočnosť sme poukázali aj na spoločnom stretnutí s mestom Banská Bystrica a zástupcami odbornej verejnosti, ktorého výsledkom bol list, zaslaný priamo generálnemu riaditeľovi Sekcie zdravia ministerstva zdravotníctva,“ tvrdí. Štát podľa nej musí urobiť viaceré systémové zmeny vrátane zvýšenia platieb za výkony a zjednodušenia administratívy pri prevádzkovaní ambulancie.
Daša Jeleňová povedala, že zástupcovia Prešovského kraja by uvítali väčšiu angažovanosť štátu, prípade vyššie kompetencie pre samosprávy a decentralizáciu právomocí, aby samosprávne kraje mohli flexibilnejšie reagovať na konkrétne požiadavky regiónu. „Všeobecne nás veľmi mrzí, že tento koncept určený hlavne mladým ľuďom je ohrozený a v niektorých mestách vrátane Prešova hrozí zatvorenie krízových centier. Sme jednoznačne za jeho zachovanie, ako aj systematické financovanie nezávislé na dotačných výzvach,“ vyhlásila. Kraj dlhodobo upozorňuje na potrebu zefektívnenia rezidentského štúdia lekárov pre vybrané špecializačné odbory, vrátane psychiatrie, a na nevyhnutnú participáciu samosprávy.
Lucia Hakszer
