Kurzy prvej pomoci majú poskytnúť ľuďom základné znalosti a pomôcť natrénovať zručnosti, ktoré využijú v prípade núdze či úrazu. Ich cieľom je zvýšiť schopnosti ľudí reagovať rýchlo a efektívne na nečakané udalosti a tým prispieť aj k zlepšeniu celkovej bezpečnosti ľudí okolo seba.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) aktuálne organizuje kurz prvej pomoci pre svojich zamestnancov, aby boli pripravení zvládnuť rôzne situácie a udalosti, ktoré môžu nastať na pracovisku aj mimo neho. „V rámci kurzu sa zamestnanci naučia identifikovať rizikové situácie, správne poskytovať prvú pomoc zraneným osobám aj ako správne komunikovať a koordinovať pomoc s ďalšími kolegami alebo záchranárskymi zložkami v prípade potreby. Získajú znalosti základného vyšetrovania zranení, ovládania krvácania, poskytovania dýchacieho a srdečno-cievneho záchranného postupu a ďalších kľúčových postupov pri poskytovaní prvej pomoci,“ uviedol BSK na svojom webe. Zástupcovia kraja zdôrazňujú, že treba byť pripravení čeliť výzvam a chrániť zdravie a bezpečnosť všetkých ľudí.
Aj ľudia, ktorí poznajú zásady poskytovania prvej pomoci a volania na tiesňovú linku, by si ich mali občas pripomínať a keďže zručnosti sa časom strácajú, je vhodné si ich trénovať na kurze prvej pomoci aspoň raz za pár rokov. Kurzy organizuje Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby, Slovenský červený kríž (SČK) alebo rôzne špecializované agentúry.
Ako volať záchranku
Na privolanie neodkladnej pomoci slúži číslo tiesňového volania 112, kde operátor na základe informácií od volajúceho vyhodnotí situáciu a na miesto udalosti vyšle potrebné záchranné zložky Integrovaného záchranného systému (IZS), teda zdravotníkov, hasičov, prípadne policajnú hliadku. 112 je európske číslo tiesňového volania, ktoré je rovnaké pre všetky krajiny Európskej únie.
Ako informuje Bratislavský kraj, pri volaní na tiesňovú linku treba poskytnúť niekoľko základných informácií. Volajúci by sa mal identifikovať a povedať, čo sa stalo, aby operátor vedel, aké zložky je potrebné vyslať. Kde sa to stalo, teda lokalitu, obec či objekt. V súčasnosti sa už mobily na základe GPS súradníc dajú lokalizovať, čo pomáha, pokiaľ sa mimoriadna udalosť stane napríklad v neznámom prostredí, človek nevie, kde presne sa nachádza, nepozná názov ulice a podobne. Je ale vhodné špecifikovať napríklad orientačné body, poschodie v budove a podobne. Taktiež treba povedať, komu sa úraz stal, koľko je zranených, približne v akom veku, prípadne či ide o inú nešťastnú udalosť alebo nebezpečenstvo – poškodenie majetku, ohrozenie životného prostredia a podobne. Nepočujúci alebo ľudia, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu v danej situácii telefonovať, môžu privolať záchranné zložky aj SMS správou na číslo 112.
Ako povedal prezident SČK Jozef Kőppl minulý rok v rozhovore pre Zdravotnícky denník, aj deti treba naučiť, ako volať na tiesňovú linku. Že sa majú predstaviť, nezložiť telefón a operátori ich budú navigovať, čo majú robiť. „Jednoducho im to treba povedať a ony to berú oveľa racionálnejšie ako dospelí. Dospelý začne panikáriť a dieťa myslí na to, že pani učiteľka alebo ujo z Červeného kríža povedali, že netreba robiť paniku, ale treba ísť a zavolať,“ konštatoval.
Postup v horách a na železnici
Ak k udalosti dôjde vo vysokohorskom teréne, je dobré volať na číslo Horskej záchrannej služby 18300, ale ak človek toto číslo nepozná, môže zavolať na číslo tiesňového volania 112 alebo 155, kde operátor zabezpečí konzultáciu, asistovanú prvú pomoc a pošle Horskú záchrannú službu.
Na Slovensku sa často stávajú aj nehody na železničných priecestiach. Ak došlo k nehode alebo nastane situácia, ktorá k nej môže viesť, napríklad porucha zabezpečovacieho zariadenia, uväznené motorové vozidlo na priecestí a podobne, je nutné na čísle 112 alebo čísle polície 158 oznámiť jednotné identifikačné číslo (JIČ) železničného priecestia, ktoré je pridelené každému priecestiu a dá sa podľa neho určiť poloha.
Každé priecestie je označené písmenami SP (slovenské priecestie) a štvormiestnym číslom – napríklad SP2727. Z databázy údajov zasielaných na koordinačné stredisko IZS a Policajného zboru operátor podľa JIČ priecestie lokalizuje. Z databázy údajov zistí telefónne číslo a upozorní príslušného výpravcu alebo dispečera, aby prijali potrebné opatrenia na zamedzenie nehode – napríklad zastavenie vlaku, jeho odklonenie, vypnutie trakčného vedenia a podobne. Operátor má k dispozícii aj ostatné potrebné údaje ako GPS súradnice, názov komunikácie a iné, takže ak sa nehoda už stala, pošle na výjazd zložky IZS.
Niekoľko jednoduchých zásad
Aj nedokonale poskytnutá prvá pomoc je lepšia ako žiadna. Záchranca by mal v prvom rade myslieť na svoju bezpečnosť, aby tiež neprišiel k úrazu, ďalej na bezpečnosť postihnutého, aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu zdravia. Pri dopravnej nehode si treba obliecť záchrannú vestu, zapnúť varovné osvetlenie, miesto vyznačiť výstražným trojuholníkom, svoje auto zaistiť proti pohybu a prevráteniu a vytiahnuť kľúč zo zapaľovania, radí Bratislavský kraj. Podrobný postup pomoci priblížil v rozhovore pre Zdravotnícky denník doktor Kőppl.
Pri akejkoľvek nebezpečnej udalosti treba zhodnotiť celkovú situáciu a volať odbornú pomoc na čísle 112, prípadne ak ide len o zdravotný problém, na čísle 155. Ďalej poskytnúť prvú pomoc, pričom operátor človeku bude radiť. Po príchode záchranných zložiek treba odovzdať postihnutého odborníkom, ktorí sa oňho postarajú.
Na poskytnutie prvej pomoci záchrancovi stačia ruky, prípadne ústa. Výhodou je, ak má pri sebe autolekárničku a ak je k dispozícii automatický externý defibrilátor (AED). U postihnutého treba zistiť, či je pri vedomí, teda či reaguje na oslovenie, zatrasenie alebo uštipnutie. Ďalej stav dýchania, ktorý záchranca zistí, keď sa nad neho nakloní. Ak človek dýcha, mal by to cítiť alebo počuť, prípadne vidieť pohyby hrudníka. Ak nedýcha, ide o zástavu srdca a vtedy treba začať resuscitovať masážou srdca, prípadne záchrannými vdychmi v pomere 30:2 – začína sa piatimi úvodnými vdychmi a ak pacient ďalej nedýcha, pokračuje sa striedaním 30 stlačení hrudníka v strede hrudnej kosti a dvoch vdychov. Hrudník treba stláčať približne vo frekvencii 100 až 120 stlačení za minútu.
Pokiaľ má človek silné krvácanie, treba mu ho zastaviť ešte pred zavolaním záchranky, aby pacient zatiaľ nevykrvácal. Prípadne si dať telefón na reproduktor a robiť to paralelne. Pri závažnom krvácaní platí pravidlo 5Z: zistiť krvácanie, zatlačiť v rane (najlepšie tlakovým obväzom, ak je v rane cudzí predmet, nevyberať ho, ale fixovať a prekryť), zdvihnúť nad úroveň srdca, zabrániť šoku a zavolať pomoc.
Pre protišokové opatrenia zase platí pravidlo 5T: teplo (prikrytie pacienta napríklad dekou alebo striebornou fóliou z autolekárničky), ticho (upokojenie pacienta), tekutiny (nie je dobré dávať pacientovi piť, ak nie je jasné, či nemá vnútorné zranenia, ale možno mu ovlažiť napríklad pery a iné časti tela), tíšenie bolesti (uložením postihnutého do úľavovej polohy) a transport.
Prezident SČK a detský anesteziológ Jozef Kőppl povedal, že o prvej pomoci a o tom, ako treba alebo netreba postupovať pri záchrane života, existuje veľa mýtov a hovoria sa rôzne nezmysly, ale práve na kurzoch prvej pomoci ľudia môžu zistiť, že väčšina z nich vôbec nie je pravdivá a poskytnutie prvej pomoci je veľmi jednoduché. „Môže sa to naučiť každý a nemusí mať strach, že svojím konaním niekomu ublíži,“ zhrnul.
Lucia Hakszer
