Agresivita pacientov naďalej stúpa. V bratislavskej nemocnici cez víkend muž napadol na centrálnom príjme najskôr iného pacienta a potom dvoch zdravotníkov. Psychologička Zita Michlerová pre Zdravotnícky denník povedala, že podobné situácie môžu byť spôsobené tým, že ľudia prichádzajúci do nemocnice sú v strese a skôr dôjde ku konfliktom. Za nezanedbateľný v tomto konkrétnom prípade považuje vplyv domáceho prostredia. Podľa medializovanej informácie sa totiž rodina pacienta ďalej vyhráža zdravotníkom, a tak je podľa odborníčky zrejmé, že muž pochádza z konfliktného prostredia.

Bratislavská polícia na sociálnej sieti informovala, že policajti z tretieho bratislavského okresu vyšetrujú trestný čin výtržníctva v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví, ktorý bol spáchaný na chránených osobách. K incidentu došlo v sobotu 22. júna v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) na Kramároch. 

Nemocnica uviedla, že záchranka priviezla na centrálny príjem 44-ročného muža, ktorý približne po 15 minútach po prevoze fyzicky napadol iného pacienta čakajúceho na vyšetrenie, ktorému prišla na pomoc sestra z ambulancie. „Agresívny pacient v útokoch pokračoval a fyzicky zaútočil na sestru, ktorú udieral do tváre a následne ju sotil na zem. Náš ďalší zdravotník sa snažil agresívneho pacienta spacifikovať, ten mu pritom spôsobil vážne poranenie pravej ruky,“ popísala UNB na sociálnej sieti.

Skonštatovala, že obaja utrpeli ľahšie až stredné poranenia tváre a horných končatín. Zranenie ruky si u zdravotníka bude vyžadovať dlhšiu liečbu a zostáva tak práceneschopný. Napadnutá sestra je podľa nemocnice v šoku a zo zranení sa bude liečiť niekoľko dní. „Okamžite, ešte v čase útoku, bola privolaná bezpečnostná služba a polícia, ktorá agresívneho pacienta umiestnila do cely predbežného zadržania,“ uviedla nemocnica. Polícia doplnila, že zadržaním muža bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu výtržníctva v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví. Po vykonaní potrebných úkonov bol podozrivý eskortovaný do cely a prípad sa realizuje v tzv. „super rýchlom konaní“.

Rýchla reakcia zložiek

Predsedníčka Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti Zita Michlerová pre Zdravotnícky denník vysvetlila, že ľudia, ktorí prichádzajú na centrálny príjem, sú vo veľkom strese a majú nižšiu schopnosť ovládať sa, preto môže dochádzať ku konfliktom. „Z medializovanej informácie, že rodina sa ďalej vyhráža zdravotníkom, je zrejmé, že muž pochádza z prostredia, kde sú zvyknutí reagovať konfrontačne a násilím riešiť konflikty,“ tvrdí psychologička.

Za veľmi pozitívne označila, že orgány činné v trestnom konaní okamžite zasiahli a na podporu zdravotníkov sa vyjadril aj generálny prokurátor. „Bol vyslaný signál, že táto skupina je chránená a má špecifické postavenie.  Aj to ovplyvňuje potenciálnych páchateľov týchto činov, lebo vedia, že za svoje správanie môžu byť potrestaní,“ povedala Michlerová.

Mohlo by vás zajímat

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odsúdil násilie a agresivitu voči zdravotníckym pracovníkom. „Takéto neľudské prejavy musí celá spoločnosť dôrazne odmietnuť. Na ataky proti zdravotníkom budú orgány ochrany práva dôrazne reagovať,“ avizoval na sociálnej sieti.

Na mnohých centrálnych príjmoch je už v súčasnosti bezpečnostná služba, ktorá promptne zareagovala aj v bratislavskej nemocnici. Psychologička Michlerová hovorí, že centrálne príjmy sú záťažové oddelenia pre personál aj pacientov, ktorí prichádzajú, a to nielen preto, že ošetrujú náhle zhoršenia stavu, pri ktorých sa významne znižuje psychická odolnosť pacientov: „Je tam aj veľa ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť. Centrálne príjmy sú personálne poddimenzované a dlhé čakanie stupňuje u ľudí nepohodu.“ Myslí si, že podobné násilné javy sa nebudú dať úplne zastaviť a z času na čas sa vyskytnú. „Môže tam byť viac faktorov, ktoré sa zídu. Isté percento ľudí má tendenciu v záťaži reagovať agresívne a teba urobiť opatrenia na ochranu zdravotníkov,“ hovorí.

Agresívni sú aj rodičia

Riaditeľ UNB Alexander Mayer sa ako lekár tiež niekoľkokrát stretol s agresívnymi pacientmi. Je však podľa neho zarážajúce, ako často k podobným útokom na zdravotníkov dochádza. „Už to nie je iba o vytrhnutých stoličkách v čakárni, dokopaných dverách na ambulancii alebo poškodených nemocničných posteliach, čo je samozrejme tiež veľký problém, ale hnev a agresia niektorých osôb sa obrátila na nevinných ľudí, v tomto prípade na lekárov, sestry, sanitárov a ostatných zdravotníkov, ktorí si iba robia svoju prácu – zachraňujú životy a liečia chorých. Zdravotníci nesmú byť vystavovaní verbálnym ani fyzickým útokom,“ vyhlásil. Svojim kolegom zaželal skoré uzdravenie a poďakoval im za odvahu postaviť sa agresorovi a brániť napadnutých. Avizoval, že okrem bezpečnostnej služby UNB plánuje zavádzať aj ďalšie opatrenia, ktoré zvýšia bezpečnosť zdravotníkov a eliminujú útoky.

O podobných problémoch v súvislosti s agresívnymi rodičmi chorých detí sme informovali pred rokom. Primár Oddelenia urgentného príjmu v Národnom ústave detských chorôb Marcel Brenner vtedy popísal, že verbálne aj fyzické útoky sa dejú v otvorených priestoroch, pred očami iných čakajúcich, dospelých i detí. Každý týždeň sa na oddelení podľa neho vyskytnú tri až štyri verbálne útoky a za pol roka zažili aj dva fyzické. Tiež konštatoval, že dôvodom môže byť to, že ľudia v nemocnici sú v strese, necítia sa dobre, hnevá ich dlhé čakanie a podobne.

Podľa psychologičky je situácia detských pohotovostí v niečom iná ako u dospelých. „Rodičia sú v posledných desaťročiach citlivejší na svoje deti a ak má dieťa problém a niečo potrebuje, rodičia majú tendenciu byť viac požadovační,“ tvrdí Michlerová.

Treba jasné postupy

Z opisu situácie v UNB nie je zrejmé, či pacient nebol pod vplyvom alkoholu alebo drog. Podľa predsedníčky psychoterapeutickej spoločnosti ide o veľmi významné negatívne faktory, ktoré môžu podporovať agresívne správanie a intoxikovaní pacienti sú problémoví za každých okolností.

„Konkrétna nemocnica musí zaviesť postupy, podľa ktorých sa správajú k intoxikovanému pacientovi. Napríklad aby tam v každom prípade bol SBS-kár, ktorý by pri problémoch mohol zasiahnuť. Dôležité je aj to, aby záchranári hneď informovali, že vezú intoxikovaného pacienta a na centrálnom príjme bola buď polícia alebo niekto iný, kto sa postará o možné negatívne správanie, aby zdravotníci mohli v pokoji riešiť zdravotnú stránku. Aj záchranári môžu požiadať políciu o spoluprácu,“ hovorí Michlerová. Riziko, že zdravotníci budú mať problémového pacienta, sa ale nedá úplne eliminovať. V súvislosti s ľuďmi pod vplyvom alkoholu a drog by podľa Michlerovej veľmi pomohlo zvážiť znovuzavedenie záchytiek s personálom, ktorý vie, ako sa správať k podobnému vysokorizikovému pacientovi. „V súčasnosti sú títo pacienti ošetrovaní na bežných centrálnych príjmoch, no dobré by bolo urobiť opatrenia, aby boli títo pacienti rozlišovaní. Pod vplyvom alkoholu a drog klesá schopnosť ovládať svoje správanie. Pacienti môžu byť podráždenejší, výbušnejší, netrpezliví a neochotní prijímať racionálne argumenty,“ upozorňuje odborníčka.

Spomína aj zhoršujúcu sa spoločenskú klímu: „Môj osobný názor je, že tendencia reagovať podráždene, agresívne, výbojne a egoisticky sa vo všeobecnosti zvyšuje. Sme svedkami agresivity a vojen na úrovni národov, ale aj nerešpektovania zákonov na úrovni jednotlivcov. Občania môžu mať často pocit, že vymožiteľnosť práva je nízka a môže to posmeľovať páchateľov.“ Myslí si, že z medziľudských vzťahov sa vytráca slušnosť. „Ľudia vidia, ako komunikujú politici alebo ako neochotne sa správajú úradníci, a stupňuje sa tendencia viac trvať na svojom, byť egoistickejší. Doba je zameraná na výkon a na úspech a to sa môže prenášať aj do bežného spoločenského správania,“ uzavrela Michlerová.

Lucia Hakszer