Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) má problémy s fluktuáciou zamestnancov. Jeho priamou konkurenciou na trhu práce sú často nadnárodné korporácie. V rozhovore pre Zdravotnícky denník to uviedol riaditeľ ŠÚKL Roman Dorčík. „Nerozdávame len pečiatky, ide o odborné posudky a tie sú na voľnom trhu dobre platené,“ povedal Dorčík. Zároveň však konštatoval, že vo výške platov sa ústav nikdy nedostane na úroveň komerčnej sféry, pretože je limitovaný zákonom.
Do funkcie ste nastúpili od začiatku roka a v podstate pár mesiacov po nástupe novej ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD). Viete, na základe čoho si ministerka vybrala do vedenia práve vás?
V ŠÚKL som pracoval šesť rokov na sekcii inšpekcie. Myslím si, že odborníkov, ktorí dokážu a zároveň sú ochotní zastávať funkciu riaditeľa ŠÚKL-u je v rámci Slovenska limitovaný počet. Tak to bolo zo strany ministerstva zdravotníctva prezentované aj mne.
Mimo ústavu ste boli už dva roky. Takže vás oslovila priamo pani ministerka Dolinková?
Oslovil ma sekretariát pani ministerky a zúčastnil som sa výberového konania.
Ako sa vám zatiaľ spolupracuje s novou ministerkou zdravotníctva? Už ste riešili nejaké zásadnejšie problémy alebo agendu?
Komunikáciu máme nastavenú štandardne. Každý týždeň sa stretávame so štátnym tajomníkom Ladislavom Slobodníkom. Preberáme témy, ktoré nás zaujímajú a veci, ktoré potrebujeme niekam posunúť. Navyše, ŠÚKL na ministerstve spadá pod sekciu farmácie a liekovej politiky, preto často komunikujem a s jej generálnym riaditeľom.
Prijali by ste ponuku na post riaditeľa ŠÚKL napríklad aj v čase pandémie? V tom čase bol ústav pod značným tlakom.
V rámci pandémie sa štátny ústav dostal do širšieho povedomia verejnosti prostredníctvom vtedajšej riaditeľky Zuzany Baťovej, ale nie je to len o riaditeľovi. Súčasťou rozhodovacích procesov boli všetci naši odborníci. Ako riaditeľ stojím za všetkými odbornými posudkami, ktoré naši zamestnanci robia a ako vedúci pracovník na sekcii inšpekcie ŠÚKL-u som za nimi stál aj počas pandémie. Otázka, či by som prijal ponuku riaditeľa, je špekulatívna, pretože som pred takýmto rozhodnutím nikdy nestál.
V rokoch 2016 až 2020 ste pôsobili ako vedúci sekcie inšpekcie ŠÚKL. Niekedy v roku 2017 sa uskutočnil JAP audit (Joint Audit Programme), ktorý nedopadol dobre. Aký bol problém na inšpekcii a vyriešili sa už všetky nedostatky?
Ide o uznávanie certifikátov americkou Správou potravín a liečiv (FDA). Audit prebehol tri mesiace po mojom nástupe v roku 2017. Do štátneho ústavu som prišiel v čase, keď na sekcii inšpekcie prebiehala výrazná fluktuácia, takže sme začínali úplne od nuly. Nedostatky, ktoré audit identifikoval, sa týkali najmä kvalifikácie zamestnancov, keďže inšpekčná činnosť sa opiera hlavne o odbornú spôsobilosť a samotné školenie inšpektorov trvá viac ako rok. Na december tohto roka je naplánovaný ďalší audit, na ktorý sme pripravení.
Váš predchodca Peter Potúček v jednom rozhovore spomenul, že ústav zanechal v dobrom stave. V akom stave ste teda prebrali ŠÚKL z vášho pohľadu?
Dobré smerovanie ústavu nastavila už jeho predchodkyňa Zuzana Baťová. Či už išlo o medzinárodné spolupráce alebo štandardy v rámci posudzovania liekov. Ten vlak už bol rozbehnutý a teraz len pokračujeme ďalej.
Objavili ste aj zásadnejšie nedostatky?
ŠÚKL je odborná inštitúcia a opiera sa o odbornú prácu kolegov, ktorí sa vzdelávajú a sú súčasťou medzinárodných štruktúr v rámci Európy. Mojou snahou je celý proces zafixovať a urobiť ho robustnejším a efektívnejším.
Čo ste po nástupe do funkcie zmenili ako prvé? Robili ste aj nejaké personálne zmeny?
Robili sme minimálne personálne zmeny. V prvom rade plánujeme vytvoriť pozíciu odborného garanta (zástupcu riaditeľa pre odborné činnosti). Ten zastreší odbornú časť agendy ŠÚKL-u a ja ako riaditeľ tak budem mať viac času na finančnoekonomické a právne záležitosti, aby som mohol podporiť zamestnancov a venovať sa rozvoju inštitúcie ako takej.
Takmer všetci naši zamestnanci majú možnosť školiť sa cez rôzne európske granty a medzinárodné spolupráce. Práve preto sme vytvorili pozíciu projektového manažéra, ktorý zabezpečí, že budeme využívať možnosti, ktoré nám členstvo v EÚ ponúka, čo najlepšie.
Potúček pri svojom odchode naznačoval aj problémy s rozpočtom. Má ŠÚKL dosť peňazí na svoje fungovanie?
Sme rozpočtová organizácia, ktorá patrí pod Ministerstvo zdravotníctva SR. Samozrejme, viem si predstaviť, že by sme mali viac peňazí. Stále bojujeme s fluktuáciou zamestnancov, našou priamou konkurenciou na trhu práce sú komerčné spoločnosti, často ide o nadnárodné korporácie. Nakoľko máme veľmi špecializovanú agendu, každý odborník je pre nás vzácny. Nerozdávame len pečiatky, ide o odborné posudky a tie sú na voľnom trhu dobre platené.
Na ktorých pozíciách je fluktuácia vypuklejšia?
Sú pozície, ktoré tým trpia viac a také, ktoré zase menej. Napríklad pri klinických posudzovateľoch je voľný trh niekde inde ako ŠÚKL. To isté platí pre inšpektorov výroby. Veľmi atraktívne sú pracovné miesta, na ktorých prebieha úzka spolupráca s Európskou liekovou agentúrou a jej výbormi.
Takže ľudia nezarobia adekvátnu čiastku vzhľadom na svoje vzdelanie?
Čo sa týka platov, nikdy sa nedostaneme na úroveň komerčnej sféry, pretože sme limitovaní zákonom. Na druhej strane však zamestnancom ponúkame atraktívne možnosti v rámci vzdelávania, intenzívnej medzinárodnej spolupráce či špecifickej pracovnej náplne. Mnohé naše kolegyne a kolegovia úzko spolupracujú s odborníkmi v rámci celej EÚ a majú tak možnosť podieľať sa na formovaní liekovej regulácie v rámci únie.
V kompetencii ŠÚKL je likvidácia liekov, ktoré ľudia vrátia do lekární. Ešte začiatkom roka bol problém s plnými skladmi nespotrebovaných liekov v lekárňach a odstavenými spaľovňami. Ako sa teda v súčasnosti likvidujú a skladujú nespotrebované lieky?
Od polovice apríla začal zber liekov spoločnosťou DETOX s.r.o., ktorá uspela vo verejnom obstarávaní. Momentálne je už vyzbieraných zhruba sto ton. Treba si uvedomiť, že na Slovensku je viac ako 2 000 lekární, takže bude istý čas trvať, kým sa všetky nespotrebované lieky vyzbierajú. Tým, ako je proces nastavený a zazmluvnený, si myslím, že do konca roka bude situácia so zberom stabilizovaná. Súčasťou požiadaviek v rámci verejného obstarávania bolo aj zabezpečenie skladových priestorov na dočasné uskladnenie nahromadeného liekového odpadu, firma DETOX, s.r.o. takýmito priestormi disponuje.
Máme dostatočnú infraštruktúru na zber a likvidáciu liekov?
To ukáže čas. Bojujeme s tým, že nespotrebovaných liekov je čoraz viac. Snažíme sa túto tému komunikovať aj verejnosti, aby občania aj lekárnici dbali na správne triedenie liekového odpadu. Často sa stáva, že je v ňom aj niečo, čo by tam byť nemalo. Jeho objem sa tak umelo navyšuje. Nemôžu tam byť napríklad vonkajšie obaly lieku, zdravotnícke pomôcky alebo výživové doplnky a podobne.
Na Slovensku sa nakupuje pomerne veľké množstvo liekov. Veľká časť je potom aj nespotrebovaná. Nakupujú ľudia niektoré lieky zbytočne, alebo si robia doma zásoby na horšie časy?
Spôsobila to aj pandémia. V tom čase sa ľudia zásobili základnými liekmi na teplotu a v súčasnosti nastáva ich exspirácia. Aj v tejto oblasti sa snažíme obyvateľov aktívne vzdelávať – napríklad prostredníctvom našich sociálnych sietí či edukačného projektu pre základné a stredné školy. Vysvetľujeme im, aby lieky užívali zodpovedne.
Je nadbytočný nákup liekov len slovenský problém?
Podľa mňa je to problém celého sveta. Každá krajina má špecifické lieky v rámci nadspotreby. Treba sa tomu venovať, ale nie sme výrazne horší ako iné krajiny.
Na Slovensku boli najmä počas vlaňajšej jesene nahlásené viaceré výpadky pri antibiotikách. Bude sa tento problém ešte opakovať alebo išlo o výnimočnú záležitosť? Čo spôsobuje výpadky antibiotík?
Antibiotiká sú špecifické tým, že sú lacné a počet výrobcov účinných látok v rámci sveta klesá. Európska únia (EÚ) sa zameriava na to, aby dotovala výrobu v Európe. V 90. rokoch väčšina výroby účinných látok prešla do Číny alebo Indie. Počas pandémie sa ukázalo, že to nie je dobrá cesta, pretože napríklad India zablokovala vývoz účinných látok do Európy. V súčasnosti sa na úrovni Európskej únie diskutuje o tom, ako by sa dala podporiť výroba v Európe. Od roku 2022 je pod záštitou EÚ aktívnych viacero medzinárodných pracovných skupín, ktorých cieľom je vyriešiť problém s nedostupnosťou liekov.
Asi nebude jednoduché, aby na zelenej lúke vyrástla továreň na výrobu liekov.
To asi nie, ale v Európe máme fabriky na výrobu účinných látok. Ich portfólio sa vzhľadom na cenový tlak časom zmenilo, ale viem si predstaviť, že nejakým mechanizmom dotovania by sa to dalo obnoviť.
Chýbajú nám teraz nejaké lieky na trhu?
Žiadne akútne nám nechýbajú. Sú lieky, ktoré pravidelne vypadávajú a potom sa vracajú späť na trh. Navyše v rámci štátov EÚ funguje solidárny prístup. Keď nejakému štátu chýbajú lieky, môže osloviť iné autority, ktoré ho majú k dispozícii a môžu mu ho poskytnúť.
Slovensko už niekedy tento prístup aplikovalo?
V jednom prípade sme darovali lieky Francúzsku. Išlo o minimálny počet balení. Slovensko zatiaľ o pomoc nikdy žiadať nemuselo.
V akých oblastiach by sa podľa vás mali zvýšiť kompetencie ŠÚKL?
Viem si predstaviť, že by sme tvorili vyhlášky. To by pomohlo nastaviť legislatívu efektívnejšie v rámci eurosmerníc. Okrem toho by pomohlo, keby sme boli príspevkovou organizáciou. Pri rozpočte by sme mali voľnejšie ruky.
Vo väčšine prípadov má konečné slovo ministerstvo zdravotníctva?
V rámci odborných vecí, ktoré patria do našej gescie, rozhoduje ŠÚKL a ministerstvo do toho nezasahuje. Niektoré liekové agentúry v zahraničí majú v kompetencii napríklad cenotvorbu, u nás to robí ministerstvo zdravotníctva. Cenotvorba je však veľká téma a momentálne si netrúfame na takúto agendu. Ministerstvo sa zamýšľa nad tým, ako upraviť zákon, ktorý s tým súvisí. Ale trvá to roky, aby takáto kompetencia prešla.
Ako hodnotíte farmaceutický balíček Európskej komisie, o ktorom rokuje Európsky parlament?
ŠÚKL je súčasťou pripomienkových konaní, ale primárne to spadá do kompetencie Ministerstva zdravotníctva SR. Samotný balík vnímam pozitívne, pretože lieková legislatíva už potrebuje úpravu aj vplyvom nových liekov a postupov. Určite to bude mať pozitívny vplyv.
Zo Slovenska sa vlani nelegálne vyviezli lieky za viac ako štyri milióny eur. Ukázala to inšpekcia ŠÚKL. Robíte podobné inšpekcie aj v súčasnosti? Vyvážajú sa ešte nejaké nelegálne lieky za hranice Slovenska?
Reexportom sa zaoberáme kontinuálne. Niektoré prípady sa presúvajú na ministerstvo, niektoré na kraje. Podobné prípady sa objavili aj počas môjho pôsobenia na poste riaditeľa.
ŠÚKL sa počas pandémie dostal do pozornosti kvôli sporu medzi vtedajším ministrom financií Igorom Matovičom a ex-riaditeľkou ŠÚKL Zuzanou Baťovou. V tom čase ste pracovali na inšpekcii. Sú podľa vás politické zásahy do rozhodovania ŠÚKL prijateľné?
ŠÚKL je odborná inštitúcia a jednou z našich zásad je ostať apolitickí. Naša agenda je postavená na faktoch a pravidlách. Aj zo strany zamestnancov, ktorých úlohou je vypracovávať odborné posudky. Ako som už spomenul, za odbornosťou našich zamestnancov stojím. Čo sa týka politickej roviny, nemám potrebu sa k tomu vyjadrovať.
Aké výzvy stoja pred ŠÚKL v najbližšom období?
Zameriavame sa na to, aby sme štandardizovali všetky procesy. Pripravujem plán na päť rokov, ktorý bude obsahovať konkrétne ciele. Trošku zaostávame v počte posudzovaní biologických liekov. Chceme to zlepšiť, no personálne máme obmedzené možnosti. V rámci európskych grantov si zvyšujeme kvalifikáciu, aby sme sa mohli zaoberať aj zložitejšími molekulami.
Aké zmeny plánujete urobiť vo fungovaní či v inom smere v rámci ŠÚKL?
Chceli by sme sa zapojiť do aktívneho vzdelávania odbornej obce. Radi by sme vytvorili systém školení pre firmy. Ťažiť z toho budú obe strany – zamestnanci firiem budú v problematike lepšie zorientovaní, čo urýchli procesy aj v rámci ŠÚKL-u. Pripravovaná je aj zmena zákona o liekoch. S ministerstvom sme sa dohodli, že budeme spolupracovať na jeho príprave.
Kedy bude ministerstvo predkladať návrh novely zákona?
Zatiaľ si dávame dokopy všetky podklady. Netrúfam si odhadnúť, kedy bude návrh predložený.
Miroslav Homola
