Na programe aktuálnej schôdze slovenského parlamentu je aj opozičný návrh zákona, ktorý má „odbremeniť“ sestry a pôrodné asistentky od kreditového systému vzdelávania. Ako sme informovali, predkladatelia Tomáš Szalay a Jana Bittó Cigániková (obaja SaS) navrhujú zodpovednosť za obsah a vyhodnocovanie sústavného vzdelávania po vzore Českej republiky presunúť na zamestnávateľov a kreditový systém zrušiť. Proti návrhu sa postavili zástupcovia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA), ktorí v liste vyzvali poslancov Národnej rady SR, aby návrh nepodporili.
Podľa aktuálneho znenia zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve zabezpečuje sústavné vzdelávanie pre zdravotníckeho pracovníka zamestnávateľ, odborná spoločnosť alebo komora, v ktorej je zdravotník registrovaný. Podľa návrhu by sa to malo zmeniť a sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek by mal zabezpečovať výlučne zamestnávateľ.
Prezidentka SKSaPA Iveta Lazorová v liste poslancom tvrdí, že návrh je v rozpore so slovenskými zákonmi aj európskymi predpismi a odporúčaniami.
Kvalita vzdelávania by klesla
Ošetrovateľstvo je podľa zákona samostatným vedným odborom, ktorého vykonávateľom môže byť výlučne sestra a pre odbor pôrodnej asistencie len pôrodná asistentka. To súčasne znamená, že aj sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek môže vykonávať, zabezpečovať a vyhodnocovať iba sestra a pôrodná asistentka, samozrejme so zodpovedajúcou kvalifikáciou, odbornou praxou a potrebným stupňom poznania. V súčasnosti zabezpečuje a hodnotí vzdelávanie Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ktorá pri plnení týchto povinností spolupracuje s medzinárodnými sesterskými organizáciami, vedeckými inštitúciami, vysokými školami a ostatnými stavovskými organizáciami.
Presun povinností na zamestnávateľov by podľa komory znamenal, že činnosti bude zabezpečovať subjekt, ktorý nie je na ich výkon odborne spôsobilý. V prípade, ak sú sestry a pôrodné asistentky zamestnané v ambulanciách, podľa predloženej novely by mali ich sústavné vzdelávanie zabezpečiť a hodnotiť lekári, prípadne konatelia spoločností, ktorí nie sú oprávnení na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Preto sa podľa komory sestier nedá očakávať, že by sestrám dokázali zabezpečiť vzdelávanie na požadovanej úrovni následne ju aj vyhodnotiť. „Za daných okolností je možné logicky očakávať pokles kvality ale aj kvantity sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, čo povedie k znižovaniu úrovne kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Táto skutočnosť je navyše zarážajúca o to viac, že tento návrh odôvodňujú predkladatelia znižovaním záťaže sestier ako podstatnej príčiny ich odchodu do zahraničia,“ upozorňuje prezidentka komory. „Takýto záver však nemá oporu v žiadnom prieskume, zisťovaní alebo aspoň ankete s potrebnou vzorkou sestier,“ doplnila Lazorová s tým, že zákon nebol konzultovaný ani pripravovaný so žiadnou odbornou inštitúciou v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti.
Nesystémový a zbytočný návrh
Predkladatelia návrhu zákona odôvodnili presun vzdelávacích kompetencií výlučne na zamestnávateľa tým, že je primárne v jeho záujme, aby sestry a pôrodné asistentky boli vzdelané, aby vykonávali kvalitne svoju prácu. Po vzore Českej republiky navrhli zrušenie kreditového systému sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, o ktorom hovoria, že sa v praxi ukázal ako neefektívny.
„Pokiaľ si predkladatelia návrhu zákona vzali za vzor český model sústavného vzdelávania sestier, potom nemožno opomenúť skutočnosť, že v českej legislatíve je pojem ošetrovateľstvo a jeho náplň upravený odlišne. Rovnako v ČR nepôsobí komora sestier a pôrodných asistentiek ako stavovská organizácia. Zabezpečovanie sústavného vzdelávania sestier zamestnávateľmi je založené na viac ako 20-ročnej tradícii a aj napriek tomu je zástupcami českej sesterskej obce kritizované,“ podotkla Lazorová.
Jana Bittó Cigániková v niekoľkých svojich vyjadreniach a blogoch hovorila o výsledkoch diskusií so sestrami, ktoré „nenávidia kreditový systém vzdelávania“. Teraz to pretavila do poslaneckého návrhu zrušenia tohto systému. Komora sestier a pôrodných asistentiek v reakcii na to oslovila niektorých poslancov Národnej rady SR, jednotlivé poslanecké kluby, ako aj poslancov zdravotníckeho výboru NR SR, aby nepodporili tento návrh. Označila ho za nesystémový a úplne zbytočný. Komora opakovane navrhuje regulátorovi – ministerstvu zdravotníctva opatrenia na zlepšenie situácie v systéme, v ktorom chýba vyše 12 tisíc sestier. Ich nedostatok má za následok redukciu výkonov v nemocniciach a počtu lôžok, dlhšie čakanie pacientov na výkony a ich ohrozenie znížením kvality poskytovanej starostlivosti. „Bohužiaľ, vidíme, že napriek našim návrhom založeným na skúsenostiach, vedeckých štúdiách a vlastnom zisťovaní nedochádza k požadovaným zmenám a riešeniam, ktoré by napomohli alarmujúcej situácii s nedostatkom sestier. Niektoré predkladané legislatívne návrhy vzhľadom k ich nepripravenosti a nedôslednosti môžu mať za následok zásadné negatívne dopady na kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti aj konzekvencie na celý sektor verejného zdravotníctva,“ zhrnuli sestry.
Iné dôvody nespokojnosti
SKSaPA je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje vyše 21 tisíc sestier a pôrodných asistentiek z celkového počtu o niečo viac ako 31 tisíc sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku. Členmi a členkami komory je teda vyše 68 percent z nich a SKSaPA je tak najväčšou organizáciou v zdravotníctve. „Realizuje ciele a úlohy na základe uznesení Snemu ako najvyššieho orgánu Komory, nie na základe diskusií na sociálnych sieťach, do ktorých sa už tradične najaktívnejšie zapájajú tí, ktorí sestrami ani nie sú – politickí priatelia, sanitári, asistenti a nakoniec aj sestry, ktoré nie sú členkami Komory,“ vyhlásila Lazorová.
V Česku zrušili kreditový systém vzdelávania v roku 2017, no predstavitelia slovenskej komory nie sú presvedčení, že sú práve z toho sestry šťastné. „Sme s nimi v kontakte, často sa stretávame na konferenciách a kongresoch. Postavenie sestier v Čechách sa odvíja od úplne inej situácie, majú vyššie platy a oveľa lepšie pracovné podmienky než my na Slovensku. Tiež tam vládne iná politická kultúra. Nesúvisí to teda so sústavným vzdelávaním ako takým. Okrem toho odporúčame ísť trošku ďalej, než do Čiech, ak je reč o sústavnom vzdelávaní, aby sme pochopili, čo je zmyslom tohto procesu a presvedčili sa, že Európa a svet chápe dôležitosť mať vzdelané sestry. Pretože vzdelané sestry zachraňujú životy,“ tvrdia slovenské sestry.
Podobný kreditový systém vykazovania a hodnotenia sústavného vzdelávania ako na Slovensku funguje napríklad v USA, Veľkej Británii, Belgicku, Taliansku, Litve, Rumunsku, na Cypre, vo Francúzsku a v Španielsku.
Ak by bola predložená novela prijatá, podľa sestier bude v praxi problém so zabezpečením rovnakej úrovne vzdelávania a jeho hodnotenia. „Dôvodom tohto problému je to, že by malo byť zabezpečované samotnými zamestnávateľmi, ktorí už v súčasnosti majú rôzny prístup k zdrojom. V konečnom dôsledku tak vzniká nezanedbateľné riziko, že sestry a pôrodné asistentky zamestnané u menších zamestnávateľov, by mali iné možnosti vzdelávania ako sestry zamestnané u veľkých zamestnávateľov,“ upozornila prezidentka Lazorová.
Kariérny rast sestier je dôležitý
Zároveň podotkla, že predkladatelia návrhu zákona neozrejmili, prečo chcú upraviť práve vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek ako jediného zdravotníckeho povolania a nenavrhli rovnakú úpravu napríklad pri lekároch, ktorí tiež často odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia. Aj tí majú zákonom uloženú rovnakú povinnosť sústavne sa vzdelávať.
Zamestnávateľ v zdravotníctve je podľa zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi 5 dní pracovného voľna ročne na sústavné vzdelávanie s náhradou mzdy. Člen Komory sestier má možnosť požiadať komoru o preplatenie nákladov na aktivitu sústavného vzdelávania, pričom preplatenie musí schváliť príslušná regionálna komora.
SKSaPA považuje predložený návrh za neuvážený, nesystematický a vecne nesprávny s potenciálom ohroziť systém poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. „Snaha zjednodušiť sestrám a pôrodným asistentkám prehlbovanie kvalifikácie a jej vyhodnocovanie má podľa predkladateľov zamedziť ich odchodu do zahraničia. Zámer zákonodarcu sa však javí ako nepripravený, nakoľko žiaden publikovaný výskum nepoukázal na skutočnosť, že by práve sústavné vzdelávanie vnímali sestry a pôrodné asistentky ako dôvod, s ktorým by bol spojený ich zámer pracovať v inej krajine,“ uvádza komora.
Iveta Lazorová pritom poukázala na článok publikovaný v Zdravotníckom denníku, konkrétne anketu s predstaviteľmi Fakulty zdravotníctva Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Vyplýva z nej, že sestry do zahraničia lákajú predovšetkým vyššie mzdy, lepšie materiálno-technické vybavenie, lepšia organizácia a systém práce či možnosť lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. „Pre sestry je dôležitý aj kariérny rast,“ zdôraznila výstup z ankety. „Z obsahu publikovanej ankety možno zistiť, že sestry a pôrodné asistentky majú záujem o možnosť kariérneho rastu, ktorého nevyhnutným predpokladom je zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie,“ hovorí prezidentka komory sestier. Trenčianska fakulta v ankete zdôraznila, že v súčasnosti je najväčším problémom masívny odchod sestier do dôchodku a predčasného dôchodku, a to kvôli preťaženosti, nízkym mzdám, nedostatočným benefitom zo strany zamestnávateľov, nedostatočnému materiálno-technickému vybaveniu niektorých pracovísk, nerešpektovaniu kompetencií sestier, celkovému prístupu štátu k rezortu zdravotníctva a pocitu nízkej spoločenskej prestíže.
Kreditové príplatky by motivovali
„Naším cieľom nie je tvrdiť, že systém, ktorým vzdelávame sestry a hodnotíme celoživotné vzdelávanie, je dokonalý a nič na ňom netreba meniť. My sa zmenám nebránime, naopak, stále hľadáme cesty, ako organizovať a obsahovo kvalitne naplniť naše vzdelávacie aktivity a stále sa snažíme zlepšovať celý proces tak, aby sestrám a pôrodný asistentkám čo najviac vyhovoval a administratívne ich nezaťažoval,“ uviedla Lazorová s tým, že v SKSaPA sú otvorení diskusiám s kolegyňami, vzdelávateľmi aj zamestnávateľmi. „Komora sa dlhodobo snaží, aby sestry a pôrodné asistentky boli motivované pre sústavné vzdelávanie napríklad takzvanými kreditovými príplatkami, podobne, ako je to v sociálnych službách či v školstve. Zatiaľ však k žiadnemu posunu v tejto našej iniciatíve nedošlo. Je to jeden z návrhov v našom materiáli Problematika ošetrovateľstva v SR, ktorý sme predkladali a predkladáme každému ministrovi zdravotníctva,“ povedala prezidentka komory. Dodala, že kreditový systém je zaužívaný 20 rokov a funguje dobre a efektívne: „Sústavné vzdelávanie je akou-takou zárukou, že aj tí, ktorí by sa za iných okolností neunúvali vzdelávať, tak musia urobiť.“
Problém preukazovať svoje sústavné vzdelávanie majú podľa nej iba sestry, ktoré sa buď nechcú vzdelávať alebo ktoré zamestnávateľ nevzdeláva, neumožňuje im vzdelávať sa ani čerpať voľno na sústavné vzdelávanie, napriek tomu, že podľa Zákonníka práce naň majú nárok.
Zamestnávatelia sú v súčasnosti jedným z oprávnených subjektov na sústavné vzdelávanie, zároveň ho však vykonávajú odborné spoločnosti a komory. „Je to správne preto, lebo mnohokrát zamestnávatelia nemajú kapacity a ani možnosti na to, aby sledovali nové trendy, prepájali teóriu s praxou a zavádzali nové postupy. Poväčšine reagujú na podnety lekárov, sestier a ostatných zamestnancov, ktorí tieto informácie získavajú práve na kongresoch, konferenciách, stážach, či workshopoch. Komory na základe presunutého výkonu štátnej správy hodnotia proces sústavného vzdelávania. Tým, že štát túto možno nepopulárnu povinnosť presunul na komory, zabezpečil väčšiu objektivitu a transparentnosť v rámci konečného procesu hodnotenia sústavného vzdelávania nielen sestier, ale všetkých zdravotníckych pracovníkov. Neviem si predstaviť, ako by to kontroloval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý na to nemá kapacity a má úplne iné úlohy,“ myslí si Iveta Lazorová.
Konkurencieschopnosť oproti postaveniu sestier v českom či inom európskom zdravotníctve, podľa nej na Slovensku dosiahneme skôr vtedy, ak sa k sestrám začneme správať s úctou a s rešpektom a dokážeme ich prácu spravodlivo zaplatiť.
(luh)
