Neštátne nemocnice poskytujú približne polovicu všetkej ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ich asociácia má preto v zdravotníckom systéme svoju podstatnú úlohu. V mnohých veciach máme podobné názory a záujmy aj so štátnymi nemocnicami, a v čom nie, to si snažíme vydiskutovať medzi sebou, hovorí v rozhovore pre Zdravotnícky denník prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko, ktorý je riaditeľom Bardejovskej nemocnice. Tiež poukázal na to, že ak chcú nemocnice fungovať, musia sa prispôsobiť novým podmienkam, najmä starnúcej populácii. V budúcnosti bude menej detských oddelení a pôrodníc, naopak budú sa musieť rozširovať a vznikať nové geriatrické oddelenia a oddelenia dlhodobej starostlivosti, povedal Petko.
Aká je pozícia nemocníc združených v ANS vzhľadom k veľkým štátnym nemocniciam? Dokážete popri nich optimálne presadzovať záujmy menších nemocníc?
Otázka je, čo to znamená optimálne, ale Asociácia nemocníc Slovenska je súčasťou Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Máme zastúpenie v hospodárskej rade vlády a sme povinne pripomienkujúci subjekt, čo znamená, že musíme byť pri tvorbe zákona oslovení a máme právo podávať návrhy na zmeny zákonov. Asociácia štátnych nemocníc (AŠN) takýmto subjektom nie je, ale nechceme s nimi súťažiť. ANS má 82 členov a v našich nemocniciach zamestnávame zruba 45 percent všetkých zamestnancov nemocníc na Slovensku – asi 29-tisíc ľudí. Poskytujeme 48 až 49 percent všetkej ústavnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti. Určite sa teda o ANS nedá povedať, že je bezvýznamná, naopak má svoje miesto v systéme zdravotníctva. Okrem toho naše nemocnice prevádzkujú dvetisíc ambulancií, takže sme najsilnejší poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, čo sa týka špecializovaných ambulancií.
Ako sa vyvíjajú rokovania o financovaní zdravotnej starostlivosti vo vašich nemocniciach?
Ministerstvo zdravotníctva rokuje s ministerstvom financií o dofinancovaní celého sektora, ale na stav týchto rokovaní sa musíte pýtať ich. My sme vo štvrtok prvýkrát rokovali so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP), lebo máme podpísané dodatky k zmluvám len na prvý polrok tohto roka. Ešte uvidíme, či sa niečo zmenilo z hľadiska financovania. Spolu so zdravotnými poisťovňami vieme, že v štátnom rozpočte prijatom na rok 2024 chýba zhruba 250 až 300 miliónov eur, aby mohol systém fungovať tak, ako doposiaľ.
Aké ďalšie veci s VšZP chcete riešiť?
Chceme pokračovať v úhradovom mechanizme v tom istom rozsahu a finančných objemoch ako v prvom polroku. Druhá vec je, že v súčasnosti sa preferuje riešenie operácií formou jednodňovej zdravotnej starostlivosti a v tom chceme byť aktívnejší. Teda chceme v našich nemocniciach viac operovať týmto spôsobom a chceme aj mierne vyššiu úhradu jednodňových operácií, zhruba o 5 percent.
„So štátnymi nemocnicami máme mnoho spoločných záujmov. Rôzne názory sa snažíme vydiskutovať.“
ANS nemôže fungovať bez koncových štátnych nemocníc, rovnako ako koncové štátne nemocnice nemôžu fungovať bez regionálnych nemocníc. Nemocnice riešia podobné problémy s financovaním, optimalizáciou nemocničnej siete či nedostatkom personálu. Viete si predstaviť viac koordinovaný postup s AŠN v týchto oblastiach a vo vyjednávaní o ekonomických záujmoch?
My spolu komunikujeme, sme v kontakte s pánom prezidentom Mongim Msollym aj pani viceprezidentkou Miriam Lapuníkovou. V tomto období je komunikácia ANS a AŠN dobrá. Máme mnoho spoločných záujmov, napríklad čo sa týka financovania a DRG. Samozrejme máme aj rozdielne názory na niektoré veci, ale snažíme sa vydiskutovať si to medzi sebou. Pokiaľ nedochádza k dohode, buď to neriešime alebo to riešime na odvetvovej tripartite a v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nie sme ani v totálnej symbióze ani v antagonizme. Ako ste povedali, je pravda, že my potrebujeme ich a oni nás.
Čo sa týka napríklad mechanizmu DRG, členom riadiaceho výboru DRG sú obe asociácie. Výbor rieši, aby sa z vykazovania prešlo aj na úhrady podľa DRG a často máme rovnaké názory, ktoré sú niekedy iné, ako majú zdravotné poisťovne. Konkrétne sú to názory na výšku základnej sadzby, teda úhrady za hospitalizačný prípad. Zdravotné poisťovne sa naopak snažia, aby výška základnej sadzby bola čo najnižšia a pre nich čo najekonomickejšia. Podobné názory s AŠN máme na štandardné diagnostické a terapeutické postupy ale aj na niektoré časti optimalizácie siete nemocníc. Komunikujeme spolu, spoločných tém je dosť. Na niektoré procesy máme rôzne názory, najčastejšie sa to prejavuje pri legislatívnych procesoch. V medzirezortných pripomienkových konaniach sa vyjadrujú rôzni aktéri, ministerstvo zdravotníctva, obidve asociácie nemocníc, Asociácia súkromných lekárov a ďalší. Dochádza aj k tomu, že máme úplne rozdielne stanoviská a s takýmto rozporom to potom ide aj na zasadanie legislatívnej rady vlády alebo zasadanie vlády.
Keď si to nedokážete vydiskutovať medzi sebou a ide to v tejto podobe až na vládu, viete potom dosiahnuť svoje záujmy?
Je to v poriadku. Keby sme mali na všetko rovnaký názor, neboli by dve asociácie ale len jedna. Aj keď to ide s rozporom do legislatívnej rady vlády, tá sa nakoniec snaží buď urobiť kompromis alebo rozhodne zo svojej pozície a následne ide materiál do vlády a parlamentu.
Ako budú musieť nemocnice prekonávať výzvy prameniace z demografického vývoja, respektíve starnutia populácie?
Pokiaľ chcú prežiť a fungovať, tak sa tomu budú musieť prispôsobiť. Ani dinosaury sa nechceli prispôsobiť a vyhynuli. Všeobecne sa bude znižovať napríklad počet detských oddelení, lebo keď sa bude rodiť menej detí, bude ich treba menej. Naopak zvyšuje sa potreba oddelení dlhodobej starostlivosti a geriatrických oddelení. Takisto sa znižuje potreba pôrodníc, k nejakej redukcii už došlo aj bude dochádzať. Nie som pôrodník, ale podľa vyjadrení týchto odborníkov a čísel napríklad zo západnej Európy je úplne jasné, že pôrodnice, kde sa rodí menej ako 300-400 pôrodov ročne, nebudú v budúcnosti môcť existovať. Ony väčšinou prestanú existovať preto, lebo nemajú lekárov a sestry, tak nevedia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Ale môže to byť aj preto, lebo budú zavedené normatívy počtov pôrodov, ktoré keď sa nenaplnia, tak pôrodnice nebudú môcť fungovať. Čo sa týka operačných odborov, nemocnice, pokiaľ nechcú zaniknúť, sa už teraz musia vyrovnávať s oveľa väčším tlakom najmä strednej a mladšej generácie na to, aby sa robili zákroky formou jednodňovej starostlivosti a ľudia nemuseli ležať v nemocnici. Zmysel to má aj preto, aby sa znížilo riziko nozokomiálnych infekcií, a aj pre nemocnice je to efektívnejšie ako mať zbytočne niekoľko dní hospitalizovaného pacienta, ktorý tam byť nemusí. To je len niekoľko príkladov toho, čo stojí pred nemocnicami. Záleží aj na nich, najmä pokiaľ ide o menšie nemocnice, či budú tvrdohlavo chcieť udržať neudržateľné alebo budú rozširovať, čo je potrebné – dlhodobú starostlivosť, jednodňovú starostlivosť, psychiatriu a iné typy zdravotnej starostlivosti, kde je potreba rozširovania. Malé nemocnice by nemali trvať na tom, že chcú robiť veľkú chirurgiu, pretože na tú jednoducho nebudú mať ani personál ani pacientov.
„Pokiaľ chcú nemocnice fungovať, budú sa musieť prispôsobiť výzvam. Ani dinosaury sa nechceli prispôsobiť a vyhynuli.“
Čo považujete za najvýznamnejšie míľniky v histórii ANS, čo najviac ovplyvnilo vaše fungovanie? Aké máte najväčšie úspechy?
Úspechy musí zhodnotiť niekto iný. Ja som v asociácii od roku 2000, teda 24 rokov, a od roku 2006 som prezidentom. Keď sme ako asociácia začínali, počet členov bol 40-50. Dnes nás je 82. Nárast počtu členov z môjho pohľadu svedčí o tom, že asociácia má dôveru medzi nemocnicami. Napríklad v Českej republike je asociácií viac a potom nevedia dostatočne hájiť záujmy nemocníc, lebo keď sú na druhej strane rokovacieho stola poisťovne alebo ministerstvo, skôr vedia rozohrávať rôzne hry medzi viacerými hráčmi ako keď je oproti nim za neštátne zariadenia len jeden hráč. Ani my nie sme jednoliati, sú medzi nami súkromné obchodné spoločnosti, neziskové organizácie a nemocnice pod samosprávnymi krajmi, teda máme rôznych vlastníkov. Ale keď sme sa dohodli, že to, čo nás spája, presadzujeme, a to, čo nás rozdeľuje, komunikujeme medzi sebou v asociácii, ale navonok nie, pôsobí to veľmi integrujúco. Asociácia podľa mňa vyzerá navonok kompaktne a s jednoznačným názorom na problémy. No nie je to tak, že prezident rozhodne a hotovo. Často tomu predchádza dlhá diskusia v ANS, hľadanie kompromisov a dobrých riešení, aby boli všetci relatívne spokojní. A myslím, že v tom sa nám darí.
Ako som hovoril, teraz sme už aj aktívnou súčasťou Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Viceprezident ANS doktor Pramuk je zároveň viceprezident celej AZZZ, teda najväčšej asociácie zamestnávateľov na Slovensku. Chodí na všetky rokovania hospodárskej rady vlády týkajúce sa rozpočtu a zdravotníctva a všetky legislatívne rokovania týkajúce sa rozporov a spolu chodíme na odvetvovú tripartitu. Povedal som, že sme povinne pripomienkujúci subjekt, takže ministerstvo s nami nie že môže, ale musí rokovať. Myslím, že príbeh celého nášho tímu je úspešný. Trúfam si povedať, že dnes máme najlepší tím za celé obdobie fungovania ANS, čo sa týka legislatívy, ekonomiky a medicínskych činností. Je to aj tým, že súčasťou ANS sú dve veľké spoločnosti Agel a Penta Hospitals, ktoré nám poskytujú svojich odborníkov.
Aké sú plány asociácie na najbližšie obdobie aj vaše plány ako opätovne zvoleného prezidenta?
Je ich niekoľko. V prvom rade sa chceme podieľať na legislatívnej stabilizácii celého systému zdravotníctva. Treba upraviť legislatívne zákon o Optimalizácii siete nemocníc vrátane kategorizačnej vyhlášky tak, aby to bolo vykonateľné a zákon a vyhláška, ktoré majú riešiť fungovanie nemocníc na Slovensku, boli realizovateľné a v prospech pacienta. Momentálne sa nenapĺňa ani jedno z toho. Bude to kľúčová vec na najbližšie dva roky. Ďalšia vec je zabezpečiť primerané financovanie, aby nemocnice mohli fungovať aspoň v takom rozsahu ako doposiaľ. Peniaze prichádzajú od zdravotných poisťovní, ktoré ich získavajú od svojich poistencov aj zo štátneho rozpočtu. Bez toho systém nebude fungovať. Keď tieto veci – optimalizácia siete nemocníc spolu so záchrannou službou a financovanie, vrátane DRG, najbližšie dva-tri roky budú stabilné, bude to veľký úspech. Ja nie som politik, netreba si dávať 20 predsavzatí, lebo potom sa nesplnia ani tie dve.
Lucia Hakszer
