Nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva tento rok navyše dostanú 283 miliónov eur. Najväčšia čiastka vo výške 191 miliónov eur pôjde na ich dofinancovanie. Ďalších 70 miliónov eur je určených na pokrytie nárastu produkcie z dôvodu skracovania čakacích lehôt, zavádzania DRG, ako aj o implementáciu optimalizácie siete nemocníc. Zvyšných 22 miliónov eur má pokryť navýšenie osobných výdavkov zdravotníckych zariadení. Vyplýva to z materiálu, ktorý zobrala slovenská vláda na vedomie na svojom rokovaní.
Dodatočné zdroje vo výške 191 miliónov eur sa podľa ministerstva zdravotníctva týkajú nemocníc, ktoré vykonávajú okrem svojej základnej činnosti aj ďalšie významné činnosti ako vzdelávanie či vedu a výskum. „Tieto činnosti si vyžadujú iné personálne, materiálno-technické a často aj priestorové zázemie ako je to v iných nemocniciach. V podstatnej miere sa do ich špecifického postavenia a úloh pretavuje aj ich mimoriadne postavenie komplexných koncových zariadení v rámci optimalizácie siete,“ tvrdí rezort.
Žaloba Európskej komisie
Dodatočné zdroje sú zamerané na činnosti, ktoré nie sú v rámci dnešného platobného mechanizmu zohľadnené a pokryté v dostatočnej miere. Ministerstvo pripomína, že v zahraničí je bežnou praxou, že kritická infraštruktúra, vzdelávanie, veda a výskum najväčších, často štátnych nemocníc sú financované samostatne, nad rámec DRG alebo iného úhradového mechanizmu, ktorý sa viaže na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Bez dofinancovania ústavnej zdravotnej starostlivosti by hrozilo aj v roku 2024 ďalšie zadlžovanie nemocníc. Slovensko totiž čelí žalobe Európskej komisie pred Európskym súdnym dvorom za neskoré platby štátnych nemocníc. Komisia apeluje na Slovensko, aby problém systémovo riešila, opakované kolá oddlžovania tento účel nesplnili. „Náprava danej situácie a zastavenie zadlžovania môže mať zásadný vplyv na výšku sankcií, o ktorých sa bude v tomto roku zrejme rozhodovať,“ konštatuje rezort zdravotníctva.
Z pohľadu Európskej komisie iba zdroje nebudú dostatočným opatrením a preto sú previazané so systémovými zmenami, ktoré prinesú benefit tak nemocniciam ako aj pacientom. „Priame riadenie štátnych nemocníc ministerstvom zdravotníctva nie je aktuálne možné realizovať bez zmeny platnej legislatívy, avšak dodatočné zdroje budú naviazané na systémové zlepšenia merané prostredníctvom KPI (kľúčové výkonnostné ukazovatele). Opatrenia budú zamerané na posilnenie kontroly, finančnej zodpovednosti a vnútorných procesov, ale aj na samotnú produkciu a efektívnosť,“ informuje ministerstvo.
DRG má skrátiť čakacie lehoty
V roku 2024 sa začína zavádzanie výkonových kontraktov podľa DRG produkcie, s ktorým je spojené aj skracovanie čakacích listín. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so zdravotnými poisťovňami a nemocnicami pre rok 2024 vybralo päť skupín starostlivosti, ktoré zodpovedajú približne 12,3 percentám všetkých hospitalizačných prípadov a 16,3 percentám nákladov, ktoré budú v roku 2024 hradené podľa DRG. Sú to pôrody, starostlivosť o novorodencov, endoprotézy bedra a kolena, vybrané výkony v kardiológii a vybrané výkony v onkológii.
Prvé dve skupiny, teda pôrody a starostlivosť o novorodencov, budú hradené bezlimitne tej nemocnici, ktorá starostlivosť poskytne. To podľa rezortu zdravotníctva podporí zmeny v presunoch objemov poskytovanej starostlivosti vplyvom zavádzania optimalizácie siete nemocníc, ako aj zlepšovanie kvality služieb s cieľom prilákania pacientiek bez dopadov na celkové finančné zdroje.
Zvyšné tri skupiny predstavujú hospitalizačné prípady, pri ktorých v súčasnosti existujú dlhšie čakacie listiny. Presunom pod priamu úhradu podľa DRG sa podľa ministerstva podporí skracovanie čakacích lehôt. Na zabezpečenie predvídateľnosti potrebných finančných zdrojov bol pre tieto skupiny určený maximálny finančný limit vo výške 120 percent očakávanej produkcie roka 2024. Zvyšok zdrojov budú zdravotné poisťovne nemocniciam naďalej uhrádzať prostredníctvom paušálov.
(bre)
