Diaľkový monitoring pacientov s chronickými ochoreniami môže zabrániť nadužívaniu zdravotnej starostlivosti kvôli každej maličkosti, ale aj opačnému extrému – keď pacient so zhoršením stavu nepríde k lekárovi napríklad pre nedostatok času. „V obidvoch prípadoch sú pacienti karhaní: ak chodí príliš často, hovoríme mu, že zbytočne míňame peniaze na zdravotnú starostlivosť, ale v opačnom prípade ho karháme za to, že neprišiel včas,“ hovorí kardiológ a zakladateľ Slovenskej spoločnosti pre telemedicínu a digitálne zdravie Vladimír Dvorový. Stal sa odborným garantom pilotného projektu manažmentu pacientov prostredníctvom telemonitoringu vitálnych funkcií, ktorý spustila zdravotná poisťovňa Union. Zatiaľ je zameraný na pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním.
Hlavným cieľom projektu je znížiť mieru opakovaných hospitalizácií týchto pacientov a tak zvýšiť kvalitu ich života. Poisťovňa ho spúšťa v spolupráci so spoločnosťou Goldmann Systems a renomovanými slovenskými kardiocentrami. Pilotný telemedicínsky projekt by mohol byť inšpiráciou pre ďalšie zavádzanie monitoringu na diaľku aj pri iných ochoreniach.
Ako prvú diagnózu si tvorcovia projektu zvolili srdcové zlyhávanie, keďže kardiovaskulárne choroby spolu s onkologickými podľa štatistík pripravujú pacientov o najviac rokov života v zdraví. Na Slovensku je dlhodobo evidovaný vysoký počet hospitalizácií pacientov so srdcovým zlyhávaním. Diagnóza je tiež častou príčinou opakovaných hospitalizácií. „Každý štvrtý človek hospitalizovaný so srdcovým zlyhávaním sa do jedného roka vráti naspäť do nemocnice,“ priblížil na tlačovej konferencii riaditeľ Union zdravotnej poisťovne Jozef Koma. „Medzi našimi poistencami evidujeme okolo 850 pacientov so srdcovým zlyhávaním, ale hospitalizácií je až tisíc ročne,“ hovorí s tým, že zníženie miery opakovaných hospitalizácií vedie aj k šetreniu prostriedkov a uvoľneniu lôžok pre ďalších pacientov, ktorí ich potrebujú. Práve hospitalizácie vytvárajú najvyššie náklady na zdravotnícky systém. Dôležité je prepojiť nemocničnú a ambulantnú starostlivosť za účelom kvalitného manažmentu pacienta. V súčasnosti to celkom nefunguje, vzhľadom na redukované kapacity ambulantného sektora a nedostatok ambulantných špecialistov. V projekte chcú sledovať aj tieto kapacity a podchytiť cestu pacienta, aby po prepustení z nemocnice neostal bez starostlivosti. Mal by byť tiež stimulom pre ďalší rozvoj telemedicíny na Slovensku.
Bez syndrómu bieleho plášťa?
Prognóza srdcového zlyhávania sa v ostatných rokoch zlepšila, stále však ide o veľmi náročnú diagnózu a rovnako závažné sú aj socioekonomické následky pre pacienta aj zdravotnícky systém. Vďaka novému projektu však pacient bude môcť kontaktovať lekára kedykoľvek sa cíti zle. Lekár môže včas identifikovať problém, zabrániť jeho zhoršovaniu a komplikáciám.
„Vybraným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v oblasti kardiológie ponúkame možnosť manažovať pacienta s klinickým syndrómom chronického srdcového zlyhávania pomocou telemonitoringu z domáceho prostredia. Cieľom nášho projektu je zapojiť 250 pacientov v priebehu budúceho roka, pričom spolupráca s prvými pacientami sa začína práve v týchto dňoch,“ vysvetľuje riaditeľ zdravotnej poisťovne Koma. Do projektu za zatiaľ zapojili Kardiocentrum Nitra, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Fakultná Rooseveltova nemocnica Banská Bystrica, Kardiocentrum Agel Košice a Ružinovská poliklinika v Bratislave.
Budú doň vyberať pacientov, ktorí sú prepustení domov po hospitalizácii, nie však v akútnom alebo terminálnom štádiu ochorenia. Dôležité je, aby boli ochotní sa do pravidelného monitorovania zapojiť a mali naň isté technické zručnosti.
Telemonitoring má tiež znížiť vyťaženie zdravotníckeho personálu najmä redukciou fyzických návštev lekára a nemocnice, zlepšiť prognózu pacienta a jeho kvalitu života tým, že môže byť sledovaný v domácom prostredí. Podľa Vladimíra Dvorového sa tým tiež odbúra takzvaný syndróm bieleho plášťa – pri meraní stavu v ambulancii má pacient často vyššiu tepovú frekvenciu, keďže je nervózny.
Meranie vitálnych funkcií
V projekte bude využitá technológia vzdialeného monitoringu od spoločnosti Goldmann systems, ktorá obsahuje online portál pre lekára na sledovanie vitálnych hodnôt a tiež zákaznícke centrum, ktoré zabezpečí logistiku a technickú podporu. „Balíček obsahuje mobilný telefón vybavený špeciálnou aplikáciou – pacient nepoužíva vlastný. Cezeň sú napojené bezdrôtové zariadenia ako oxymeter, EKG, tlakomer a podobne. Tieto sety distribuujeme do kardiocenter a pacient ich dostane od lekára, ktorý ho aj základne zaškolí na používanie,“ vysvetlil na tlačovej konferencii riaditeľ Goldmann Systems Ľuboš Petrík.
Pacient si v projekte meria saturáciu kyslíkom, EKG, tlak, tep a hmotnosť, a údaje sú prenášané do dátového centra. Na ich základe lekár, ktorý pozná pacientov zdravotný stav a lieky, bude vedieť, ako na tom je a môže sa rozhodnúť nejako upraviť liečbu. Petrík to označil za míľnik a verí, že časom budú nasledovať podobné monitoringy pri ďalších diagnózach aj v ďalších zdravotných poisťovniach.
Jozef Koma vytýčil cieľ znížiť opakované hospitalizácie so srdcovým zlyhávaním aspoň o 30 percent. „Vyčíslili sme, že by sme mohli ušetriť okolo 75 až 100 tisíc eur,“ hovorí. Pilotný projekt si vyžiadal zazmluvnenie dvoch nových výkonov, ktoré bude poisťovňa preplácať – prvým je raz týždenne vyhodnocovanie dlhodobého monitoringu vitálnych funkcií kardiológom a tým druhým zmena liečby, ku ktorej môže dôjsť na základe nameraných údajov. Zapojení pacienti budú monitorovaní štyri až šesť mesiacov a do 24 mesiacov Union plánuje sledovať mieru ich rehospitalizácie.
Pacient sa cíti lepšie, že ho niekto kontroluje
Riaditeľ Koma podotkol, že slovenská legislatíva zatiaľ nie je nastavená na úhradové mechanizmy telemedicíny, poisťovňa však chce spolupracovať na jej príprave.
Kardiológ Dvorový povedal, že nové formy poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej prepájanie so sociálnou starostlivosťou, najmä z dôvodu starnutia populácie, patria medzi veľké súčasné výzvy v zdravotníctve. „Telemedicína a moderné technológie často vzbudzujú obavy a hovorí sa, že dehumanizujú alebo depersonalizujú medicínu. Prinášame nový spôsob, ktorý nemá nahrádzať ľudský kontakt, ale zjednodušiť niektoré veci a kontakt lekára s pacientom. Hlavné bariéry sú strach z neznámeho a možné problémy v motivácii pacientov, ale aj legislatíva a chýbajúce úhradové mechanizmy pre telemedicínu. Na tie ale pri prudko sa rozvíjajúcich technológiách narážame prakticky na celom svete,“ tvrdí Dvorový.
Konferencie sa zúčastnili aj zástupcovia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zapojených do pilotného projektu. Reprezentant Kardiocentra Agel v Košiciach povedal, že zatiaľ majú medzi pacientmi troch záujemcov o účasť v tomto projekte: „Pacient s kardiovaskulárnym ochorením má prirodzene strach a tento monitoring mu môže dodať uistenie, že ho niekto na diaľku sleduje a vie poradiť pri hroziacom probléme.“ Pripustil však, že sa môžu objaviť aj pacienti – hypochodri, ktorí budú systém zahlcovať.
Aj v Kardiocentre Nitra zatiaľ evidujú troch pacientov. „U jednej pacientky sme pri prvotnom monitoringu zistili určité rezervy v liečbe a vieme ju upraviť, ešte kým sa niečo stane,“ avizujú.
Predstaviteľ internej kliniky v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici uviedol: „Pri monitoringu pacientov sledujeme štyri strategické premenné – odvrátená hospitalizácia, teda v koľkých prípadoch sme dokázali pacienta bez ujmy na zdraví udržať doma, ďalej urýchlená hospitalizácia, teda ak má naopak pacient nové problémy, čím skôr je s nimi hospitalizovaný, tým je hospitalizácia kratšia a klinický výsledok lepší. Tretí ukazovateľ sú odvrátené ambulantné kontroly, ktoré hovoria o stabilne udržiavanom stave, a štvrtý je skrátená hospitalizácia.“ K legislatívnej stránke vzdialených monitoringov podotkol: „Legislatíva si takéto výkony nevšimne, kým nie sú dáta, a dáta nie sú, kým to nie je hradené. Preto je potrebné nejako začať, lebo v dátach je sila.“
Lucia Hakszer
