Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) registruje viac ako 5000 zdravotných sestier vo veku nad 60 rokov a toto číslo rastie. Tieto sestry môžu podľa zákona už teraz využiť možnosť predčasných dôchodkov, avšak keby to spravili, slovenské zdravotníctvo sa naozaj ocitne na hrane udržateľnosti. „Z tohto počtu evidujeme viac ako 2500 sestier vo veku nad 65 rokov. Tieto sestry môžu odísť zo dňa na deň,“ povedal pre Zdravotnícky denník viceprezident SK SaPA Lukáš Kober. Upozornil, že ide o 10 percent pracovnej sily. Vo všeobecnosti označil vekový priemer sestier na Slovensku za nelichotivý – dosahuje 52 rokov.
Zatiaľ čo v krajinách Európskej únie (EÚ) je priemerný počet sestier na 1000 obyvateľov 8,4, na Slovensku pripadá na 1000 obyvateľov 5,6 sestry. „Ak by sme chceli dosiahnuť priemer počtu sestier EÚ, potrebovali by sme tu mať 46 tisíc sestier. Reálne máme na Slovensku 30 910 sestier,“ konkretizoval Kober.
Toto číslo vyplýva z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) o počte sestier v krajine v roku 2022. Chýba teda viac ako 15 tisíc registrovaných sestier a Lukáš Kober podotkol, že podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sme jedinou krajinou, ktorá sestry permanentne stráca, nie naberá.
Pri starnúcej populácii budú sestry ešte potrebnejšie
Podľa NCZI poklesol v roku 2022 počet sestier v systéme zdravotnej starostlivosti o 280 oproti roku 2021. Pri porovnaní s rokom 2009 je sestier až o 1798 menej. Pritom budú čoraz potrebnejšie, najmä z dôvodu nepriaznivého demografického vývoja v krajine. Z analýzy Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) o klesaní počtu sestier do roku 2030 vyplýva, že v tom najlepšom z namodelovaných scenárov by sme na Slovensku v roku 2030 mali o približne 1600, teda asi 5 percent sestier menej ako v roku 2021. V neutrálnom scenári by sme prišli o približne 2200 sestier, čo by predstavovalo pokles o viac ako 7 percent. A v pesimistickom scenári by slovenské zdravotníctvo bolo chudobnejšie o takmer 3600 zdravotných sestier, čo by znamenalo pokles o takmer 12 percent. V absolútnych číslach však pokles zdravotných sestier, teda nižšia ponuka, v kombinácii so starnutím populácie – vyšším dopytom, vyústi do ešte výraznejšieho poklesu dostupnosti starostlivosti ako v prípade lekárov.
V optimistickom scenári by sa počet osôb starších ako 70 rokov na jednu sestru zvýšil o 53 percent. V neutrálnom scenári by už išlo o 58 percent, a v pesimistickom scenári by sme boli svedkami nárastu až o 63 percent ľudí nad 70 rokov na jednu sestru. Zdravotníčky a zdravotníci tak budú môcť pacientom venovať menej času a dôsledkom môže byť nižšia úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Tento pokles by mohol byť čiastočne zmiernený praktickými sestrami, ktoré neboli v analýze zahrnuté.
Komora sestier pripomína, že tisíce sestier odchádzajú zo systému nielen do dôchodku, ale aj do iných profesií kvôli zlým pracovným podmienkam, nízkym mzdám a nekvalitnému riadeniu jednotlivých pracovísk. „Pandémia COVID-19 rozšírila dopyt po sestrách tak ako nikdy predtým, aj keď do personálnej krízy sme sa dostali už pred niekoľkými rokmi. Teraz, v čase vysokého dopytu po kvalifikovaných registrovaných sestrách nám v systéme ostali traumatizované, vyčerpané sestry, ktoré predčasne odchádzajú z profesie. Na druhej strane univerzity, ktoré vzdelávajú budúce sestry, nemajú dostatočné kapacity na to, aby vykompenzovali enormný odliv pracovných síl v ošetrovateľstve,“ konštatuje viceptezident SK SaPA Lukáš Kober.
Problém sa nerieši komplexne
Záujem o štúdium ošetrovateľstva podľa Kobera narastá, avšak rozšírenie priestorových aj pedagogických kapacít univerzít nejde bez finančnej podpory. „Nové sestry – absolventi nedokážu okamžite nahradiť vysokošpecializované činnosti sestier, na ktoré sú potrebné klinické zručnosti, skúsenosti a ďalšie vzdelávanie. Ide napríklad o sestry inštrumentárky, sestry pracujúce v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti alebo pediatrické a neonatologické sestry,“ menuje najproblematickejšie odbory.
Na klesajúci počet sestier pri lôžkach pacientov v nemocniciach a zariadeniach sociálnej starostlivosti dlhodobo upozorňujú aj zástupcovia Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS). „Žiaľ vedenie rezortu zdravotníctva bez ohľadu na koalíciu sa k riešeniu tohto problému nepostavilo zásadne, vždy sa riešia len dielčie opatrenia. Aj minimálne personálne normatívy svedčia o tom, že na Slovensku je v nemocniciach veľa pacientov na jednu sestru. Pritom čísla zo zahraničia jasne nasvedčujú, že dôkladná ošetrovateľská starostlivosť sa dá poskytovať pri adekvátnom počte sestier na pracoviskách,“ uviedol pre Zdravotnícky denník predseda odborového zväzu Anton Szalay.
Veľa sestier podľa neho odchádza do zahraničia, najmä do českých nemocníc, ale aj do Rakúska na nižšie pracovné pozície, ktoré sú však lepšie platené ako u nás. „Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim úbytok sestier bolo aj umožnenie pracovníkom odísť do dôchodku po odpracovaní 40 rokov,“ povedal Szalay a dodal, že pracovné podmienky a vzťahy na pracoviskách zohrávajú dôležitú úlohu pri rozhodovaní sa, či zotrvať alebo odísť.
Po úpravách základných zložiek miezd a po zavedení zohľadňovania rokov praxe sa podľa neho odmeňovanie zlepšilo, ale sestry nie sú spokojné. „Najmä preto, že odvádzajú v mnohých prípadoch nadprácu za lekárov, čiže robia činnosti, ktoré im nevyplývajú z pracovných zmlúv,“ tvrdí predseda SOZ ZaSS.
Zdravotné sestry dlhodobo žiadajú zvýšenie kompetencií, proti čomu sa postavila Slovenská lekárska komora. Podľa zástupcov komory sestry potrebujú znížiť záťaž, nie zvýšiť kompetencie. Sestry ale tvrdia, že práve lekári od nich často žiadajú, aby robili činnosti, ktoré nemajú v kompetenciách.
Rokovanie na ministerstve
V marci ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) so svojím tímom rokovali so zástupkyňami Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek o dlhodobo aktuálnych témach, na ktoré poukazujú zástupcovia a zástupkyne všetkých organizácií sestier a pôrodných asistentiek. Podľa odborárok sú to chýbajúci zdravotníci v nemocniciach, nevyhovujúce pracovné podmienky, slabé mzdové ohodnotenie, nadmerná psychická záťaž ako aj odliv kvalifikovaných sestier a pôrodných asistentiek do zahraničia. Avizovali, že presadzujú zmeny, ktoré môžu výrazne prispieť k zlepšeniu starostlivosti o pacienta. „Predložené návrhy boli predstaviteľmi ministerstva vypočuté a členky odborov veria, že ich implementácia do praxe bude úspešná. Medzi návrhmi sa nachádzalo napríklad navýšenie mzdových prostriedkov pre jednotlivé kategórie sestier a pôrodných asistentiek aj s reflektovaním počtu odpracovaných rokov – časová postupnosť. Sestry a pôrodné asistentky chcú byť konečne po mnohých rokoch vypočuté a napraviť krivdy v odmeňovaní. Realizovaním týchto krokov však najmä zdravotníci dostanú signál, že si ich prácu kompetentní vážia,“ uviedlo odborové združenie.
Na stretnutí riešili aj prácu v riziku a v zdraviu škodlivom prostredí či šikanu, ktorú sestry a pôrodné asistentky zažívajú zo strany nadriadených, a býva častým dôvodom odchodu zo zamestnania. Ďalej, okrem nepomerne vysokého počtu pacientov na jednu sestru, organizácie spomínajú aj problémy ako vysoké pracovné zaťaženie, byrokraciu vo vedení zdravotnej dokumentácie, nedostatočné kapacity univerzít na to, aby vykompenzovali enormný odliv pracovných síl v ošetrovateľstve, slabú finančnú podporu týchto univerzít, ale aj to, že polovica absolventov odboru ošetrovateľstvo potom nepracuje v zdravotníctve.
„Uvedené témy nie sú pre Ministerstvo zdravotníctva SR nové, napriek metodickému vplyvu odborných zástupcov samotného ministerstva nepovažujeme za realistické očakávať, aby štát vstupoval prísnejšou reguláciou do pracovno-právnych vzťahov. Štát má úplne iné regulačné mechanizmy. Máme tým na mysli najmä otázky spomínaného šikanovania či bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,“ tvrdí rezort zdravotníctva. Uviedol, že na stretnutí sa zhodli na potrebe pravidelného plánovania zdrojov v zdravotníctve, ktoré by sa malo opierať o spoľahlivé dáta o navyšovaní miezd sestier a pôrodných asistentiek v ústavných zdravotníckych zariadeniach. „Za účelom zhromažďovania týchto dát je potrebné vytvoriť jasné pravidlá metodiky, aby mali dáta správnu výpovednú hodnotu,“ konštatuje. Významným faktorom stabilizácie ľudských zdrojov je kvalita pracovného prostredia, ktorá závisí aj od kapitálových investícií. Ako vhodný zdroj sa štátu javia prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR. Tie sú však priamo naviazané na optimalizáciu siete nemocníc, ktorá je v procese implementácie od januára tohto roku.
Nedostatočné kapacity zdravotníckych škôl aj softvérových spoločností
Zástupcovia ministerstva pripravujú legislatívne zmeny na úrovni vyhlášky, ktorá upravuje rozsah kompetencií v povolaní sestra a pôrodná asistentka. Na stretnutí o nich partnerov informovali. „Cieľom úpravy je zosúladenie európskej a domácej legislatívy s predpokladom na plynulejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť. Rozšírenie kompetencií sestier a pôrodných asistentiek vníma ministerstvo ako ďalší krok v profesionalizácii ošetrovateľských profesií,“ povedali z rezortu pre Zdravotnícky denník.
Nedostatočné kapacity škôl sa však nedajú vyriešiť len navýšením financií. Pedagogickí a odborní zamestnanci stredných zdravotníckych škôl a univerzít sú tiež často zdravotnícki pracovníci a rovnako, ako ich je nedostatok v praxi, to platí aj pre oblasť vzdelávania. Riešením je podľa ministerstva iba evolučná výchova nových zdravotníkov, nie revolučná.
Čo sa týka vedenia ošetrovateľskej dokumentácie, podľa ministerstva musí jednoznačne smerovať k jej zjednoteniu naprieč krajinou, bez ohľadu na typ poskytovateľa. Problém je v tom že spoločnosti, ktoré sa zaoberajú vývojom softvérových riešení, sú na národné pomery preťažené a rezort tvrdí, že nemožno očakávať, že tieto spoločnosti dokážu akceptovať všetky požiadavky terénu. „Riešenia, ktoré by sprehľadnili používanie elektronickej zdravotnej dokumentácie jednotne v celej krajine, si vyžadujú doslova miliónové investície a čas obrovského množstva odborníkov, často z radov zdravotníkov, nielen zo segmentu IT,“ podotkli z ministerstva.
Výsluhové dôchodky pre sestry?
Zlepšenie pracovných podmienok, ktoré na stretnutí požadovali zástupkyne Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, má podľa nich smerovať k motivácii sestier, ktoré momentálne pôsobia v zahraničí, aby sa vrátili a pracovali na Slovensku. „Je v záujme nášho zdravotníckeho systému a kvality starostlivosti o pacientov vytvoriť prostredie, kde si náš zdravotnícky personál nebude hľadať lepšie pracovné príležitosti za hranicami našej krajiny. Jednou z našich priorít je preto zlepšiť pracovné podmienky tak, aby sa náš zdravotnícky personál rozhodol vrátiť späť k slovenskému pacientovi,“ zdôraznila predsedníčka odborového združenia Monika Kavecká.
Ak sa navrhované kroky nezrealizujú, bude podľa nej ťažké udržať zdravotníkov v systéme a ešte ťažšie bude motivovať mladých, aby do týchto podmienok v zdravotníctve prišli pracovať. Zástupcovia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek zase konštatujú, že mzda je najmä u sestier absolventov veľmi nízka, preto mladá generácia odchádza do zahraničia. V rámci pracovného prostredia sú pre sestry dôležité fungujúce ošetrovateľské tímy s dostatkom personálu a efektívnym manažmentom. Viceprezident komory Lukáš Kober uviedol tiež, že mnohé sestry uprednostňujú skrátené úväzky či flexibilné riadenie pracovného času, preto by rozšírenie týchto možností mohlo viesť k zvýšeniu počtu sestier.
Oblasti prioritné pre samotné sestry sú podľa Kobera práve zvýšenie počtu sestier a pomocného personálu v nemocniciach vzhľadom na počet pacientov, tým pádom zníženie pracovného zaťaženia, ďalej zvýšenie miezd, zníženie zbytočnej byrokracie vo vedení dokumentácie, podpora dobrej komunikácie, odstránenie mobbingu a bossingu z nemocníc a podpora kvalitných ľudí vo vedúcich pozíciách. „Jednou z požiadaviek sestier sú aj výsluhové dôchodky, podobne ako je tu u vojakov, policajtov či hasičov,“ doplnil. Na to ministerstvo zareagovalo, že silové zložky si v skutočnosti na tento dôchodok sporia počas celého pracovného života zo svojich miezd.
Lucia Hakszer
