Zastaraný obsah výučby a slabá príprava medikov do praxe. Chátrajúce nemocnice s biednym vybavením. Klesajúci počet študentov, ktorí chcú zostať pracovať v slovenskom zdravotnom systéme, ktorému chýba vízia. Napäté vzťahy medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami, či obrovská administratívna záťaž. Toto sú len niektoré z mnohých problémov, ktorým čelí slovenské zdravotníctvo a o ktorých hovorili rečníci počas druhého, finálneho dna konferencie ITAPA Health & Care 2024 v Bešeňovej. Lekári sú unavení a volajú po zmene. „Nastal čas urobiť zásadnú reformu naprieč celým systémom – od fungovania siete nemocníc a pracovísk až po samotné financovanie zdravotníctva,“ zhodli sa spíkri.
„Ťažkostí tu je naozaj veľa a je potrebné ich riešiť. Politici sa musia prestať spoliehať na to, že naše povolanie vnímame ako poslanie. Aj to má svoje limity,“ vyhlásil námestník Univerzitnej nemocnice Martin Miloš Jeseňák, ktorý má špecializácie v pediatrii, pneumológii a alergológii. Podľa neho je šťastie, že v systéme ešte stále zostáva veľa entuziastických mladých ľudí, ktorí chcú meniť zdravotníctvo k lepšiemu, to však nestačí.
Štát – nezodpovedný vlastník infraštruktúry
Chýbajúca vízia v zdravotníctve spôsobuje, že problémy sa neriešia, ale kopia. Na Slovensku neexistuje dokument, ktorý by hovoril o tom, ako má vyzerať zdravotníctvo o 10 či 15 rokov. „Keďže neexistuje ani komisia, ktorá by takýto dokument pripravila, my neustále hasíme tie isté požiare. A je to frustrujúce,“ povedal člen Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo Tomáš Szalay. Štát je vlastníkom zdravotníckej infraštruktúry, avšak podľa neho sa nespráva zodpovedne. „Veď sa len pozrime na to, aké straty generuje štátna zdravotná poisťovňa, štátne nemocnice a ako vyzerajú. To sú dôstojné priestory pre zdravotníctvo 21. storočia?“ pýta sa poslanec. „Štát ich necháva chátrať a pacientom i zdravotníkom doslova padajú na hlavy. A hoci nás zdravotníctvo stojí nemálo peňazí, dosahuje zlé výsledky,“ povedal s tým, že počet odvrátených úmrtí, ako aj počet zdravých rokov života je u nás nízky, „Inými slovami – platíme veľa, ale hodnotu tu nemáme.“
Odborníci sa zhodli, že štát im nepomáha, ale robí presný opak. „Dlhodobo čelíme šialenej administratíve. Rada by som povedala, že sa to aspoň trochu zlepšilo, ale opak je pravdou,“ povedala na konferencii všeobecná lekárka pre dospelých Jana Bendová. Tiež si myslí, že štát by sa mal viac zasadzovať o využívanie nových technológií v zdravotníctve. „Ja sama využívam virtuálnu sestru, ale platím si ju sama,“ tvrdí. Väčšina lekárov je naklonená inováciám ako sú erecept a ePN, avšak stále je isté percento lekárov, ktorí ich kategoricky odmietajú.
Mladí lekári nám odchádzajú, dôvodom je frustrácia
Na chátrajúce nemocnice a chýbajúce adekvátne vybavenie ambulancií sa čoraz viac nabaľuje ďalší problém – nedostatok zdravotníckeho personálu a odchádzajúci medici do zahraničia. Podľa spíkrov konferencie však nie je dobrým riešením navyšovanie počtu medikov na školách, pretože to hlavné problémy nerieši. „Časť mladých je veľmi frustrovaná zo stavu zdravotníctva a z toho, že tu nevidia zlepšenie. Aj preto mnohí zvažujú odchod do zahraničia. Je tu však aj nemalá časť tých, ktorí na Slovensku chcú zostať. Či už kvôli rodine a zázemiu, alebo kvôli slabším jazykovým schopnostiam – podstatné je, že chcú. Všetci bez rozdielu však vnímame to, že v zdravotníctve chýba akákoľvek vízia a považujeme to za problém,“ vyhlásila na konferencii Laura Banovčanová zo Slovenskej asociácie študentov medicíny. Podľa nej si nielen slovenské zdravotníctvo, ale aj medicínske vzdelanie vyžadujú komplexné zmeny. Jej slová potvrdzujú aj ďalší odborníci. „Základný problém toho, že mladí medici nechcú ostať na Slovensku, nespočíva v platoch. Štartovné platy nie sú tak rozdielne v porovnaní s okolitými krajinami, napríklad aj Českou republikou. To, čo mladí potrebujú vidieť, sú zmeny v systéme a to, že im bude umožnené postupovať v špecializácii. Samozrejme, dôležité je to, aby mohli pracovať na moderne vybavených pracoviskách, kde sa robí medicína 21. storočia,“ uviedol Miloš Jeseňák s tým, že sa musí zmeniť kurikulum výučby. Je totiž zastarané a nevyužíva žiadne inovácie.
Nízke povedomie o prevencii
V oblasti liečby rakoviny je slovenské zdravotníctvo je na dobrej úrovni, porovnateľnej s inými krajinami Európskej únie. Napríklad slovenské ženy podľa expertiek zodpovedne chodia na prevenciu rakoviny prsníka a krčka maternice. Háčik je však v úmrtnosti, ktorá napriek dobrej prevencii neklesá. Odborníčky tvrdia, že dôvodom je nedostatočný skríningový program. Mamografické vyšetrenie, ktoré by dokázalo včas zachytiť rakovinu prsníka totiž zo zákona absolvujú ženy až v 40-tom roku života. „Už dnes vidíme rastúce prípady medzi 20-30 ročnými ženami, ktoré na hrčku v prsníku zväčša prídu náhodou,” spomenula na konferencii ITAPA Health & Care 2024 Dominika Kormanová z občianskeho združenia Amazonky. Odporúča, aby sa výučbou prevencie začalo už na stredných školách.
Práve rakovina prsníka je vôbec najčastejším typom rakoviny na celom svete, pričom sa hľadajú vysvetlenia, prečo to tak je. „Na Slovensku máme aktuálne diagnostikovaných 30-tisíc žien s rakovinou prsníka. Svetová zdravotnícka organizácia predstavila pred časom štúdiu, ktorá hovorí, že ak znížime mortalitu na tento typ rakoviny len o dve percentá, tak na celom svete zachránime dva milióny životov,” uviedla klinická onkologička z Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave Bela Mriňáková, s tým, že prevencia je absolútne kľúčová. „Zo 110 žien diagnostikovaných na rakovinu prsníka umrie až 75. Súhlasím, že včasná diagnostika, podpora prevencie, či imunoterapia sú veľmi dôležité, no zároveň treba podporovať edukáciu žien a mladých dievčat,” dodala Ana Dodea, výkonná riaditeľka farmaceutickej spoločnosti MSD Slovensko.
Ľudia nechcú testovať nové lieky
Zachraňovať životy pomáhajú aj klinické skúšky. Ide o medicínsky výskum, v ktorom sú zahrnutí ľudia. Nové nádejné lieky sa najprv preveria v laboratóriu a tie, ktoré sa zdajú byť sľubné, sa ďalej dôkladne skúmajú u ľudí prostredníctvom klinických skúšaní. Tieto skúšky tiež zisťujú, či je nový liek bezpečný a či má nejaké vedľajšie účinky. Avšak, kým v zahraničí sú klinické skúšania bežné, na Slovensku povedomie o nich pokrivkáva. „Pacienti ich nevnímajú ako benefit, treba im neustále pripomínať, že tu sú a môžu im zachrániť život,” upozornila Nora Farkašová z Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu. Podľa Nataše Hudecovej zo spoločnosti AbbVie je v tomto smere nadmieru dôležitá edukácia. „Klinické skúšky by mali byť súčasťou zdravotnej starostlivosti. U nás však máme problém už len zohnať na ne pacientov. No ak sa porovnáme s Českou republikou, tak u nich je napríklad spotreba liekov nižšia, a to práve vďaka klinickým skúškam,” uzavrela Hudecová.
Lucia Hakszer
