Od začiatku tohto roka sa spustila v praxi optimalizácia siete nemocníc. Nemocnice a zdravotné poisťovne sa riadia podľa nového systému. Rezort zdravotníctva má v rámci optimalizácie siete ešte v tomto roku niekoľko plánov. Okrem iného chce napríklad spustiť aj skúšobný proces v praxi, do ktorého budú zapojené niektoré nemocnice a vybrané medicínske služby. Odborníci, ale aj nemocnice hovoria o nedostatkoch.
Príprava optimalizácie siete sa začala už v roku 2020. Počas ďalších dvoch rokov zdravotníctva prebehla analytická časť, príprava legislatívy a tiež výpočty optimálnej siete. V praxi by tak každý pacient mal po reforme presne vedieť, kde nájde potrebnú starostlivosť. Štát by mal tiež na základe viacerých ukazovateľov garantovať aj kvalitu zdravotnej starostlivosti. Minimálne v rámci personálu, materiálu a techniky či počte úkonov. Slovenské nemocnice sa tiež pred vyše rokom dozvedeli, do ktorej kategórie ich ministerstvo zdravotníctva zaradilo. Raz za určité obdobie bude môcť každá nemocnica požiadať o prehodnotenie zaradenia a získať aj doplnkové programy vyššej úrovne.
Od januára tohto roka sa optimalizácia siete spustila aj v praxi, nemocnice a zdravotné poisťovne sa riadia podľa nového systému. Od rovnakého dátumu prebieha aj tvorba návrhov takzvaných čakacích listín na výkony v ústavných zariadeniach. Od apríla budú do tohto procesu zaradení aj poskytovatelia jednodňovej zdravotnej starostlivosti. „To znamená, že sa už začali zbierať relevantné dáta jednotnou metodikou, budeme pokračovať v jej technickej implementácii a dolaďovaniu prípadných nedostatkov,“ uvádza pre Zdravotnícky denník komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.
Rezort chce pokračovať v zbere dát aj v druhom kvartáli 2024. V druhom polroku je potom naplánovaná kontrola reálnych a odporúčaných lehôt a ich verifikácia odborníkmi. „Zároveň, počas štvrtého kvartálu je ambícia spustiť už aj skúšobný proces v praxi, do ktorého budú zapojení vybraní poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti, vybrané medicínske služby a samotní pacienti. Ide o náročný proces, pre ktorého úspech je nevyhnutná spolupráca celého sektora, aby sa v priebehu roku 2024 nastavili technické aspekty a procesy tak, aby pacient z tejto zmeny mohol od 2025 benefitovať,“ tvrdí ministerstvo.
Pokračovať, ale s upravenou vyhláškou
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský pre Zdravotnícky denník hovorí, že pri optimalizácii siete nemocníc sa začínajú napĺňať obavy, ktoré mal od začiatku. „Je to byrokratický centrálny plán, ktorý narazil na realitu neustále sa meniaceho systému. Sieťotvorná úloha mala byť ponechaná na poisťovniach, štát mal zadefinovať služby, nie konkrétnych poskytovateľov. Každopádne, je to vlak, ktorý aj kvôli plánu obnovy už nikto nezastaví, ale bude za jazdy meniť a upravovať vagóny,“ myslí si analytik.
O tom, že v optimalizácii siete nemocníc sa bude pokračovať, nepochybuje ani podpredseda parlamentného zdravotníckeho výboru Oskar Dvořák (PS). Podľa jeho slov je to potrebné, pretože ide o opatrenie, ktoré krajinu posúva bližšie k štandardu európskej kvality zdravotnej starostlivosti. „Prvýkrát budeme mať pre pacientov a pacientky komplexne zadefinované maximálne čakacie doby, dojazdové vzdialenosti, alebo indikátory kvality. Spolu s reformou nemocníc bola prijatá aj menej známa reforma ambulantnej sféry, ktoré spoločne vytvárajú solídne základy na zvyšovanie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. Tieto riešenia nie sú ľahké, ale sú potrebné,“ vysvetľuje Zdravotníckemu denníku Dvořák.
Člen parlamentného zdravotníckeho výboru Peter Stachura (KDH) pri optimalizácii siete vidí problém v jej uskutočniteľnosti a množstve výnimiek, ktoré podľa neho závisia od politického vplyvu. „Problematická uskutočniteľnosť je spôsobená predovšetkým zlou vyhláškou, ktorú síce pripravovali odborné spoločnosti, ale nemali zo strany ministerstva zdravotníctva fundovaného oponenta. Ministerstvo zdravotníctva zastupoval analytický tím, ktorý odborné spoločnosti nevedel dostatočne usmerniť a korigovať. Celý koncept, ktorý prikazuje nemocniciam, čo môžu v ktorej úrovni robiť, je veľmi nešťastný. Veď na to tu majú byť indikátory kvality,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Stachura.
Podľa jeho slov treba celú vyhlášku prerobiť a postaviť ju na negatívnom vymedzení, čo daná nemocnica robiť nemôže a zadefinovať kritériá prekladu na vyššie pracovisko. „Toto je prvý predpoklad. Z neho prirodzene vyplynie, že doplnkové programy nebudú potrebné. Jasne sa stanoví, že každá úroveň nemocnice môže robiť všetko, až po istú úroveň, kedy musí pacienta preložiť na vyššie pracovisko. Odbúra sa tak byrokratická záťaž, problémy s plánovaním a hlavne, silný politický vplyv. Rovnako musíme začať s prinavracaním dôvery pacientov v nemocničné zariadenia. Mal by fungovať regionálny princíp, teda, že pacient si nevyberá kam pôjde, ale najprirodzenejšie je, aby ústavnú zdravotnú starostlivosť dostával vo svojom prirodzenom regióne,“ myslí si člen zdravotníckeho výboru a dodáva, že popri tom musí byť dodržiavaný kvalita.
Podľa ministerstva sa však kategorizačná vyhláška zmení. Ešte do konca marca tohto roka je možné podať návrh na jej úpravu. Všetky podnety rezort zdravotníctva predloží kategorizačnej komisii na prerokovanie zhruba v máji až júni tohto roka. Kategorizačná komisia potom vydáva do polovice augusta tohto roka odborné stanovisko o kategorizácii, ktoré je pre ministerstvo zdravotníctva záväzné. „Toto stanovisko potom ministerstvo zdravotníctva pretaví do novely kategorizačnej vyhlášky. Rezort každoročne vyhodnocuje sieť nemocníc. Tento rok vyhodnotí sieť nemocníc a zverejní toto vyhodnotenie v júli 2024,“ uvádza komunikačný odbor rezortu.
Spokojné nie sú ani nemocnice
Ešte začiatkom marca tohto roka sa Zdravotnícky denník pýtal slovenských nemocníc, v čom bola zatiaľ reforma prínosná a ako by sa malo v optimalizácii siete nemocníc pokračovať. Nemocničné zariadenia v optimalizácii vidia prínos pre pacientov z hľadiska lepšej zdravotnej starostlivosti. „Pre nemocnice zároveň, vďaka možnosti čerpania finančných prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti, predstavuje možnosť na vybudovanie modernejších technicky a materiálne vybavených pracovísk,“ uviedla Zdravotníckemu denníku hovorkyňa trenčianskej nemocnice Martina Holecová.
Aktuálne nastavený systém je však napríklad podľa žilinskej nemocnice z dlhodobého hľadiska neudržateľný. „Napriek tomu, že je vypracovaná podrobná kategorizačná vyhláška ohľadom medicínskych programov a služieb, to podstatné je, aby spustením reformy nedošlo k neposkytnutiu zdravotnej starostlivosti. Či už z dôvodu zlyhania na úrovni záchranných zložiek, nedostatku personálu a technického vybavenia v zariadeniach, ktoré majú povinnosť poskytnúť určenú službu alebo výkon,“ vysvetlil Zdravotníckemu denníku marketingový špecialista Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Karol Zahatlan.
Sieť nemocníc Agel zase uvádza, že je potrebné prehodnotiť nastavenie programov v jednotlivých úrovniach a upraviť ich logiku. Úrovne I a II by mali podľa Agelu poskytovať štandardnú diagnostiku a liečbu v istej spádovej oblasti tak, aby bola i naďalej zabezpečená jej dostupnosť a neprehlbovali sa čakacie doby. Podľa siete by mal štát prihliadať aj na stav nemocnice a doriešiť prípady pacientov, ktorí potrebujú program, ktorý nemocnica vo svojej úrovni nemá zazmluvnený a zároveň ho nevie preložiť na iné pracovisko v rámci optimalizácie siete nemocníc. Agel apeluje aj na vybudovanie sieť akútnej zdravotnej starostlivosti a následnej rehabilitačnej starostlivosti.
Podľa žilinskej nemocnice mala byť v prvej fáze reformy spustená optimalizácia elektívnych programov a služieb, a následne až v druhej fáze sa mala riešiť neodkladná zdravotná starostlivosť. „Najväčšie riziko vidíme v súvislosti s omeškaním poskytnutia neodkladnej, život a zdravie ohrozujúcej zdravotnej starostlivosti pre nedostatočne odprezentovanú a pripravenú logistiku pre takýchto pacientov,“ vysvetľuje Zahatlan. Podobne to vidí aj trenčianska nemocnica, podľa ktorej mala byť optimalizácia zavádzaná postupne s individuálnym prístupom k vyhodnoteniu činnosti nemocníc, plneniu predpísaných kritérií a poskytovaniu povinných, doplnkových a nepovinných medicínskych služieb a programov.
Miroslav Homola
