Ministerstvo zdravotníctva SR, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a primárni pediatri chcú zachovať dostupnosť ambulantnej pohotovostnej služby (APS) naprieč Slovenskom takzvanými doplnkovými bodmi APS. V pondelok sa na ministerstve uskutočnilo paradoxne vôbec prvé stretnutie so zástupcami ZMOS a Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS) k tejto problematike.
Pritom ministerstvo vyhláškou upravilo pevné body APS pre deti a dorast už minulý rok v záujme stabilizácie pediatrickej ambulantnej starostlivosti na Slovensku. Sieť detských pohotovostí sa upravuje postupne v troch fázach z pôvodných 61 na 40 do konca roku 2024. Najbližšie sa vedenie rezortu zdravotníctva plánuje stretnúť so zástupcami pediatrov, ZMOS, vyšších územných celkov a primátorov tých slovenských miest, v ktorých sa tento rok majú konsolidovať pevné body detských pohotovostí.
Aktéri sa na pondelkovom rokovaní zhodli, že kľúčové je zachovanie dostupnej dennej ambulantnej starostlivosti o deti, ktorá je ohrozená nedostatkom primárnych pediatrov. Následne je možné riešiť možnosti kontinuity a dostupnosti ambulantnej pohotovostnej služby. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) na brífingu vyzdvihla konštruktívny dialóg všetkých zúčastnených strán. Črtá sa napríklad zriadenie doplnkových bodov APS v tých regiónoch, kde je na to dostatok pediatrov. Rokovania o tejto možnosti však majú pokračovať až po Veľkej noci.
Z roka na rok menej pediatrov
Stretnutie ocenil aj predseda ZMOS a primátor mesta Partizánske Jozef Božik. „Bol by hlupák primátor, ktorý by súhlasil s tým, že v jeho meste zaniká pevný bod APS. Je to jedna zo služieb pre občanov, ale zhodli sme sa na tom, že našim spoločným cieľom je najmä zachovať základnú primárnu sieť pediatrických ambulancií. Záleží na tom, aby sme mali dostatok pediatrov, ktorí budú pracovať v ambulanciách a nebudú preťažení, ale budú vedieť zabezpečiť služby pre rádovo stovky až tisícky detí z jednotlivých miest a okolitých obcí,“ zdôraznil. Združenie miest a obcí si podľa neho uvedomuje, že nie každý bod APS je možné zachovať vzhľadom na nedostatok lekárov a vysoký vek tých ostávajúcich. „Aj v rámci diskusie o doplnkových bodoch je naším cieľom zabezpečiť možno časovo obmedzenú, ale aspoň čiastočnú dostupnosť,“ tvrdí Božik. Doplnkový bod by napríklad nemusel fungovať cez víkend do 22:00, ale aspoň časť dňa.
Od 1. októbra 2023 došlo na Slovensku k vypusteniu šiestich pevných bodov APS, nakoľko nikto neprejavil záujem o ich prevádzkovanie. Ďalších desať bodov APS pre deti má byť vypustených od júla 2024 a tretia fáza, ktorá sa týka piatich bodov APS, je naplánovaná od novembra 2024. Cieľom presunu pevných bodov APS bola predovšetkým koncentrácia lekárov do funkčných tímov a zároveň ich priblíženie k nemocniciam, aby boli zabezpečené aj laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie metódy, prípadne následná nemocničná starostlivosť.
Aj prezidentka SSPPS Elena Prokopová zdôraznila, že úprava pevných bodov ambulantnej pohotovosti je nevyhnutná, vzhľadom na nedostatok pediatrov a ich vysoký priemerný vek. „Na Slovensku je asi 1 milión a 100 tisíc detí. O tie sa stará 980 primárnych pediatrov, ktorých priemerný vek je 60 rokov,“ upresnila. Jozef Božik doplnil, že veľa z týchto pediatrov má viac ako 70 alebo dokonca 80 rokov.
Podľa Prokopovej má táto konsolidácia či spájanie bodov APS do miest zabezpečiť zachovanie ambulantnej starostlivosti o deti na Slovensku. Tá je kľúčová pre ich zdravý vývoj, aby z nich vyrástla zdravá dospelá populácia. „Ak je dieťa choré, v každom meste, kde má zaniknúť pevný bod APS, starostlivosť dokážeme zabezpečiť počas dňa. Rozumiem ľuďom, že sú nespokojní, ale naša priorita je, aby lekári neboli príliš vyťažení a aby sme sa dokázali postarať o deti najmä počas dňa. Obvodní primárni pediatri musia slúžiť garantovaných 35 hodín týždenne a z roka na rok ich ubúda. Za rok a pol odišlo zo systému vyše 60 pediatrov a prišlo ich 29,“ hovorí Prokopová, ktorá je hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast.
Lekári by mali ordinovať každý deň
Aj podľa ministerky Dolinkovej je dôležité primárnu pediatriu personálne stabilizovať. „Keď nebudeme mať personál, nepomôže ani navyšovanie poplatkov za zneužívanie pohotovosti. Diskutujeme aj o možnosti skrátiť ordinačné hodiny ambulantnej pohotovosti z 21:00 do 20:00, prioritou je, aby bola kvalitná denná ambulantná starostlivosť,“ hovorí. O tom však musí rozhodnúť parlament. O podobné opatrenie sa snažil aj exminister Michal Palkovič, avšak parlamentnú schôdzu k príslušnému zákonu sa ani raz nepodarilo otvoriť.
Ozývajú sa hlasy, ktoré upozorňujú, že rušenie ambulantných pohotovostí spôsobí väčší tlak na záchranku, ktorú budú ľudia volať aj vtedy, keď nie je nevyhnutná, prípadne ak nemajú auto a nevedia sa s chorým dieťaťom dostať do mesta, kde je najbližšia APS. Sanitka tak môže chýbať pri závažnejšom probléme. Zástupcovia ministerstva zdravotníctva, ZMOS a pediatrov ale diskutujú aj o ďalších možných riešeniach, napríklad podmienke, aby si ambulantní lekári povinne rozdelili 35 hodín služby na 5 dní v týždni. Má to zabrániť tomu, aby v niektorých dňoch lekár neordinoval a pacienti sa automaticky presúvali na pohotovosť. Ďalej sa diskutuje o možnosti rozšírenia sociálnych taxíkov kvôli doprave do zdravotníckych zariadení a rezort chce tiež hovoriť so zástupcami nemocníc o sanovaní urgentných príjmov, ak by došlo k skráteniu hodín APS. „Máme aj projekt reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti plus webovú stránku a aplikáciu ktorá inštruuje rodičov, ako postupovať pri chorobe dieťaťa, aby nezneužívali ambulantnú pohotovosť,“ doplnila ministerka.
Lucia Hakszer
