Slovenské zdravotníctvo musí okrem iných problémov riešiť aj nedostatok zdravotníckeho personálu. Ministerstvo zdravotníctva to už sčasti začalo riešiť dotáciou na navýšenie počtu študentov na lekárskych fakultách. Toto opatrenie nestačí a treba podniknúť ďalšie kroky k tomu, aby sa zdravotnícky personál v krajine stabilizoval. Na sympóziu Zdravotníckeho denníka o financovaní zdravotníctva, ktoré sa konalo 22. februára 2024 v Bratislave, to uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD).
Vzhľadom na demografické trendy bude v slovenskom zdravotníctve rásť dopyt po zdravotnej starostlivosti. S tým súvisí aj problém s nedostatkom lekárov či zdravotných sestier. Už v súčasnosti chýbajú lekári, sestry a iný personál v slovenských nemocniciach, ale aj v ambulanciách.
V súčasnosti sa už tento problém sčasti rieši zvýšením počtu študentov na lekárskych fakultách o 150 ľudí ročne. „Okrem toho treba robiť ďalšie kroky ako napríklad zlepšenie priestorov na školách, zlepšiť zručnosti medikov či budovať simulačné centrá. Spôsob výučby musí viac zodpovedať systému vo vyspelejších krajinách,“ povedala v rámci problematiky o nedostatku zdravotníckeho personálu na Slovensku Dolinková.
Už v rokoch 2018 až 2019 sa zvyšoval počet medikov, ale potom sa proces zastavil. Podľa minnisterky je škoda, že v ďalších rokoch nastal výpadok, počas ktorých mohli v systéme krajiny pribudnúť ďalší medici. Súčasné navýšenie študentov je však podľa nej finančne dotované len na roky 2024 a 2025, preto sa budú hľadať ďalšie zdroje na celé medicínske štúdium, ktoré trvá spravidla šesť rokov.
Veľa zdravotníkov je v dôchodkovom veku
Šéfka rezortu zdravotníctva pripomenula, že problémom je najmä veľa zdravotníckov v dôchodkovom veku. Preto je dôležité v krajine vychovať ich nástupcov. „Pri vzdelávaní sú v rámci programového vyhlásenia vlády rozpracované dve témy. Jednak je to zatraktívnenie povolania a vzdelávania pre sestry, lekárov či ošetrovateľov. Druhou témou je stratégia rozvoja ľudských zdrojov v zdravotníctve. Ide o krátkodobé až strednodobé priority,“ vysvetlila Dolinková.
Dôležitou úlohou štátu bude aj udržať vyštudovaných lekárov v krajine. „Budeme motivovať medikov, ktorí doštudujú, aby si urobili atestáciu na Slovensku a aby neodchádzali do zahraničia. Keď už raz niekto odíde a v zahraničí si založí aj rodinu, späť už ho nedostaneme,“ upozornila ministerka. Tento rok však zostalo 600 lekárov po skončenní školy na Slovensku. Podľa Dolinkovej je cestou na ich udržanie v krajine nie len zvyšovanie platov, ale aj modernizácia ako sú napríklad projekty nových nemocníc v Martine a Bratislave. Okrem toho ich tu podľa nej môže udržať aj zlepšovanie podmienok na prácu vďaka modernizácii ďalších nemocníc.
Podľa ministerky je však situácia so sestrami v rámci európskych krajín horšia ako s nedostatkom lekárov. Ministerstvo sa preto podľa jej slov plánuje venovať aj ošetrovateľstvu, sestrám a zvyšovaniu cih kompetencií, aby sa sestry a ošetrovatelia dostali čím skôr do systému a k pacientovi. Prípadné ďalšie rozširovanie počtu medikov bude ministerstvo podľa jej slov riešiť s lekárskymi fakultami, aby sa na úkor kvantity neznižovala kvalita výučby.
Zmeny v manažmente a digitalizácia
Na sympóziu sa hovorilo aj o viacerých nedávnych zmenách vo vedení štátnych nemocníc či inštitúcií, ktoré sú podriadené rezortu zdravotníctva. „Vo všeobecnosti zmeny vo vedení nemocníc či inštitúcií vedú iba k tomu, aby sme zefektívnili manažovanie daného zariadenia alebo inštitúcie,“ povedala ministerka. Ako príklad zlého manažovania uviedla problém s výstavbou novej nemocnice v Martine, kde sa kvôli pochybeniam omeškal začiatok výstavby projektu.
Ako pripomenula, výmeny na pozíciách riditeľov nemocníc sú väčšinou dočasné, pretože nové vedenie sa bude hľadať cez výberové konanie, do ktorého sa môže prihlásiť každý. Preto je predčasné hovoriť o tom, čo od nového vedenia ministerka očakáva. Pri inštitúciách si zase ministerstvo stanovilo ciele, ktoré by mali plniť. Pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je to napríklad ďalšie nastavenie systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG). Pri Úrade verejného zdravotníctva je to zase modernizácia.
Zmenou vedenia Národného centra zdravotníckych informácií chce ministerska napríklad dosiahnuť, aby sa krajina rýchlejšie posúvala v ďalšej elektronizácii zdravotníctva. „Za posledné roky sme zaspali pri elektronizácii slovenského zdravotníctva. Od roku 2018, kedy bola povinnosť pripojiť sa do elektronického zdravotníctva pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, bol nábeh pozvoľný. Potom ale doba zastala napríklad pri vypisovaní elektronického receptu,“ pripomenula Dolinková. Ako dodala, s rozvojom by mohlo časom prísť aj využívanie prvkov umelej inteligencie, ktoré budú pomáhať v zdravotníctve.
Miroslav Homola
