Nespotrebované lieky by mali ľudia vracať do lekárne za účelom ich správnej likvidácie. Mnohé lieky totiž obsahujú látky, ktoré môžu byť nebezpečné, keď sa len tak dostanú do prostredia. Lekárne sú podľa legislatívy povinné nespotrebované lieky prevziať a štát ich má vyzbierať a zlikvidovať. S plnením tejto povinnosti má však problémy.
Lekárnici upozornili, že nespotrebované lieky, ktoré sú klasifikované ako nebezpečný odpad, sa už rok hromadia v lekárňach. Odvoz nespotrebovaných liekov z verejných lekární a ich likvidáciu zabezpečoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) dvakrát ročne. Posledný zber – aj to nie zo všetkých lekární – bol však realizovaný v marci 2023.
Každá lekáreň musí mať v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR o správnej lekárenskej praxi vyhradený osobitný priestor na liekový odpad a viesť evidenciu tohto odpadu. „Už takmer rok, a v niektorých lekárňach aj dlhšie, čelíme problému naplnených kapacít týchto priestorov. Na jednej strane nám zákon o liekoch ukladá povinnosť nespotrebované lieky od pacienta prevziať a uchovávať, na druhej strane si štát neplní povinnosť zneškodnenia tohto odpadu uloženú tým istým zákonom,“ hovorí prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ. Situáciu monitoruje aj Asociácia prevádzkovateľov sieťových lekárni na Slovensku (APSL), ktorá združuje trojicu poskytovateľov lekárenskej starostlivosti prevádzkujúcich spolu takmer 580 verejných lekární. Konštatuje, že všetky tieto lekárne majú takmer vyčerpané priestorové kapacity na uloženie liekového odpadu a keď ho odmietnu od ľudí prevziať, nie vždy sa to stretne s pochopením.
Odstavené spaľovne
„Interný prieskum medzi lekárňami združenými v APSL potvrdil, že situácia je alarmujúca. Evidujeme v lekárňach viac ako 3000 vriec, v ktorých je nahromadený odpad na likvidáciu v na to určených spaľovniach. Toto množstvo predstavuje približne 40 ton nebezpečného odpadu,“ upozorňuje predseda APSL Jaroslav Kypr. „V mnohých lekárňach je týmto ohrozené plnenie povinností vyplývajúcich z požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zároveň – pokiaľ lekárnici z kapacitných dôvodov odmietnu prevziať nespotrebované lieky – hrozí nesprávna likvidácia tohto odpadu,“ dodáva.
Hovorkyňa ŠÚKL Jana Matiašová pre Zdravotnícky denník povedala, že ústav od jari 2023 nezabezpečil odvoz liekov, pretože mal problém s odstávkou jednej zo spaľovní v Kysuckom Novom Meste, ktorá liekový odpad likviduje. „Druhá spaľovňa – Duslo – bola odstavená od septembra 2023. Na konci roka 2023 okrem toho skončila ŠÚKL zmluva so spoločnosťou Modrá planéta, ktorá liekový odpad do spaľovní odvážala,“ doplnila Matiašová.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv 22. januára tohto roka vyhlásil verejné obstarávanie na zabezpečenie zberu nespotrebovaných liekov vo verejných lekárňach. Záujemcovia sa môžu do verejného obstarávania prihlásiť do 23. februára. Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že vzniknutú situáciu intenzívne komunikuje so ŠÚKL.
Do lekárne sa nemajú vracať výživové doplnky či zdravotnícke pomôcky
Pri nevhodnej likvidácií, keď sa lieky dostanú napríklad na skládku odpadu, hrozí znečistenie životného prostredia. Liečivá uvoľnené z liekov majú pri dlhodobej expozícii vplyv na zdravie ľudí či zvierat, a to aj pri nízkych koncentráciách.
ŠÚKL prosí lekárne o trpezlivosť a súčinnosť. „O probléme vieme a riešime ho s príslušnými ministerstvami (zdravotníctva, životného prostredia). Občanom odporúčame odovzdať nespotrebované lieky do inej lekárne, kde následne zabezpečíme ich zneškodnenie,“ povedala Matiašová. Podobný problém s nedostatkom kapacít však môžu mať viaceré lekárne.
Prezident SLeK Sukeľ apeluje na ľudí, aby lieky určite nevyhadzovali do bežného odpadu a ak má lekáreň v ich okolí problém ich prevziať, aby ich bezpečne uložili oddelene od užívaných liekov, na mieste nedostupnom deťom a počkali na obnovenie zberu. „Zníženiu celkového množstva liekového odpadu napomáha aj jeho správne separovanie. Nie všetko, čo si zabezpečíme z lekárne predstavuje liekový odpad,“ dopĺňa predseda APSL Kypr. Bežným spôsobom sa zneškodňujú zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny, výživové doplnky, detská výživa, kozmetické výrobky a iný sortiment, ktorý bol zakúpený v lekárni, ale nie je liekom.
Viceprezidentka SLeK Miroslava Snopková konkretizuje: „Medzi odpad, ktorý je potrebné vrátiť do lekárne patria nespotrebované humánne aj veterinárne lieky – tablety, kapsuly, čapíky, roztoky, očné kvapky, sirupy, masti, krémy, gély, použité injekčné striekačky s ihlou, inzulínové perá či ampulky injekčných liekov ako aj individuálne pripravované lieky. Tieto sa vracajú vo svojom pôvodnom vnútornom obale, teda blistri, fľaštičke, tube, ampulke. Vonkajší papierový obal sa triedi bežným spôsobom.“
Slovenskí pacienti podľa Ondreja Sukeľa patria medzi najzodpovednejších – napríklad v roku 2022 odovzdali do lekární takmer 250 ton liekového odpadu. „Verme, že tento skvelý, roky budovaný návyk zodpovednosti k životnému prostrediu, si zachováme aj naďalej a problém s likvidáciou liekového odpadu sa čoskoro vyrieši,“ uzavrel.
Lucia Hakszer
