Už viac ako 30 rokov sa pri liečbe viacerých druhov rakoviny využíva pupočníková krv, odobratá pri pôrode. Je jedným zo zdrojov krvotvorných kmeňových buniek, ktorých transplantácia pomáha pacientom s hematoonkologickými ochoreniami, ako sú leukémie, lymfómy, myelómy a mnohé iné. „Okrem toho sa rozširuje jej použitie pri regeneratívnej medicíne, využíva sa ako podporná liečba pre ľudí po mozgovej mŕtvici, či pre deti s detskou mozgovou obrnou,“ vysvetlila pre Zdravotnícky denník genetička Dominika Valent Raffajová z Cord Blood Center Group. Jej slová potvrdzuje hematológ a transfúziológ Mikuláš Hrubiško z Kliniky hematológie a transfúziológie Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Prvá transplantácia krvotvorných kmeňových buniek z pupočníkovej krvi na svete sa uskutočnila v roku 1988. Použitie tejto krvi pri rôznych indikáciách sa rozšírilo aj na Slovensku najmä v ostatných piatich rokoch. Podľa hematológa aj genetičky je potrebné uskutočniť ďalšie veľké randomizované štúdie využívania pupočníkovej krvi, ale doteraz publikované výsledky sa javia sľubne. Definitívne vyjadrenie ale bude možné až po uzatvorení jednotlivých etáp rôznych výskumov.
„Ľudia po mozgovej mŕtvici sa lepšie zotavujú, prípadne deti s detskou mozgovou obrnou majú znížený výskyt epileptických záchvatov a pre rodičov je to veľká pomoc,“ načrtla Valent Raffajová. Banky pupočníkovej krvi túto krv sprístupňujú na medzinárodnú výmenu alebo ju uchovávajú pre prípadné neskoršie použitie u dieťaťa, pri pôrode ktorého boli odobraté. Ďalšími zdrojmi krvotvorných buniek sú napríklad kostná dreň, periférna krv po stimulácii rastovými faktormi a podobne.
„Keďže nie každý jedinec získa darcu z medzinárodných registrov darcov krvotvorných buniek, banky pupočníkovej krvi rozširujú spektrum možností získania vhodného transplantátu. Výhodou použitia pupočníkovej krvi je, že pre nezrelosť a ešte nie úplne vyvinutú imunitu, sa pri nej nevyžaduje taká prísna zhoda ako pri krvotvorných bunkách z iných zdrojov. Výhodné je to najmä pre menšiny a pre potomkov zo zmiešaných rodín, ktorí majú najmenšiu šancu nájsť vhodného darcu v registroch,“ vysvetlil hematológ Mikuláš Hrubiško pre Zdravotnícky denník. Celkovo sa podľa neho indikácie na využitie pupočníkovej krvi nelíšia od indikácií na transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek z iných zdrojov. Aj účinnosť je porovnateľná. „Autológne bunky (uchované pre vlastné použitie, poznámka redakcie) z pupočníkovej krvi nachádzajú v súčasnosti uplatnenie skôr v regeneratívnej medicíne, ako v transplantáciách,“ konštatuje hematológ.
Možnosti využitia?
Niektorí odborníci namietajú, že pravdepodobnosť využitia krvotvorných buniek z pupočníkovej krvi je nízka. Česká hematologická a transfúziologická spoločnosť uviedla, že pri darovanej pupočníkovej krvi je pravdepodobnosť využitia okolo 5 percent u dospelých aj detských pacientov a u tejto krvi uchovanej pre vlastnú potrebu je využité menej ako 1 percento krvných jednotiek. „Ukazuje sa, že použitie buniek z pupočníkovej krvi nemá žiadnu výhodu oproti použitiu iných kmeňových buniek, ktoré sa v tele bežne vyskytujú aj u dospelých jedincov,“ zdôrazňujú hematológovia. Na základe toho Česká hematologická spoločnosť konštatuje, že odber a uschovanie pupočníkovej krvi pre autológne použitie v súčasnosti nepodporuje. Naopak podporuje darcovstvo pupočníkovej krvi, teda takzvané alogénne použitie, prípadne starostlivo indikované uchovanie pupočníkovej krvi zdravých detí narodených v rodinách s chorými súrodencami. Oficiálne stanovisko Slovenskej hematologickej a transfúziologickej spoločnosti sa nám nepodarilo získať.
Podľa hematológa Mikuláša Hrubišku majú kmeňové bunky z pupočníkovej krvi v niečom výnimočné vlastnosti oproti bunkám z iným zdrojov – sú mladé, imunologicky tolerantnejšie, teda menej náročné na zhodu. „Bunky podobného charakteru sú aj v tkanive placenty. Dajú sa získať aj z dospelých tkanív, tie však nemajú takú veľkú schopnosť dlhodobého množenia,“ uviedol. Liečba vlastnými bunkami, odobratými pri pôrode, vo všeobecnosti nie je možná pri vrodených ochoreniach. „Ale pri získaných počas života áno, keďže odber pri pôrode sa týkal zdravých buniek,“ povedal Hrubiško.
Pupočníková krv odobratá pri pôrode je použiteľná kedykoľvek, aj po mnohých rokoch života človeka. „Neexistuje veková hranica, kedy sa už nedá použiť. Množstvo, ktoré vieme odobrať, je však limitované a odber sa nedá zopakovať,“ zdôraznila genetička Valent Raffajová. Hematológ Hrubiško potvrzuje, že neexistuje vekové obmedzenie, dokedy je možné kmeňové bunky z pupočníkovej krvi použiť. „Zatiaľ najstaršie jednotky zo Slovenska majú aj 15 rokov a ich viabilita – životnosť, ktorá bola pre objektivitu vyšetrovaná v zahraničí, sa pohybuje stále i po takom čase na úrovni 95 až 98 percent.
Množstvo krvotvorných buniek je kľúčové pre aplikáciu pri liečbe. Pokiaľ je pupočníkovej krvi nedostatok, podľa hematológa sa dá použiť kombinácia viacerých odberov. Tento rok navyše Správa potravín a liečiv FDA v Spojených štátoch amerických schválila liek z expandovanej pupočníkovej krvi, čo rieši problémy malých odberov a zväčší tak možnosti terapeutického použitia tejto krvi.
Hrubiško hovorí, že aj na Slovensku boli viackrát podané kmeňové bunky z pupočníkovej krvi zdravého dieťaťa jeho chorému súrodencovi. V prípadoch, keď je zdravý súrodenec mladší, je to podľa odborníka niekedy i nutné, keďže maličkému súrodencovi sa nedá napríklad z kostnej drene odobrať dostatočné množstvo krvotvorných buniek pre väčšieho súrodenca. „V pupočníkovej krvi, prípadne niekedy pri jej kombinácii s malým množstvom kostnej drene, bolo krvotvorných buniek dostatok,“ objasnil odborník.
Správne uskladnenie
Odber pupočníkovej krvi sa uskutočňuje tak, že pupočná šnúra, ktorá spája novorodenca s matkou sa prestrihne, zachytí chirurgickým peánom a lekár do špeciálneho odberového vaku odoberie krv, ktorá sa nachádza v tkanive pupočníka. „V prípade, že sa jedná aj o odber tkaniva pupočníka či placenty, tieto sa robia po pôrode placenty. Vtedy sa odstrihne časť tkaniva pupočníka, a placenta sa odoberie celá. Sú špeciálne zabalené a zaslané do tkanivového zariadenia na spracovanie,“ vysvetľuje Dominika Valent Raffajová.
O odbere pupočníkovej krvi podľa nej uvažujú mnohí rodičia. Potrebné informácie o ňom môžu budúci rodičia získať u gynekológa, priamo v pôrodnici či na webe. Niektorých ľudí odrádza vysoká cena, keďže proces odberu a uchovávania je finančne náročný. „Pupočníková krv sa po pôrode spracuje a zamrazí do kryogénnej teploty, teda pod -150 stupňov Celzia. Je uskladnená v biologických kontajneroch, ktoré sú naplnené tekutým dusíkom. Ich výhodou je, že nie sú závislé od elektriny. Keď sú bunky uchovávané pri takýchto nízkych teplotách, nestarnú. To je hlavnou výhodou, prečo si dať uskladniť bunky odobraté pri pôrode. Majú výnimočné vlastnosti, ktoré sú správnym uskladnením zachované na dlhé desaťročia,“ popísala odborníčka.
Odborným garantom pre banku pupočníkovej krvi na Slovensku Cord Blood Center je tkanivové zariadenie Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek. Register bol založený v roku 1997 ako občianske združenie a je neštátnym zdravotníckym zariadením.Na základe povolenia ministerstva zdravotníctva vykonáva širokú škálu činností, zastrešuje odbery tkanív v pôrodniciach, jeho odborníci školia lekárov, spracovávajú odobraté tkanivá a bunky v spracovateľskom laboratóriu, následne ich zamrazujú a dlhodobo uskladňujú. „Máme k dispozícii veľké množstvo darovaných odberov, ktoré sú dostupné na medzinárodnú výmenu, ale zároveň zastrešujeme aj vydávanie autológnych jednotiek, ktoré boli uschované pre bábätko, pri pôrode ktorého boli odobraté,“ povedala Dominika Valent Raffajová.
Odber je bezpečný aj u predčastniatok
U predčasne narodených detí často vznikajú rôzne zdravotné komplikácie, ktoré môžu mať aj závažné následky, ako sú mentálna alebo fyzická retardácia či chronické pľúcne ochorenia, ktoré následne celoživotne ovplyvňujú kvalitu života. Súčasné terapeutické prístupy sú zvyčajne zamerané len na jednotlivé orgány alebo symptómy. Doterajší výskum ale podľa Dominiky Valent Raffajovej ukazuje, že podanie buniek pupočníkovej krvi má potenciál byť rovnako účinné ako systémová, multiorgánová cielená liečba. Mikuláš Hrubiško upresnil, že pupočníková krv sa zatiaľ experimentálne používa pri liečbe detskej mozgovej obrny, ktorá je dôsledkom komplikovaného pôrodu, pri ktorom došlo k hypoxii – obmedzeniu prívodu kyslíka.
Bezpečnosť a uskutočniteľnosť odberu pupočníkovej krvi u predčasne narodených bábätiek potvrdila štúdia publikovaná v American Journal of Translational Research v roku 2021. Do štúdie bolo zaradených 90 predčasne narodených detí a 120 donosených novorodencov. Predčasne narodené deti do veku 35 týždňov tehotenstva boli rozdelené do dvoch skupín: skupina detí, ktorým bola odoberaná pupočníková krv a skupina bez odberu. V týchto dvoch skupinách sa porovnávala úmrtnosť a komplikácie súvisiace s predčasným narodením, aby sa u predčasne narodených detí vyhodnotila bezpečnosť odberu pupočníkovej krvi. Skúmali sa aj charakteristiky buniek pupočníkovej krvi u predčasne narodených a donosených detí pred a po spracovaní. V skupine predčasne narodených novorodencov bol pozorovaný výrazne menší objem pupočníkovej krvi a nižší počet kmeňových buniek ako u detí narodených v termíne. Dôležitým zistením štúdie je však to, že množstvo buniek pupočníkovej krvi u týchto detí stále spĺňa bežné požiadavky ich terapeutického podania pri komplikáciách spojených s predčasným narodením. U predčasne narodených detí je pri odbere odporúčané oneskorené prerušenie pupočníka po jeho dotepaní, teda pasívnom a úplnom transporte krvi z placenty cez pupočník do krvného obehu novorodenca.
Ani v jednej skupine v štúdii výskumníci nepozorovali negatívny vplyv odberu pupočníkovej krvi. Nevyskytli sa žiadne významné rozdiely v obehových parametroch, ako je pulz, krvný tlak a okysličenie krvi bezprostredne po odbere pupočníkovej krvi. Taktiež žiadne nežiaduce účinky odberu vrátane anémie a iných bežných komplikácií.
Lucia Hakszer
