„Prispôsobila som sa zmenám, ktoré nastali. Cítim to tak, že tu mám poslanie a snažím sa pomáhať,“ hovorí Zuzana Gajdošíková, ktorá napriek rakovine aktívne podniká a šéfuje poliklinike v Giraltovciach. Momentálne je v remisii, teda neaktívnej fáze ochorenia, a na udržiavacej liečbe. Príbehy jej i ďalších pacientov s rakovinou krvi približuje umelecká publikácia a výstava s názvom Odhalení, ktorú v priestoroch ministerstva zdravotníctva slávnostne otvorila ministerka Zuzana Dolinková (Hlas-SD) za účasti lekárov aj onkologických pacientov. Príbehy sú spracované pozitívnym spôsobom, pacienti približujú, čo ich choroba naučila, inšpirujú ostatných a zároveň ukazujú dôležitosť investícii do slovenského zdravotníctva.
Financie investované do zdravia konkrétnych ľudí majú prínos nielen pre nich, ale aj pre ekonomiku krajiny. Rakovina totiž postihuje čoraz viac ľudí v produktívnom veku. Celkovo na Slovensku ročne pribúda okolo 40-tisíc onkologických pacientov. Ministerka zdravotníctva sa stretla s ich zástupcami, diskutovali o vzájomnej spolupráci a zlepšovaní budúcnosti onkológie na Slovensku.
Psychická podpora je veľmi dôležitá
Pod pojmom rakovina krvi sa skrýva viac ako 140 typov rôznych nádorových ochorení. Najčastejšie sa vyskytujúcou hematoonkologickou diagnózou v Európe sú Non-Hodgkinove lymfómy a druhou najčastejšou myelóm, nazývaný aj mnohopočetný myelóm, keďže tvorí v kostiach viaceré ložiská. Medzi najčastejšie príznaky tohto ochorenia patria bolesti kostí, často v oblasti chrbtice, chudokrvnosť, problémy s obličkami, nechutenstvo, únava, dýchavičnosť či opakované infekcie. „Čoraz mladší ľudia majú rakovinu a celkový počet pacientov každým rokom narastá,“ povedala výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine Eva Kováčová. „Preto je namieste hovoriť aj o prevencii a vytvoriť podmienky pre lekárov, aby mohli reálne vykonávať preventívne prehliadky, keď o ne má človek záujem. Hovoríme, že ľudia sú nezodpovední voči svojmu zdraviu, vyzývame ich k prevencii, ale zároveň treba podmienky na jej vykonávanie,“ apeluje na rezort zdravotníctva riaditeľka pacientskej organizácie, „Stále hovoríme, že naši lekári sú rovnako dobrí ako v zahraničí, ale nemajú také podmienky ako v okolitých krajinách, aby sa pacientom venovali, povedali im všetko, čo potrebujú počuť a načo sa pýtajú.“ Doplnila, že lekárov by určite malo byť viac.
Pacienti a pacientky, ktorí v rámci výstavy a publikácie odhalili svoje vnútro, povedali, že to, čo im najviac pomohlo, je pozitívne vnútorné nastavenie. „Na Slovensku veľmi chýba psychická podpora pacientov. Jedna vec je diagnostika, liečba a prístup k liekom, ale keď už je pacient v štádiu liečby, potrebuje, aby ho niekto sprevádzal a pomáhal mu. Aj aby vedel, čo môže žiadať od štátu, na čo má nárok v sociálnej oblasti,“ upresnila pre Zdravotnícky denník Kováčová. Psychologické služby sa podľa nej absolútne opomínajú. „V Lige proti rakovine máme vlastnú sieť onkopsychológov a ktorýkoľvek pacient alebo jeho blízky sa môže na psychológa obrátiť. Pacienti nemajú finančné zdroje na to, aby si platili psychologické sedenia, ale dobre nastavený pacient sa potom aj rýchlejšie vracia do pracovného procesu,“ pripomína. Človek ušetrí zdroje štátu, lebo nie je na péenke. Vďaka psychologickej podpore je pacient lepšie pripravený zvládať návrat do práce a do bežného života. Kováčová ocenila, že potrebu riešiť nedostatok psychológov vníma aj ministerka zdravotníctva a odborná verejnosť.
Ak majú byť lekári všade, nebudú kvalitní
„Najväčší problém je nefungujúci systém. Systematicky nefungujú obvodní lekári, preventívne prehliadky ani skríning,“ upozorňuje Eva Mikušková z Kliniky onkohemotológie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Z rozpočtu musí ísť podľa nej do zdravotníctva viac peňazí. Len v Česku je to pritom na jedného človeka viac ako dvojnásobok. „Jasné, že poisťovne potom nechcú preplácať výkony, keď ich nemajú z čoho financovať,“ zhodnotila pre Zdravotnícky denník lekárka.
Tiež je podľa nej nutné dokončiť reformu nemocníc. „Mnohým sa to nepáči, ale Slovensko je veľmi malé na toľko nemocníc a ambulancií,“ podotkla Mikušková. Napríklad v nemeckom Hamburgu, ktorý má viac ako dvojnásobný počet obyvateľov oproti Bratislave, je asi rovnaký počet nemocníc. „Keď niečo chcú zrušiť, ľudia hneď protestujú. Ale mnohé veci sú vytrhnuté z kontextu a ľudia tomu nerozumejú. Dobrý lekár nebude ambulovať v Tatrách na strome,“ vyhlásila.
Reforma nemocníc sa podľa nej mala robiť súbežne s reformou ambulancií a problémom sú aj zastaralé budovy. „Do štátnych nemocníc sa neinvestuje 30 rokov. Potrebovali by sme postaviť jednu novú a tam združiť tri alebo štyri, aby sme stav saturovali odborne, personálne aj technicky. Keď je personál rozhádzaný v dvadsiatich nemocniciach a nikde ho nie je dostatok, načo nám tých 20 nemocníc je?“ pýta sa Mikušková.
V personálnej oblasti je podľa nej najväčší problém nedostatok sestier. „Systém už je zrútený a myslím si, že keď odídu tie tisícky sestier v dôchodkovom veku, bude to len horšie,“ zhodnotila lekárka. „Zrušili sa stredné zdravotnícke školy, sestrám sa prikázala vysoká škola, ale pritom nemajú kompetencie. Treba sa pozrieť na rozdelenie kompetencií lekárov a sestier a sestrám treba zvýšiť platy,“ myslí si Mikušková.
Treba funkčný systém
V liečbe rôznych druhov rakoviny, vrátane myelómu, medicína urobila veľké pokroky. „Prognóza pacientov s mnohopočetným myelómom sa za posledné roky značne zlepšila. Hoci toto ochorenie patrí v súčasnosti u väčšiny pacientov medzi nevyliečiteľné ochorenia, verím, že používaním inovatívnych liekov v praxi a príchodom ďalších liekov z klinických štúdií, sa raz priblížime k vyliečiteľnosti tohto ochorenia. “ tvrdí Ľubica Harvanová z Kliniky hematológie a transfuziológie v Univerzitnej nemocnici Bratislava.
V uplynulých rokoch stúpli úhrady zdravotných poisťovní na liečbu pacientov s týmto ochorením, predovšetkým v rámci ambulantnej starostlivosti. Naopak náklady na ústavnú starostlivosť podľa najnovších dát klesli. Predikcie analýz naznačujú, že práve ambulantná sféra by mala byť významne podporovaná aj v budúcnosti. V praxi by to znamenalo, že bude menej hospitalizácii pacientov.
O pokrokoch v liečbe hovorí aj špecialista na oblasť hodnotenia zdravotníckych technológií a bývalý štátny tajomník rezortu zdravotníctva Róbert Babeľa. „Už dnešné dáta ukazujú, že dochádza k 42-percentnému poklesu trvania práceneschopnosti a pacienti sa tak môžu oveľa skôr integrovať naspäť do pracovného života. To je dobrá správa, pretože mnohopočetný myelóm postihuje čoraz viac ľudí v produktívnom veku,“ pridáva sa k tvrdeniam Evy Kováčovej. Analýza o výdavkoch na starostlivosť o pacientov s mnohopočetným myelómom podľa Babeľu poukazujú na to, že investície do tejto oblasti by mali do roku 2030 stúpať.
„Rozhovory s ministerkou zneli nádejne. V súčasnosti máme zastarané prístrojové vybavenie, zákon o verejnom obstarávaní je nastavený prísne a nie je jednoduché kúpiť veľmi kvalitný stroj. Môže sa zdať, že je drahý a niektoré ojedinelé stroje s istými parametrami ani neviete podľa daného zákona dostať,“ poukázala Mikušková. Dodala, že lekári sú taktiež niekedy nútení do nadbytočných vyšetrení a to nie je správne ani lacné. „Zato musí fungovať systém. Musia v ňom byť správne nastavené postupy a nestačí pacienta len vyšetriť, výsledky vyšetrení treba potom popísať a zhodnotiť. Na to je potrebný vzdelaný lekár, ktorý sa tiež musí s niekým radiť, pretože medicína je tímová práca. Ak nebude vytvorený systém, môžete do zdravotníctva naliať aj miliardy a nepomôže vám to, lebo sa rozkotúľajú,“ zhodnotila onkohematologička.
Lucia Hakszer
