Rezort zdravotníctva zlyháva pri riadení a kontrole ambulantnej dopravnej zdravotnej služby. Na základe svojho auditu to tvrdí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Pacient, ktorý aktuálne potrebuje prevoz do zdravotníckeho zariadenia a poskytne mu ho prevádzkovateľ dopravnej zdravotnej služby, môže podľa kontrolórov na odvoz čakať aj niekoľko hodín. Podľa jedného z prevádzkovateľov sa však mešká aj kvôli postupom na oddeleniach. Poisťovne hovoria, že na Slovensku vo všeobecnosti nie je zvládnutý presun pacienta medzi zdravotnými službami.
Pacienti, ktorí potrebujú prevoz do nemocnice, môžu na odvoz čakať aj niekoľko hodín. Prísť nakoniec môže bežná dodávka, ktorá bola prerobená na prevoz pacientov, ale neprešla prísnou technickou kontrolou. Také sú zistenia štátnych kontrolórov. Využívanie ambulantnej zdravotnej dopravnej služby je pritom zákonom zadefinované ako súčasť zdravotnej starostlivosti už viac ako štyri roky.
„Ministerstvo zdravotníctva ako kompetenčne zodpovedná inštitúcia zlyháva v tejto agende nielen pri definovaní jasných prevádzkových pravidiel či posudzovaní účelnosti použitia verejných zdrojov zo zdravotného poistenia, ale aj pri základnej kontrole a transparentnosti procesu vydávania povolení na prevádzku tejto služby,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Šéf štátnych kontrolórov tvrdí, že pri audite sa zistilo, že nie je určená minimálna sieť poskytovateľov dopravnej zdravotnej služby a dodnes nie sú definované indikátory kvality, na základe ktorých je možné celý systém vyhodnocovať a následne meniť v prospech pacienta.
Rezort zdravotníctva tvrdí, že poskytol NKÚ pri kontrole maximálnu súčinnosť. „Ministerstvo zdravotníctva prijalo opatrenia na odstránenie nedostatkov uvedených v kontrolných zisteniach. Prijalo smernicu, ktorá upravuje postup vydávania povolení, a finišuje príprava ďalších krokov. Ministerstvo bude o opatreniach informovať NKÚ, neskôr budú opatrenia vyhodnotené,“ uvádza pre Zdravotnícky denník komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.
Nie sme sociálny taxík, tvrdí dopravná zdravotná služba
Prevádzka dopravnej zdravotnej služby sa financuje z verejného zdravotného poistenia. S prevádzkovateľmi podpisujú poisťovne zmluvy na základe objemu prepravy zazmluvneného v predchádzajúcom roku. Podľa kontrolórov však ide o bežné dopravné služby, ktoré majú charakter sociálnej, nie zdravotnej pomoci odkázaným občanom. Z verejného poistenia išlo vlani na dopravnú zdravotnú službu 38 miliónov eur. Do dvoch rokov by sa mali náklady zvýšiť na 50 miliónov ročne.
„Pri súčasnom napätom rozpočte zdravotníctva je otvorenou otázkou pre vládu i parlament, či dopravná služba poskytovaná pacientom nemá byť financovaná z verejných financií určených na sociálnu pomoc a nie zo zdrojov, ktoré potom chýbajú nemocniciam či ambulantným lekárom,“ približuje odbornú kontrolórsku otázku Andrassy. Podľa neho by na ňu odpoveď mali poskytnúť poslancom parlamentu zástupcovia rezortu zdravotníctva až na základe komplexnej analýzy celého obdobia fungovania dopravnej zdravotnej služby.
Zdravotnícky denník sa obrátil aj na jedného z prevádzkovateľov dopravnej zdravotnej služby. Ide o eseročku J. P. Sanicar, ktorú vedie konateľ Ján Pastirák. Podľa jeho slov nie je dopravná zdravotná služba žiaden „sociálny taxík“, ako tvrdia kontrolóri. „V časoch pandémie sme všetci poskytovatelia prevážali tisícky pacientov či už na testovanie, hospitalizácie, dialýzu, vyšetrenia a podobne, čo by žiadny sociálny taxík nerobil. A to nevravím o tom, že ochranné pomôcky a dezinfekciu nám nehradil nikto a mali sme hradenú len cenu za kilometer jazdy,“ zdôrazňuje Pastirák.
Čo sa týka dojazdových časov, podľa konateľa sú prevozy plánované deň vopred na presný čas, kedy má pacient čakať. Rozhoduje o tom hlavne čas jeho vyšetrenia. Pri dohodnutom termíne môže dopravná služba podľa Pastiráka meškať maximálne 15 minút. Rozhoduje o tom hustota premávky. Iné je to už pri odvoze z hospitalizácie. „Ak je prevoz nahlásený z hospitalizácie deň vopred, tak sa to dohodne s konkrétnym oddelením na konkrétny čas. Ale ak nahlásia prevoz v daný deň, kedy je pacient prepustený, tak sa to musí dohodnúť podľa aktuálnej situácie. V praxi je to od 30 minút až dvoch hodín,“ uvádza konateľ.
V praxi však vznikajú situácie, že vodič príde pre pacienta na oddelenie a spolu s pacientom čakajú aj hodinu na prepúšťaciu správu. „Nie je to pravidlo, ale stáva sa to tak, ako keď niekedy čaká pacient na sanitku, inokedy čaká vodič na pacienta. Aj čas objednania u lekára je orientačný a nie čas vyšetrenia. Pacienti, ktorí sú prevážaní na diaľkové prevozy do vzdialenejších miest od svojho bydliska, napríklad z východu krajiny na západ, a idú napríklad dvaja až traja pacienti v sanitke, tak za sebou čakajú, kým sa nevybavia všetci pacienti, čo môže u niektorých, ktorý sa vybavia skôr a čakajú, vyvolávať nespokojnosť. Žiaľ, nie je možné uspokojiť každého človeka vo všetkom a obzvlášť, ak má zdravotné problémy. Nie je v našich silách, aby mal sanitku každý sám pre seba. Výnimkou sú pacienti v transplantačnom programe, so zníženou imunitou, alebo deti, u ktorých sa na pokyn lekára robí samostatný prevoz,“ zdôrazňuje Pastirák.
Vozidlá (ne)spĺňajú podmienky
Dopravná zdravotná služba prepravuje pacientov medzi nemocnicami či poliklinikami na plánované vyšetrenie, do domáceho liečenia či napríklad na dialýzu. Do roku 2019 zabezpečovali prepravu pacientov živnostníci. K zmene pravidiel potom došlo kvôli nízkej kvalite služieb a potrebu priameho dohľadu a kontroly nad poskytovateľmi. Zákon preto dopravnú zdravotnú službu zadefinoval ako nový typ zdravotníckeho zariadenia.
„Táto zákonná formulácia je v príkrom rozpore s realitou, pretože v týchto vozidlách nie sú žiadni zdravotnícki pracovníci. Šoférom je človek bez odborného vzdelania, praxe a používané auta nemajú ani potrebnú zdravotnícko-technickú výbavu. Vodič, ktorý má častokrát len základné či učňovské vzdelanie, nemôže viesť žiadnu zdravotnú dokumentáciu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania kvalifikovanej zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje šéf NKÚ. Podľa kontrolórov tak ide o formu bežnej pomoci odkázanému občanovi a nie o samotnú zdravotnú starostlivosť.
Zmluvy sa podľa NKÚ nepodpisujú na základe transparentnej verejnej súťaže a nerobí sa žiaden výber, ktorá dopravná služba a aký objem prepravy dostane. Povolenia rezortu, potrebné na rozhodovanie poisťovní, sú navyše vydávané na dobu neurčitú. Časti poskytovateľov ministerstvo povolilo prevádzku ambulancií aj na osobných a nákladných autách, od iných naopak vyžadovalo, aby vozidlá boli špeciálne vybavené. Kontrola na vzorke 483 áut odhalila 56 vozidiel, ktoré neboli špeciálnymi sanitnými vozidlami.
V súčasnosti sú tak v prevádzke v rámci dopravnej zdravotnej služby dva tipy vozidiel podľa nárokov na technické i emisné kontroly. Pre sanitné vozidlá totiž platí prísnejšia norma a musia absolvovať kontroly v ročných cykloch. Pri osobných vozidlách sa kontroly robia raz za dva roky.
Konateľ dopravnej zdravotnej služby ale hovorí, že jeho firma musela v rámci povolenia na prevádzku splniť požiadavky podľa vyhlášky rezortu zdravotníctva. „Sanitné vozidlá sú špeciálne vozidlá s právom prednosti v jazde vybavené modrým majákom, polohovacím lôžkom, transportným kreslom s plošinou, vakom prvej pomoci a defibrilátorom. Riadiť ich môže len vodič, ktorý je psychicky a zdravotne spôsobilý. Vozidla sú prestavené z civilných vozidiel na špeciálne spoločnosťami, ktoré majú povolenie na prestavbu a každé vozidlo prechádza po prestavbe skúškou. Musia spĺňať normu STN 1789. Aktuálna cena vozidla po prestavbe je podľa značky zhruba 65- až 75-tisíc eur,“ uvádza Pastirák.
Vodič tiež musí byť minimálne každých 12 mesiacov preškolený akreditovaným pracoviskom 16 hodinovým kurzom prvej pomoci. Vodiči sú podľa Pastiráka minimálne so stredoškolským vzdelaním a sú to aj sanitári, záchranári, zdravotné sestry a podobne. „Ak sú zistenia o poskytovateľoch, ktorí nespĺňajú kritériá poskytovania zdravotnej starostlivosti a materiálno-technické vybavenie, tak je namieste otázka, kto zlyhal,“ kladie rečnícku otázku konateľ. Jeho spoločnosť ale NKÚ pri audite neoslovil.
Rezort sa odvoláva na zákon
Rezort zdravotníctva sa počas kontroly obhajoval pri zazmluvňovaní prevádzkovateľov dopravnej služby tak, že podľa zákona nemusí pri súťaži postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania. Tie sú podľa ministerstva definované v zákone o zdravotnej starostlivosti a v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Európska komisia však upozorňuje, že slovenské právne normy v tejto agende nie sú v súlade s európskymi pravidlami obstarávania.
Kontrolóri dodávajú, že pre chýbajúce indikátory kvality a nedefinovanú minimálnu sieť nie je možné ani pravidelne vyhodnocovať kvalitu ambulantnej dopravnej zdravotnej služby. Zdravotnícke zariadenia pre kontrolórov NKÚ potvrdili, že pacient na odvoz čaká aj niekoľko hodín. Zdravotné poisťovne tiež podľa kontrolórov nemajú v zmluvách ošetrené žiadne kvalitatívne kritériá. Napríklad podľa nich chýba časový termín na pristavenie vozidla po objednávke. Keďže prevádzkovateľ dostáva financie za prepravenú osobu na kilometer, je ich snahou prepraviť naraz čo najviac osôb.
Poisťovne sa spolu s prevádzkovateľom dopravnej zdravotnej služby zhodujú na tom, že štátni kontrolóri sa v niektorých tvrdeniach mýlia. Pri zazmluvnení sa dokonca postupuje nad rámec vyhlášky. „V hodnotiacich parametroch vyhodnocujeme vážený vek vozidiel, ktorými bola uskutočnená doprava, subjektívnu spokojnosť poistencov a korektnosť vykazovania obcí podľa číselníka,“ vysvetľuje Zdravotníckemu denníku hovorca poisťovne Dôvera Matej Štepiansky. Žiadosť je podľa jeho slov individuálne prehodnotená aj vzhľadom na naplnenosť siete. Aj poisťovňa Union vyhodnocuje priemerný vek vozového parku a na základe toho diferencuje úhrady za kilometer prepravy.
Keďže sa zárobky odvíjajú od veku vozidiel, podľa Pastiráka to prevádzkovateľa motivuje obnovovať vozový park, aby mal kvalitné a nové sanitné vozidlá. Subjektívna spokojnosť prevezených pacientov sa zisťuje formou dotazníkov, kde sú otázky aj o čase prevozu, dodržaní dohodnutého času, kvalite, spôsobe, čistote vozidla, správaní sa vodiča a podobne. Každá zdravotná poisťovňa má pritom nastavené vlastné kritériá kvality a vyhodnocujú sa v pravidelných intervaloch od troch do šiestich mesiacov. „Poisťovne tiež vykonávajú fyzické kontroly u poskytovateľov a preveruje sa každé vozidlo, výbava, školenia pracovníkov, priestory dispečingu a potrebná dokumentácia. Kontroly sa robia približne každý jeden až dva roky,“ dodáva konateľ dopravnej zdravotnej služby.
Podľa poisťovní však na Slovensku nie je zvládnutý presun pacienta medzi zdravotnými, zdravotno-sociálnymi a sociálnymi službami. Je to oblasť, ktorej by sa podľa nich mal štát venovať ako celku. Čo sa týka financovania dopravnej zdravotnej služby, poukazujú aj na potrebu zavedenia pripoistenia. Dopravná zdravotná služby by potom mohla byť financovaná aj z tohto príjmu.
Miroslav Homola
