Popri veľkých univerzitných nemocniciach v Martine a Banskej Bystrici sú z európskeho Plánu obnovy a odolnosti financované aj projekty niektorých menších nemocníc v regiónoch. V žiadostiach o podporu uspeli napríklad Nemocnica Poprad a Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach. Nemocnica Poprad je najväčšia okresná nemocnica na Slovensku a nemocnica v Bojniciach druhá najväčšia.
Riaditeľ popradskej nemocnice Jozef Tekáč počas diskusie na technologickej konferencii ITAPA v Bratislave priblížil, že nemocnica bola úspešná v dvoch výzvach – vo výške 42 miliónov a 5 miliónov eur. Cieľom prvej výzvy bolo poskytnúť čo najviac zrekonštruovaných lôžok. „Bude ich spolu 349. Z výzvy bude financovaná aj zásadná rekonštrukcia celej nemocnice. Boli sme s naším tímom na výzvu pripravení. Dlhodobo sme pracovali na projektoch, takže keď prišla, reagovali sme na ňu,“ vysvetlil Tekáč.
Rekonštrukcia za plnej prevádzky
Podobné to bolo v nemocnici v Bojniciach. „Tiež sme projekty mali pripravené, takže keď prišiel Plán obnovy, poskladali sme projekt tak, aby sme maximalizovali objem financií, ktorý bol reálne čerpateľný. Splnili sme podmienky a presmerovali sme zdroje financovania,“ povedal Peter Glatz, riaditeľ bojnickej nemocnice, ktorej zriaďovateľom je Trenčiansky samosprávny kraj. Ten podľa Glatza počas minulých 10 rokov investoval do nemocnice vyše 25 miliónov eur. Z plánu obnovy nemocnica získala prostriedky vo výške 18 miliónov. Objasnil, že z nich chcú financovať nový urgentný príjem, novú centrálnu sterilizáciu či rekonštrukciu novorodeneckého oddelenia. Väčšina projektov už má hotovú projektovú dokumentáciu alebo je v procese. „Tiež chceme novú strechu hlavnej budovy, zateplenie, fotovoiltaiku a ďalšie. Okrem centrálnej sterilizácie, ktorú staviame v podstate na zelenej lúke je to všetko v 62-ročnej budove, čo môže byť rizikové. Možno sa pri rekonštrukcii zistia v stavbe nejaké problémy,“ uvažuje riaditeľ Glatz. Tiež ho mrzí, že celý plán obnovy nezahŕňa inflačnú doložku.
Riaditeľ popradskej nemocnice Jozef Tekáč priblížil, že v nemocnici sa bude z plánu obnovy rekonštruovať 10 lôžkových oddelení a tiež niekoľko ambulancií a svalzových pracovísk (SVALZ – Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky). „Finalizujeme verejné obstarávanie na dodávateľa stavby, očakávame, že okolo 15. decembra budeme pripravení podpísať zmluvu. Čo sa týka rizík, najväčšie je to, že nemocnica sa bude rekonštruovať za plnej prevádzky. Niektoré oddelenia sa dočasne presťahujú do iných objektov,“ objasnil. Tiež ale dodal, že zo začiatku nebolo celkom jasné, za akých podmienok možno o prostriedky z plánu obnovy žiadať. „Bolo treba zisťovať u rôznych inštitúcii, aký projekt v akej štruktúre treba pripraviť. Čo sa týka financií, išli sme na hranicu objemu, ktorý bol alokovaný pre Prešovský samosprávny kraj,“ doplnil Tekáč.
Regióny najlepšie vedia, čo potrebujú
Pri rozdeľovaní prostriedkov ale skrátka obišiel napríklad Žilinský kraj, ktorý na svoje krajské zdravotnícke zariadenia nedostane z plánu obnovy nič. Riaditeľka krajského odboru zdravotníctva Silvia Pekarčíková na konferencii ITAPA povedala, že ona a jej kolegovia to vnímajú ako nespravodlivosť. „V Žilinskom kraji tiež nemocnice pripravovali projekty podľa koncepcie, napríklad nemocnice v Dolnom Kubíne alebo Liptovskom Mikuláši. Splnili sme ukazovatele, ale neboli sme úspešní. Chápem, že máme nejaký balík peňazí, ale myslím si, že by to malo byť rozdelené rovnomerne v jednotlivých krajoch,“ tvrdí Pekarčíková.
Na druhej strane, v regióne dostala 300 miliónov eur Univerzitná nemocnica Martin, ktorá však nie je krajská, ale štátna. Silvia Pekarčíková navrhuje: „Každý kraj by mal mať alokovaný istý objem financií a deklarovať, čo s nimi chce v kraji urobiť. Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, ktoré koordinuje rozdeľovanie prostriedkov z plánu obnovy, by rozhodlo, ktoré projekty budú podporené a ktoré treba prípadne upraviť.“ Myslí si, že je dôležité, aby peniaze išli do regiónov, lebo predstavitelia regiónov najlepšie vedia, čo potrebujú. „Žilinský kraj vlastní hrady, zámky, veľa ciest a najväčší počet sociálnych zariadení zo všetkých krajov. To všetko odvádza peniaze napríklad aj nemocniciam,“ hovorí o rozdeľovaní prostriedkov Pekarčíková. „Ako prvé sa mali dobudovať koncové nemocnice, aby bolo kam pacientov poslať na špičkové pracoviská, ale keď potom chceme, aby malé nemocnice dobudovali lôžka na následnú starostlivosť, treba im na to dať peniaze,“ zhrnula riaditeľka žilinského odboru zdravotníctva. Tiež podotkla: „Optimalizácia siete nemocníc hovorí o optimalizácii počtu lôžok a budovaní paliatívnych oddelení. Tie sú v súčasnosti na Slovensku štyri a z toho dve v našom kraji. Tie ale v projekte nebudú podporené, lebo ich vraj treba vybudovať inde.“
Reforma začína od stredu
Riaditeľ nemocnice v Bojniciach Peter Glatz súhlasí, že ak by sa zdravotnícky rozpočet alokoval na kraje, tie by vedeli rozdeliť zdroje do nemocníc efektívnejšie. „Ale keby sa to celé robilo systematicky, nebolo by treba dávať peniaze krajom, lebo to robia lepšie ako centrum,“ vyhlásil.
Podľa neho je optimalizácia siete s presúvaním náročnejších výkonov na vyššie pracoviská potrebná, lebo z dát vyplýva, že ten, kto robí daných výkonov veľa, ich robí kvalitnejšie. „V reforme sa malo sa začať buď od ambulantnej sféry alebo od zvýšenia kapacity koncových nemocníc, ale nie od stredu. Nepochybne treba investovať aj do malých nemocníc, ale musí sa riešiť, že k nám kvôli problémom v ambulantnej sfére chodí veľa pacientov v dezolátnom stave. Druhá vec je kapacita koncových nemocníc – nemáme istotu, že pacienti od nás budú prijímaní na vyšších pracoviskách, na ktoré ich preložíme, ak to potrebujú,“ hovorí Glatz.
Jozef Tekáč z Nemocnice Poprad si myslí, že základom je spraviť optimalizáciu, a z toho, kde budú aké nemocnice, by potom malo vychádzať aj financovanie. Nemocnica, ktorá robí náročné výkony a komplexnú starostlivosť je finančne náročnejšia. Mrzí ho, že reforma sa posúva o rok.
Podporu z plánu obnovy dostalo spolu 14 slovenských nemocníc, ktoré splnili podmienky. Sú medzi nimi napríklad Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša v Košiciach, Ústredná vojenská nemocnica SNP v Ružomberku, Psychiatrická nemocnica Profesora Matulaya v Kremnici, Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, Národný ústav detských chorôb v Bratislave a ďalšie nemocnice.
Lucia Hakszer