Cukrovka útočí na srdce aj obličky. Každý piaty diabetik s obličkovou chorobou do 10 rokov zomrie

Cukrovka alebo diabetes mellitus je diagnóza, ktorá postihuje viac ako 10 percent celosvetovej populácie a jej prevalencia naďalej stúpa. Kým v roku 2021 ju malo celosvetovo 537 miliónov dospelých ľudí, do roku 2045 sa predpokladá prevalencia 783 miliónov dospelých pacientov. Na Slovensku bolo v roku 2022 sledovaných v diabetologických ambulanciách približne 350 tisíc ľudí s touto chorobou. Až 90 percent týchto pacientov pritom má diabetes mellitus 2. typu alebo takzvanú získanú cukrovku, na ktorej prevenciu a liečbu má podľa odborníkov veľký vplyv životný štýl. Navyše sa často spája s komplikáciami, ako je chronická choroba obličiek alebo srdcovocievne ochorenia.

O tom, ako cukrovka útočí na srdce aj obličky porozprávali lekári na tlačovej konferencii. Prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti Eva Gonçalvesová uviedla, že na Slovensku je u polovice úmrtí príčinou nejaké kardiovaskulárne ochorenie. Asi 35 percent úmrtí je na nádorové ochorenia a zvyšok z rôznych iných príčin. Časť ľudí zomrie aj na terminálnu fázu ochorenia obličiek. „Avšak ľudia s cukrovkou a chronickou chorobou obličiek najčastejšie zomierajú práve na ochorenia srdca a ciev, ktoré najviac zhoršujú ich zdravotný stav,“ upozornila Gonçalvesová. Čím sú obličky pacientov viac poškodené, tým dramatickejšie narastá množstvo kardiovaskulárnych príhod a úmrtí na ne. Každý piaty pacient, ktorý má cukrovku aj chronickú obličkovú chorobu, do 10 rokov zomrie. Podľa kardiologičky je extrémne dôležité cukrovku a obličkové ochorenia včas zachytiť, kontrolovať a liečiť, lebo tým možno predísť kardiovaskulárnym príhodám a úmrtiam.

Zdravé obličky očisťujú organizmus od toxínov. Odstraňujú odpadové látky a prebytočné tekutiny z tela tým, že tvoria moč.  Ak sú obličky poškodené, ich čistiaca funkcia sa musí nahrádzať dialýzou. Pri hemodialýze krv čistí prístroj v mimotelovom obehu niekoľkokrát do týždňa a procedúra trvá spravidla asi štyri hodiny. Ďalšou možnosťou je peritoneálna dialýza, pri ktorej má pacient zavedený do brušnej dutiny katéter a cez ten si dialyzačným roztokom čistí obličky niekoľkokrát denne doma.

Nefrológ, teda lekár špecializovaný na obličky, Martin Demeš, povedal, že až 35 percent všetkých dialyzovaných pacientov trpí diabetickou nefropatiou, teda komplikáciou cukrovky, ktorá spôsobuje chorobu obličiek. Asi každý tretí pacient s diabetes mellitus 2. typu má chronickú chorobu obličiek a práve diabetes je najčastejší dôvod obličkového zlyhávania. Podobne ako cukrovka ale obličky poškodzuje aj obezita, ktorej výskyt v populácii tiež rastie.

Málo nefrológov na počet pacientov

Chronická obličková choroba nie je vyliečiteľná a počet pacientov aj náklady na ich liečbu narastajú. Liečba je nákladná a až 2,3 percenta všetkých prostriedkov v zdravotníctve je vynaložených na dialyzovaných pacientov. Naproti tomu počet nefrológov rastie oveľa pomalšie. Kým počet pacientov sa od roku 2000 zvýšil o 7 percent, počet nefrológov len o 2 percentá.

„Počet pacientov s obličkovými problémami narastá, pretože je veľmi veľký výskyt cukrovky, hypertenzie, obezity a tieto choroby ničia obličky. Nefrológovia nestíhajú ošetriť všetkých pacientov, pretože ich počet narastá nepomerne pomalšie. Nefrológia má jedno z najťažších špecializačných vzdelaní,“ spresnil Demeš pre Zdravotnícky denník.

Tvrdí, že len málo mladých lekárov sa chce špecializovať v tomto odbore. „Nie je to len u nás, ale trpí tým Európa aj celý vyspelý svet,“ dodal nefrológ. Na otázku o možných riešeniach reagoval, že celkové zvýšenie atraktívnosti odboru by bolo možné, je to však veľmi komplexný proces. „Na finančnú stránku my lekári nemáme celkom dosah. Snažíme sa robiť nejaké nábory, ale nestíhame saturovať celý dopyt po nefrologickej starostlivosti. Keď k nám príde pacient, radi sa oňho postaráme, ale keď ich je veľa, nedá sa to a kvalita starostlivosti klesá,“ povedal. Riešením ale podľa neho určite nie je znižovať kritériá v odbornom vzdelávaní nefrológov.

Treba pravidelné testy a spoluprácu odborníkov

Vysoká hladina cukru v krvi má negatívny vplyv nielen na srdce a pečeň, ale tiež na drobné cievy – glomeruly, ktoré v obličkách fungujú ako filtračné jednotky. Postupom času môže vysoká hladina cukru v krvi spôsobiť zúženie a upchatie glomerulov, čoho následkom je diabetická nefropatia – najčastejšia príčina chronickej choroby obličiek.

Chronická choroba obličiek významne zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení, a tiež zhoršuje kvalitu života a skracuje ho. Pacienti s diabetes mellitus 2. typu si podľa odborníkov zvýšené riziko obličkovej choroby často neuvedomujú, pretože poškodenie obličiek sa zvyčajne nijako neprejavuje, až kým ochorenie nedospeje do pokročilého štádia a potreby dialýzy alebo transplantácie. Neskorá diagnóza a zhoršovanie chronickej choroby obličiek však nezaťažujú len pacienta, ale aj celý systém zdravotnej starostlivosti.

Najúčinnejším spôsobom, ako mať o funkcii obličiek čo najlepší prehľad, je analýza moču a krvi zameraná na príznaky poškodenia obličiek. „Aj súčasťou preventívnej prehliadky u všeobecného lekára je test na prítomnosť bielkoviny v moči,“ pripomenul nefrológ Adrián Okša. Ak sa táto bielkovina – albumín nachádza v moči, znamená to poškodenú funkciu obličiek, čo môže poukazovať na chronickú chorobu obličiek. Test na albumín v moči sa dá kúpiť aj v lekárni a urobiť doma.

Pacientom s diabetes mellitus 2. typu sa podľa medzinárodných štandardov odporúča podstúpiť u diabetológa tento test spolu s ďalším krvným testom aspoň raz ročne, aby sa včas odhalili potenciálne známky poškodenia funkcie obličiek.

Medzinárodné odborné spoločnosti upozorňujú, že pre pacientov s diabetom a chronickou chorobou obličiek by mala byť vytvorená komplexná farmakologická stratégia. Liečba liekmi by sa mala kombinovať s kontrolou lipidov, odvykaním od fajčenia, správnou výživou a pravidelným cvičením. Odborné spoločnosti tiež zdôrazňujú potrebu spolupráce viacerých špecialistov, teda diabetológa, nefrológa, kardiológa internistu, prípadne aj ďalších. Eva Gonçalvesová pripomína, že medziodborová spolupráca je nesmierne dôležitá aj pri vývoji nových liekov. V minulosti totiž niektoré lieky napríklad výborne manažovali cukor, ale škodili srdcu alebo obličkám. Na otázku, či sú v súčasnosti k dispozícii vhodné lieky, Adrián Okša povedal, že už existujú také, ktoré pôsobia priaznivo na viac orgánov a aj na Slovensku sú hradené z verejného zdravotného poistenia.

Zdravé potraviny musia byť dostupné

Cukrovka 2. typu je dnes považovaná za civilizačné ochorenie a jej prevencia je podľa nefrológa Martina Demeša takmer úplne v rukách pacienta. „Žiadna iná liečba ako schudnutie neexistuje,“ hovorí. Aj diabetologička Viera Doničová poukazuje na dôležitosť zdravého životného štýlu a pohybu. Pripomenula, že treba budovať povedomie pacientov aj zdravých ľudí o prevencii, ktorá by mala byť oveľa viac propagovaná. Privítala by napríklad viac vzdelávacích relácií o zdraví v televízii.

Kardiologička Eva Gonçalvesová ale pripomenula, že nezanedbateľnú úlohu má štát a ďalší aktéri. „Lekári musia robiť dobre svoju prácu. Ďalej sú tam faktory ako zlé socioekonomické prostredie alebo nízka vzdelanosť. Mnohí ľudia si sami od seba nevedia vybrať, ktoré potraviny sú zdravé, alebo si ich nemôžu dovoliť. Treba, aby obchodné reťazce znižovali množstvo soli a cukru v potravinách, a zdravé potraviny musia byť cenovo dostupné,“ zhrnula lekárka. „Ak to budeme hádzať len na pacientov, že oni môžu za všetko, lebo sú to leniví hlupáci, tak sa nikam nedostaneme,“ vyhlásila. Uviedla príklad úspešného programu v Dánsku, ktorý zakázal používať niektoré nezdravé tuky v potravinách, a výskyt kardiovaskulárnych ochorení sa znížil. „Ľudí treba vzdelávať, dať im slušné živobytie a v obchodoch si musia kúpiť zdravé potraviny, ktoré musia byť aj chutné,“ zopakovala.

Lucia Hakszer