Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) upozorňuje na to, že počas zimnej sezóny môže nastať nedostatok antibiotík v slovenských lekárňach. Podľa ústavu tomu môže zabrániť systém včasného varovania pred možnými kritickými nedostatkami, ale aj samotní pacienti. Tí by nemali užívať antibiotiká zbytočne alebo nadmerne.
Nakoľko v predchádzajúcej sezóne boli zaznamenané rozsiahlejšie výpadky pri antibiotikách, Európska komisia pripravila viacero riešení, vďaka ktorým sa má takejto situácii predísť. Bol zavedený systém včasného varovania pred možnými kritickými nedostatkami zo strany držiteľov rozhodnutia o registrácii liekov, veľkodistribútorov a výrobcov liekov.
Spustenie dobrovoľného mechanizmu solidarity, v rámci členských štátov Európskej únie (EÚ) môže podľa ŠÚKL v prípade potreby zabezpečiť dodávky liekov pri ich kritickom nedostatku tam, kde je to potrebné. Okrem toho môže vytvoriť sieť kontaktných osôb držiteľov registrácie liekov pre promptnú komunikáciu s cieľom zabezpečenia dostupnosti liekov.
Nedostatku môžu zabrániť aj pacienti
Štátny ústav okrem toho upozorňuje, že nedostatku antibiotík môžu zabrániť aj pacienti. Okrem iného by si ich nemali kupovať napríklad na vírusové ochorenia ako je chrípka či prechladnutie. Dôležité je aj množstvo. „Nevhodné alebo nadmerné užívanie antibiotík môže viesť nielen k rastúcej hrozbe antibiotickej rezistencie pre verejné zdravie, ale aj k ich nedostatku na trhu,“ varuje ŠÚKL s tým, že pacientov by mali o najvhodnejšej liečbe informovať lekári a farmaceuti.
Nebezpečná je aj antibiotická rezistencia. To v praxi znamená, že pacientom tieto lieky už nepomáhajú, pretože ich brali príliš často. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ju už v roku 2019 označila za jednu z globálne najväčších hrozieb. WHO pritom tvrdí, že rezistencia vzrastá na celom svete.
Antibiotiká potom vzhľadom na vysokú rezistenciu v mnohých prípadoch neliečia závažnejšie infekčné choroby, akými sú napríklad pneumónia, tuberkulóza, otrava krvi, kvapavka a alimentárne nákazy. Podľa Európskeho centra na prevenciu a kontrolu chorôb zomiera na antibiotickú rezistenciu v EÚ ročne približne 35-tisíc ľudí.
Problémy už na jeseň
Na Slovensku boli pritom nahlásené viaceré výpadky pri antibiotikách už na jeseň. Hovorkyňa ŠÚKL Jana Matiašová ešte v októbri Zdravotníckemu denníku potvrdila, že situácia s dostupnosťou antibiotík je síce lepšia ako na začiatku roka 2023, stále však na trhu evidujú vysoké percento antibiotík s prerušenými dodávkami. Viaceré výpadky boli nahlásené aj pri penicilínových antibiotikách, liekoch na psychické a neurologické ochorenia či pri liekoch zo skupiny imunoglobulínov.
Jedným z dôvodov nedostupnosti liekov je práve zvýšený dopyt. Kvôli predchádzajúcej chrípkovej sezóne, kedy boli zaznamenané rozsiahlejšie výpadky nielen pri antibiotikách, ale aj pri antipyretikách a analgetikách, niektorí výrobcovia a držitelia registrácie plánujú optimalizovať výrobu tak, aby bola zabezpečená dostupnosť týchto liekov napriek zvýšenému dopytu.
Problémy spôsobuje aj systémové nastavenie. Výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) Iveta Pálešová na diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka upozornila, že Slovensko má podfinancovaný systém dostupnosti liekov. Náklady na lieky sa zvyšujú len zhruba o dve percentá ročne. Na lieky ide ročne zhruba jedna miliarda eur.
Miroslav Homola
