Inovatívna liečba je vždy finančne nákladnejšia ako tá klasická. To spôsobuje, že stúpajú náklady aj v samotnom sektore zdravotníctva. Netýka sa to len rôznych moderných zariadení ako sú napríklad chirurgické roboty či kybernetický nôž, ale aj inovatívnych liekov. V mnohom Slovensko zaostáva. Odznelo to na diskusii zdravotníckych expertov na Okrúhlom stole, ktorý Zdravotnícky denník organizoval v Bratislave.
„Začala sa reforma, ktorá môže v priebehu niekoľkých mesiacov dostať Slovensko v dostupnosti inovatívnych liekov minimálne na úroveň Českej republiky,“ vysvetlila Iveta Pálešová, výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).
Pacient síce podľa Pálešovej možno nebude mať dostupný ten úplne najmodernejší liek, ale bude mať minimálne dostupný štandard v príslušnej terapeutickej oblasti. „Keďže trh s liekmi je plne zregulovaný, vieme, koľko trvá kategorizačné konanie, koľko liekov budeme potrebovať nasledujúci rok. Vieme aj to, koľko financií budú stáť,“ dodala výkonná riaditeľka AIFP.
Lieky na výnimku v paralelnom systéme
Keď v AIFP robili analýzu za roky 2011 až 2021 a pozreli sa na výdavky za lieky, zistili, že sú v takmer jednej línii, čo je okolo jednej miliardy eur ročne. Pálešová uviedla, že rast bol len okolo jedného až dvoch percent ročne.
Po roku 2012, kedy sa začal veľký rozmach biologickej liečby najmä v onkológii, boli registrované viaceré liečivá na zriedkavé ochorenia a v oblasti takzvanej personalizovanej medicíny. „Na to Slovensko nemalo pripravený systém, ani úhradový, ani legislatívny a ani finančný. Výsledkom bolo, že úhradový systém nakoniec dokázal pokryť lieky na vysoko prevalentné ochorenia, ale nevedel zahrnúť a nevedel ani legislatívne do úhradového systému dostať lieky na personalizovanú liečbu,“ pripomenula výkonná riaditeľka AIFP.
Takže sa podľa jej slov vytvorila značná medzera v dostupnosti týchto liekov. „Pre najnovšie terapie, ktoré boli registrované v rokoch 2018 až 2021, máme asi 168 nových liekov. Na Slovensku bolo dostupných v bežnom úhradovom systéme 26,“ vypočítala Pálešová.
Poznamenala, že na Slovensku sa vytvoril akýsi paralelný systém, ktorý čiastočne zabezpečovali zdravotné poisťovne a nebol pre každého pacienta. „Poisťovne vlastne prebrali zodpovednosť a za peniaze, ktoré im ostali, zaplatili lieky na výnimky,“ povedala Pálešová. Každá poisťovňa sa vlastne mohla rozhodnúť, v akom rozsahu novú terapiu pacientovi poskytne. „Upozorňovali sme, že ak sa toto má zmeniť, bude potrebné finančné zabezpečenie a legislatívne zmeny, ktoré uľahčia vstup novým liekom,“ poznamenala výkonná riaditeľka AIFP. Myslí si, že rozpočet na lieky by sa mal zvyšovať asi o osem až desať percent ročne. Na nové lieky slovenské zdravotníctvo potrebuje ročne zhruba 200 miliónov eur.
Zmena dopytu pacienta
Inovácie sú vždy finančne nákladné, myslí si Martin Vlachynský, analytik INESS, a je jedno či ide o nové lieky alebo chirurgické roboty. „Náklady v systéme tak stúpajú. Potom sa navyše mení aj samotný dopyt pacienta. Je len logické, že pozornosť sa vždy obracia novým smerom,“ konštatoval Vlachynský.
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová je presvedčená, že ak na Slovensku majú byť položené základy na poskytovanie kvalitnej inovatívnej liečby, tak sú potrebné aj centrá na poskytovanie génovej terapie. „Kým v Českej republike je ich niekoľko, na Slovensku je iba jedno a jeho otvorenie trvalo päť rokov. Čiže môžeme mať inovatívnu liečbu, ale nebudeme ju mať kde poskytovať,“ poznamenala Orosová.
Preto podľa nej musíme na Slovensku vytvoriť medicínske centrá, aby sa mali kde pacienti liečiť. „Musíme aj určiť, ako budeme narábať s kombinovanými terapiami a aké budú ich úhrady,“ potvrdila prezidentka ZAP. Dodala, že na Slovensku sú tieto typy zákrokov v začiatkoch, ale neexistuje žiadna metodológia či pravidlá pre tieto terapie, ktoré prinášajú veľakrát významné prínosy. „To bude prínosom ako pre štát, tak aj pre pacienta,“ uzavrelala Orosová.
Jozef Brezovský
