Slovenské zdravotníctvo potrebuje aspoň elementárny systém financovania. Okrem toho je potrebné pozrieť sa na chýbajúce dáta a projekty ako je katalóg výkonov a rezidentský program. Problémy sú aj v paliatívnej starostlivosti či v rýchlosti atestácie. O najdôležitejších úlohách pre novú ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas-SD) hovorili odborníci na diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka.
Odborníci sa zhodujú, že jedným zo základných problémov v slovenskom zdravotníctva sú financie. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Union poisťovne a Union zdravotnej poisťovne Michal Špaňár tvrdí, že bez elementárneho systému financovania zdravotníctva bude mať krajina veľký problém. „To všetci vieme a teraz je už len otázne, na akom čísle sa to stabilizuje. Čaká náš ťažká diskusia o rozpočte na budúci rok,“ hovorí šéf poisťovne.
Nové vedenie rezortu zdravotníctva by sa podľa neho malo snažiť aj o odpolitizovanie problémov v zdravotníctve a do riešenia zahrnúť rôzne strany. „Treba hľadať spoločný menovateľ a vytvoriť aspoň nejaký systémový postup. Nie len riešiť čiastočné problémy a separátne,“ zdôrazňuje.
Na tom, že ministerstvo musí hľadať systémové riešenia, sa s riaditeľom Unionu zhoduje aj analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský. „Bolo by fajn, keby sa ministerstvo aspoň bavilo o určitých cieľoch v určitých oblastiach. Veľa vecí je však len odhadovaných a nemáme k tomu dáta. Keď si stanovia určitý cieľ, musia to mať podchytené aj číslami a reálnym obrazom o stave,“ vysvetľuje.
Nová ministerka by tak podľa neho mala vytvoriť menší tím ľudí, ktorí situáciu zmapujú a na konci tejto analýzy budú nejaké výsledky. Až potom bude rezort vedieť zhodnotiť, čo robiť a ako postupovať pri určitom probléme. Podľa analytika je ale na ministerstve rozpracovaných príliš veľa projektov, takže rezort už na štart nových vecí nebude mať kapacity.
Nedokončený katalóg výkonov
Nedostatok financií cíti aj ambulantný sektor. Rozpočet či nízke platby za poistencov štátu však podľa prezidentky Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslavy Orosovej nie sú jediné problémy. Podľa jej slov je to aj katalóg ambulantných výkonov, ktorý je starý zhruba 26 rokov. „Na novom katalógu sa pracuje roky, ale nie sme blízko jeho spustenia. Určite to nebude na začiatku budúceho roka. Bez aktualizácie katalógu však nevieme, čo a koľko stojí. Tým pádom nevieme, koľko na to potrebujeme peňazí a koľko štát vie alebo nevie poskytnúť,“ upozorňuje Orosová.
Prezidentka ambulantných poskytovateľov poukázala aj na potrebu dokončiť minimálnu sieť ambulantných špecialistov, ktorá je stará desať rokov. Podľa nej sa zdá, že ich máme dostatok, no prax ukazuje, že to tak nie je. „Za predchádzajúceho vedenia ministerstva bol vypracovaný návrh minimálnej ambulantnej siete pre špecialistov. U všeobecných lekárov už je hotová a vieme, že máme nedostatok ambulancií. Nové vedenie ministerstva preto musí pokračovať aj v dokončení siete pre špecialistov a v projektoch, ktoré sú dobré,“ odporúča.
Okrem toho odporúča ministerstvu uľahčiť fungovanie a otváranie ambulancií. „Može to byť napríklad nejaká daňová úľava, zníženie byrokracie, zastropovanie cien energií a podobne,“ dodáva Orosová.
Príklad financovania výkonov v rámci diskusie načrtla Ema Míznerová z odbornej sekcie Mladí praktici v rámci Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva. Ako príklad dobrej praxe spomína systém vo Švajčiarsku. „Lekár si fakturuje za čas, ktorý strávi s pacientom. Čiže čím dlhšie, tým je to drahšie. Čas, ktorý potrebuje lekár na diabetika má úplne inú hodnotu ako čas, ktorý je potrebný na nádchu. Pacient si to kontroluje priamo na mieste a potom dostane faktúru. Je informovaný, koľko stála starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá. Budeme sa k tomu musieť časom dopracovať,“ myslí si Míznerová.
Za akútne problémy, na ktoré by sa mala nová ministerka zamerať, označila platby za poistencov štátu, pripoistenie a zlú definíciu starostlivosti o paliatívneho paicenta.
Oprava rezidentského programu
Ďalšiu úlohu by novej ministerke predpísal pediater Martin Matejka zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. Podľa jeho slov sa treba pozrieť na rezidentský program, prijímanie pediatorov do nemocníc a zrýchliť atestáciu medikov. „Rezidentský program za pár rokov degradoval a už nenapĺňa svoju úlohu. Jeho cieľom je, aby vychoval lekára pre ambulancie. Ambulanciám ale zobrali kompetenciu vychovať si vlastných lnasledovníkov. Prenieslo sa to na nemocnice,“ upozorňuje primárny pediater.
Riaditelia nemocníc sú podľa neho tlačení do znižovania nákladov. Až 90 percent z nich však tvoria mzdové náklady, preto do nemocníc neprijímajú nových ľudí. Keď sa napríklad pediater prihlási do nemocnice, povedia mu, že tam pre neho nemajú miesto. A to napriek tomu, že sa tvárime, že nemáme dostatok lekárov,“ tvrdí Matejka s tým, že problém je aj podiel zahraničných medikov na lekárskych fakultách. „Ak máme 48 percent zahraničných medikov, asi niekde robíme chybu. Treba znížiť ich podiel a dofinancovať slovenských medikov tak, ako si platia medici zo zahraničia,“ myslí si.
Podľa Matejku je problém aj v kvalite výuky na fakultách a chýbajúcich lôžkach s pacientmi, pri ktorých by sa medici mohli učiť. „Pri lepšej kvalite by sa niektoré programy mohli aj skrátiť. Okrem toho sa tiež odďaľuje čas atestácie medika, pretože sa vie, že hneď potom odchádzajú do zahraničia. Za našej éry to bolo naopak,“ tvrdí pediater s tým, že vo všeobecnosti treba nastaviť aj prístup v celom systéme zdravotníctva vo vzťahu medzi pacientom, poisťovňou a lekárom.
Miroslav Homola
