„Keby existoval ideálny občan, nemáme čo riešiť,“ týmito slovami uviedol debatu o presadzovaní prevencie do zdravotnej politiky exminister zdravotníctva, bývalý vicepremiér slovenskej vlády a v súčasnosti poslanec Richard Raši. S českým ministrom zdravotníctva a vicepremiérom Vlastimilom Válkom a riaditeľom VZP Zdeňkom Kabátkom diskutoval o spôsobe, akým takéhoto obyčajného občana so všetkými jeho slabosťami priviesť k tomu, aby sa snažil zlepšiť svoje zdravie. Cestami sú ekonomická motivácia zo strany zdravotných poisťovní a znižovanie zdravotných rizík u tých jedincov, ktorí sa svojich nezdravých návykov nedokážu zbaviť. Debata sa uskutočnila v rámci konferencie Zdravotníckeho denníka Ekonomika prevencie.
„Keby som pred voľbami vyhlásil, že ľudia nebudú piť, fajčiť a budú športovať, tak voľby určite prehráme. Všetci vieme, ako máme robiť prevenciu, ale v praxi to zatiaľ bohužiaľ nedokážeme,“ uviedol na konferencii Richard Raši. Prevenciu nikto nikdy nespochybňuje, a dokonca sa objavila vo volebných programoch politických strán. Prečo sa ju teda nedarí presadzovať? Raši vidí niekoľko dôvodov. Tým základným je politická realita. „Do prevencie musíme investovať, nie je lacná, ale je vysoko efektívna, pretože benefity sú niekoľkonásobne vyššie ako to, čo do nej vložíte. Má ale jednu zásadnú chybu: keď chcete zmeniť to najťažšie, životný štýl a správanie každého z nás, tak úspechy z práce, ktorú do toho teraz politicky vložíte – ako minister alebo vláda – už nezažijete. Zažije ich ďalšia, alebo až tá ďalšia politická generácia,“ vysvetlil Raši. Ako druhú prekážku presadzovania prevencie označil zavalenie akútnymi problémami. Na Slovensku podľa neho nie sú pediatri, kolabuje sieť pohotovostí, chýbajú bežné aj inovatívne lieky, štrajkujú lekári a ďalší zdravotníci. „Ktorýkoľvek minister zdravotníctva musí riešiť požiare a prevencia sa opäť, hoci ju nikto nespochybňuje, dostáva na druhú koľaj,“ povedal exminister.
Kto sa dobre správa k svojmu zdraviu, bude odmenený
Český minister zdravotníctva a podpredseda vlády Vlastimil Válek vidí cestu k prevencii cez ekonomické nástroje zdravotných poisťovní, ale samozrejme aj vo všeobecnej podpore od štátu, pretože sa tak šetrí na výdavkoch (zdravo žijúci poistenec čerpá menej starostlivosti) a zvyšujú sa príjmy (vyššia pracovná výkonnosť zdravého človeka zvyšuje jeho sociálny status a príjmy jeho i štátu).
Česká Všeobecná zdravotní pojišťovna sa k prevencii hlási, a to nielen slovami. „Platí, že jeden dolár investovaný do prevencie prináša sedem dolárov úspor pri liečbe chorôb, ktorým sa dalo predísť efektívnou prevenciou. Verím, že v korunách to funguje úplne rovnako,“ vyhlásil riaditeľ VZP Zdeněk Kabátek. „Český národ je charakteristický tým, že sa k sebe nesprávame pekne, pijeme, fajčíme, nešportujeme, sme tuční. Český národ ale má k dispozícii neuveriteľne dostupnú zdravotnú starostlivosť, a to zdarma a v plnom rozsahu. Otázka znie, či prvý výrok nesúvisí s tým druhým,“ zamyslel sa riaditeľ s tým, že pokiaľ ľudí nemotivuje zodpovednosť voči vlastnému zdraviu, tak by mali chcieť aspoň šetriť svoje peňaženky. Na to je ale potrebné zmeniť legislatívu. Tá by mala podľa Kabátka umožňovať, aby ten, kto sa k spoločnému mešcu správa slušne, získal nejaký benefit, napríklad úľavy v platbe zdravotného poistenia alebo bonifikáciu od svojej zdravotní poisťovne. Takúto legislatívu teraz chystá minister Válek a predstaviť ju chce do konca roka najprv členom oboch parlamentných zdravotných výborov.
VZP ale na novú legislatívu nečaká nečinne. „Pripravili sme novú stratégiu prevencie, cielime na občanov, aby sme im vysvetlili, čo pre zlepšenie ich zdravotného stavu znamená využitie prevencie, čo znamená zdravý životný štýl, aktívny pohyb, šport. Chceli sme na to upozorniť kampaňou, ktorá vzbudzovala emócie. Ukázali sme, koľko stojí liečba rozvinutého ochorenia, ktorému sa dalo predísť za relatívne nulové náklady. Reakcia bola zo začiatku veľmi rozporuplná, časom sa ale ukázalo, že sme publikum zaujali a negatívnych reakcií bolo významne menej ako pozitívnych,“ priblížil snahy poisťovne jej riaditeľ. VZP mieni v tomto pokračovať. „Teraz chceme ukázať, že v tých najzásadnejších oblastiach ako sú kardiovaskulárne choroby či diabetes, môže prevencia priniesť významné úspory v prospech systému, teda v prospech všetkých, aj tých, ktorí tú prevenciu aktívne nevyužívajú,“ doplnil Kabátek. Podľa riaditeľa VZP usporí efektívne vykonávaná prevencia u kardiovaskulárnych chorôb rádovo až 4 miliardy korún a tak je vidno, ak sa dá za „málo“ získať obrovský prospech. Poisťovňa tiež chce obohatiť bonifikácie poistencov, odmeniť ich za pravidelné návštevy praktického lekára a aktívnu reakciu na výzvy ku screeningu, či záchytu závažných ochorení. Odmena bude mať podobu príspevku na dentálnu hygienu, návštevy kúpeľov, ďalšie pohybové aktivity atď. „Aj vďaka navýšeniu fondu prevencie sme schopní významne ovplyvniť správanie našich klientov,“ uzavrel Kabátek.
Znižovanie rizika je cesta pre „neideálnych“ občanov
Richard Raši tiež upozornil, že v reálnom svete, kde nežijú ideálni občania, musíme hovoriť nielen o prevencii, ale aj o redukcii rizika, teda harm reduction. „Predovšetkým s fajčiarmi to nie je jednoduché. Nedá sa všetko zakázať, niekedy musíte voliť iné postupy, ktoré smerujú k želanému cieľu,“ uviedol. Postupy vychádzajúce z princípu harm reduction sú základom politiky verejného zdravotníctva vo Veľkej Británii, čiastočne v USA, vo Švédsku a tieto politiky sú úspešné, ako bolo na konferencii ukázané v niektorých vystúpeniach rečníkov od nás aj zo zahraničia. Prečo sa nimi neinšpirovať aj v srdci Európy? Richard Raši mieni, že zádrhel tkvie v „našich medicínskych hlavách a srdciach“ a zďaleka sa netýka len fajčenia. „Ako lekári máme stále to naše vnútorné presvedčenie, že škodlivé správanie ako je fajčenie, treba vyriešiť zákazom. Sám som odporcom fajčenia, vo vláde nefajčiar, ktorého kolegovia fajčiari neznášali. Za tých 15 rokov, čo to sledujem, ale vidím riešenie v znižovaní rizika u tuhých fajčiarov. Cestou tvrdých zákazov zo dňa na deň to v našich geografických končinách nepôjde,“ povedal Raši, ale zároveň zdôraznil, že sa to netýka detí. „Tam by som bol úplne striktný,“ vyhlásil a skritizoval ľahkú dostupnosť rôznych ochutených prípravkov v automatoch.
„Nesporne znižovanie rizík, respektíve prechádzanie na nižšie riziká je dobrá cesta,“ naviazal na svojho slovenského kolegu minister Válek. Súčasne ale prejavil prianie, aby sa rovnako ako cigarety, stali spoločensky neakceptovateľnými aj ďalšie výrobky. „Dnes by ste ťažko hľadali krajinu, kde si v spoločnosti zapálite cigaretu, pritom v tej istej spoločnosti, keď si zapálite cigaru alebo fajku, tak to nie je problém. Nie je mi jasné, prečo to tak je,“ hnevá sa minister. Tiež mu vadí, že sa prijateľným stáva aj to, že niekto v spoločnosti používa náhrady cigariet, nebo žuje nikotínové vrecká. Podľa ministra sa objavuje množstvo mladých, zvlášť čo sa týka nikotínových vreciek, ktorí začínajú tieto návykové látky používať „jednoducho preto, že to je menej riskantné“. Tu by uvítal tvrdší postup. „Nemyslím zakazovať, ale jasne povedať – prosím, sú rôzne návykové látky, nezabránite ich užívaniu, ale nie je to spoločensky v poriadku, mali by byť niekde na okraji. A to isté by som očakával, že sa stane u alkoholu, ktorého pitie je spoločensky veľmi akceptované. Dnes sa natáčajú filmy, kde už sa nefajčí, ale James Bond bude stále popíjať Martini,“ povzdychol si minister.
Nutnosť ochrániť deti a mladistvých plynie podľa Válka z medicínskej podstaty. „U návykových látok platí receptorová teória. Vyššie riziko návyku na látku trvá do cca 25 rokov, keď sa mozog ešte vyvíja. Nulová tolerancia do veku 18, prípadne 20 rokov by mala byť naozaj zásadná. S vyšším vekom riziko, že človek podľahne návykovej látke tak, že sa na nie stane závislým, prudko klesá. Pokiaľ sa niekto stretne s alkoholom v 30 až 35 rokoch, riziko, že sa stane závislým, je omnoho nižšie. Nebavím sa o riziku látky, ale o návyku,“ uviedol minister Válek. Moderátor konferencie poukázal na to, že treba oddeliť problematiku detí a dospievajúcich od dospelých fajčiarov a že priamo na konferencii boli prezentované presvedčivé dáta o úspechu zdravotných politík založených na harm reduction, a dokonca, že aj v Česku predbežné dáta naznačujú zrýchlenie poklesu fajčiarov po vstupe alternatívnych výrobkov na trh. „Máte absolútnu pravdu,“ reagoval minister a dodal: „Alternatívy sú úžasná cesta pro množstvo fajčiarov, ktorí nie sú schopní prestať a dostávajú sa tak k menej a menej rizikovým možnostiam.“ Válek každopádne upozornil na chýbajúce dáta o vplyve nikotínových vreciek, kde „nepochybne nejaké pôsobenie na koronárne tepny bude“.
„Menej škodlivá alternatíva je cestou pre dlhodobé závislosti u dospelých, ale nemôže sa stať cestou pre mladistvých, aby vôbec začali tento zlozvyk používať,“ pritakal Válkovi jeho slovenský kolega.
EÚ: Diferencované dane i ochrana detí
Niektoré úskalia prevencie, ktorú sa nedarí presadzovať na národnej úrovni, by mohol pomôcť prekonať celoeurópsky prístup. „EU môže tlačiť na zamestnávateľov, aby z rôznych programov, ktoré ponúkajú, boly oveľa viac hradené preventívne programy a aby zamestnanci mali k dispozícii prestávky na šport a voľno. To je v Spojených štátoch, či v Japonsku bežné desiatky rokov. Ale zdravotníctvo nie je spoločnou politikou,“ načrtol minister Válek. S ďalšími rezortnými ministrami z niektorých európskych krajín presadzuje posilnenie screeningových programov tak, že keď niekto pracuje najprv v jednej krajne, mohol pokračovať v screeningu v ďalšej. „Európska únia podporuje napríklad onkológiu alebo duševné zdravie, ale chýba veľký preventívny program, a to je chyba,“ dodal.
Slovenský exminister a poslanec Richard Raši by uvítal, keby peniaze z eurofondov boli vyčlenené i na preventívne programy (podpora screeningu, podpora redukcie rizík), ktoré by mohli byť odborne i finančne riadené z Bruselu, čo by preklenulo nedostatok na národnej úrovni, kde sa vždy nájde vyššia priorita, ako je prevencia. „Potom sú to daňové veci, tam je na zváženie, ako daňovo znevýhodniť to najškodlivejšie a či zvýhodniť to, čo je menej škodlivé. To by tiež mohla centrálne robiť Európska únia. Rovnako by sme sa mali na centrálnej európskej úrovni zhodnúť, že by deti mali mať k dispozícii návykové prípravky s príchuťami v automatoch. Musíme chrániť mladistvých. Nesmieme si pliesť, že v rámci znižovania škodlivosti pustíme na trh výrobok, ktorý nám tuhý fajčiar nikdy užívať nebude, ale naše deti ho používať budú a začnú nakoniec fajčiť. Tam musíme byť obozretní,“ zhrnul na záver Richard Raši.
Tomáš Cikrt
Foto: Radek Čepelák
Za podporu konferencie ďakujeme Všeobecné zdravotní pojišťovně, Národní sportovní agentuře, RBP, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Vojenské zdravotní pojišťovně, zdravotníckej skupine EUC a spoločnosti Sprinx.
