Aj keď je veľa Čechov športovými fanúšikmi, v aktívnom športovaní a zdravom životnom štýle majú veľké rezervy. Bojovať proti tomu by mohli pomôcť práve športovci, ktorí dokážu osloviť mladšie generácie a princípy zdravého životného štýlu im sprostredkovať. Práve dôležitosti športu a úlohu športovcov v propagácii prevencie sa pritom venoval III. ročník medzinárodnej konferencie Zdravotnického deníka Ekonomika prevence, ktorého sa zúčastnili aj športové špičky, ako je olympijský víťaz z Nagana hokejový brankár Dominik Hašek, brankár národného futbalového tímu Tomáš Vaclík či lezec a niekoľkonásobný majster sveta Adam Ondra.
„Dôležité je vzdelávať všetkých ľudí, nielen mladú populáciu – sám som otec, a keď malá povie, že chce niekam ísť, ale ja jej to zakážem, tak nikam nepôjde. Je to teda aj o tom, aby rodičia boli motivovaní s deťmi niekam chodiť a šli im v prevencii a radosti z pohybu vzorom. Musíme tiež otvárať športoviská. V poslednej dobe boli stavané alebo rekonštruované z vlastnej iniciatívy športovcov. Problém tak môže byť, že niekde nemajú deti kde športovať. A musíme nájsť cestu, ako to dostať k cieľovej skupine, kde by mohli pomôcť influenceri, športovci a známe osobnosti. Tí by mohli byť prepojovateľmi a tvárami prevencie. Nielen ja, ale aj kolegovia, ktorí sami majú deti, všetci chceme, aby športovali a aby sa verejné zdravie zlepšovalo, takže by sme boli týmto aktivitám otvorení,“ uvádza brankár futbalovej reprezentácie ČR a amerického klubu New England Revolution Tomáš Vaclík.
Na tomto mieste treba povedať, že osvetové kampane na poli prevencie mávajú obmedzenú účinnosť, avšak práve propagácia známymi tvárami je výnimkou. „Osvetová kampaň sa ukazuje ako jedna z najmenej efektívnych intervencií v dopade na populáciu – pokiaľ to nebudú robiť dobrí influenceri. Keď to bude vyzerať ako doteraz, je to nefunkčný model,“ poukazuje námestník VZP pre služby klientom Ivan Duškov.
Záznam celej konferencie si môžete pozrieť tu:
Žeriem mäso? Vládou podporované kampane by mali prejsť rukami odborníkov
V Českej republike aj na Slovensku pritom máme množstvo stratégií, koncepcií a plánov v oblasti prevencie, ich dopad však väčšinou nie je taký, aký by mohol byť. Zásadný problém je pritom práve ich sprostredkovanie smerom k širokej verejnosti.
„Kruciálne je osloviť občanov a mládež, aby sa do programov zapojili. Problém je, aby sa za nich postavila vláda, programy boli zafinancované tak, aby bolo možné ciele dosiahnuť, a hlavne, aby sa dobre odkomunikovali smerom k ľuďom. Tie musia kampaň osloviť. Zmeniť názor mladých ľudí, aby vôbec uvažovali nad tým, čo je písané v národnom programe, pritom môžu známe tváre. Nepočúvajú, ako jednotlivé faktory škodia zdraviu, pretože si myslia, že sa ich to netýka – oni sa cítia zdraví a majú iné problémy a záujmy. Keď sa k tomu postavia nielen politici, ale aj známe osobnosti, napríklad predstavitelia športu či kultúry, tak cez rôzne sociálne siete a aplikácie je možné mladých ľudí osloviť. Gro úspešnosti národných programov a akčných plánov, či už pri tabaku, alkohole, cukrovke a podobne, závisí od toho, ako ich podáme a vykomunikujeme,“ hovorí hlavný hygienik Slovenska Ján Mikas.
Šéfka Štátneho zdravotníckeho ústavu Barbora Macková k tomu hovorí, že v Česku v posledných rokoch máme pri prevencii politickú podporu, spoločná komunikácia ale niekedy viazne – čo je vidieť napríklad na kampani Agrárnej komory ČR podporenej ministerstvom poľnohospodárstva s názvom Žeru maso, ktorá obsahovala odborne nepodložené informácie.
„Všetci by sme sa mali zasadiť – a tu je koordinačná a prepojovacia rola Štátneho zdravotného ústavu – o to, že zdravý životný štýl nie je nič nenormálne, naopak by to mala byť vec, ktorá je sexy. S väčšinou rezortov dlhodobo spolupracujeme, a bolo by fajn, aby to platilo aj o komunikačných kampaniach, kde máme rest a na ktorých sa zatiaľ veľmi nespolupracuje. Je potrebné, aby sme o sebe vedeli a zdieľali skúsenosti. Takéto kampane by predtým, než idú do sveta k ľuďom, mali prejsť aj odbornou korekciou,“ načrtáva Macková.
Športom proti stresu
Komunikácia témy smerom k verejnosti by ale podľa Mackovej mala ísť z vyšších poschodí, teda ideálne na úrovni vlády. Verejné zdravie je totiž téma nadrezortná, pretože sa popri ministerstve zdravotníctva týka aj ministerstiev práce, školstva či poľnohospodárstva. Zámerom pritom je, aby vznikla rada vlády pre verejné zdravie, ktorá by mohla mať komunikáciu ideálne na starosti. S tým súhlasí aj hlavný slovenský hygienik.
„Mediálna oblasť je v súčasnosti taká špecifická, že to musia robiť odborníci, ktorí sa jej venujú – nie len hovorca alebo niekto, kto spracováva informácie na mediálnom odbore. Musí to byť odborný tím, ktorý vie určiť priority, teda koho zapojiť, pre koho sú aké informácie určené, aké sa využijú sociálne siete a influenceri. Dnes nájdete na internete informácie, aké chcete. Problém je vybrať si tie relevantné a dôležité. Niečo také by mohlo byť záštitou vlády, a tieto oficiálne, validné informácie by mali mať tú správnu komunikačnú kampaň, aby boli vybraní ľudia oslovení vhodným spôsobom,“ podčiarkuje Ján Mikas.
Ak sa pritom dnes hovorí o rizikových faktoroch, najčastejšie je reč o fajčení, alkohole či nezdravých potravinách, ktoré by sme mali obmedziť. Je tu ale ešte jeden menej často zdôrazňovaný rizikový faktor, ktorý sa dá naopak potierať pozitívnym prístupom. „Rizikovým faktorom je aj stres, ktorý je okolo nás. Nedá sa zmerať, ale dá sa liečiť – a to športom. Pohybová aktivita môže záťaž stresom znížiť,“ uzatvára predseda onkologickej kliniky 1. LF UK a VFN v Prahe Luboš Petruželka.
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Národnej športovej agentúre, RBP, Zdravotnej poisťovni Ministerstva vnútra ČR, Vojenskej zdravotnej poisťovni, zdravotníckej skupine EUC a spoločnosti Sprinx.
Foto: Radek Čepelák
Michaela Koubová