Zdravotníctvo nie je len o tom, ako z chorých ľudí urobiť zdravých, ale aj o tom, ako zo zdravých čo najdlhšie neurobiť chorých. Pri otvorení 3. ročníka medzinárodnej konferencie Zdravotnického deníku Ekonomika prevence to povedal podpredseda zdravotníckeho výboru českej poslaneckej snemovne Petr Fifka. Je treba predĺžiť život ľudí v plnom zdraví, a to nielen fyzickom, ale aj duševnom, zdôraznil vo svojej prednáške o prevencii zdravotných rizík na Slovensku Marek Krajčí, predseda slovenského parlamentného zdravotníckeho výboru a bývalý minister zdravotníctva.
Dodal, že ekonomika s prevenciou jednoznačne súvisí. „Hoci Česko je v mnohých záležitostiach, týkajúcich sa prevencie zdravotných rizík, na špici Európy, v mnohých na tom nie sme zďaleka tak dobre. Máme vysokú prevalenciu diabetu, kardiovaskulárnych chorôb a miera chorobnosti je ďaleko vyššia oproti vyspelým západoeurópskym štátom,“ uviedol Fifka s tým, že to vedie k ekonomickým stratám, a to kvôli výdavkom štátu, potrebným na liečenie chorých ľudí, ale tiež preto, že choroba postihuje ľudí v aktívnom veku, znemožňuje im pracovať a vytvárať zisk.
S týmito tézami súhlasí aj predseda parlamentného zdravotníckeho výboru a bývalý slovenský minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý sa ku konferencii pripojil na diaľku z Bratislavy. Doplnil, že v štatistikách odvrátiteľných úmrtí je na tom Česko o čosi lepšie ako Slovensko, ale počty v oboch krajinách sú nad priemerom európskej 27-ičky.
Viac zavážia návyky ako zdravotná starostlivosť
Množstvo ľudí teda stále zomiera z príčin, ktorým sa dá predísť – sú spôsobené najmä ischemickou chorobou srdca, rakovinou pľúc, následkami užívania alkoholu, cievnymi ochoreniami a úrazmi, vrátane dopravných nehôd. Marek Krajčí poukázal na to, že podľa štúdie Globsecu v európskych krajinách až za 40 percent predčasných úmrtí zodpovedajú faktory súvisiace so životným štýlom. Poskytnutá zdravotná starostlivosť v celkovom zdraví obyvateľstva zaváži len 10 percentami.
Krajčí rozvinul aj Fifkovo tvrdenie o ekonomických stratách pri chýbajúcej prevencii: „Ľudia na Slovensku sa v plnom zdraví dožívajú len 56 rokov. Rastúci podiel prestarnutého obyvateľstva a predlžujúci sa vek dožitia robia naše zdravotné systémy neudržateľnými z dlhodobej perspektívy.“ Podľa neho treba predĺžiť život ľudí v plnom zdraví, a to nielen fyzickom, ale aj duševnom. „Vráti sa to vo vyššej produktivite práce, ušetrených zdrojoch na zdravotnú starostlivosť, a vyššej spokojnosti občanov,“ zhrnul poslanec.
Dodal že chorobnosť a úmrtnosť ľudí na Slovensku až z 58 percent ovplyvňujú faktory, ktoré priamo nesúvisia so zdravotným systémom. A to najmä nezdravé stravovanie, fajčenie, znečistenie ovzdušia, alkohol a nízka fyzická aktivita. Krajčí tak potvrdil to, čo načrtli aj mnohí ďalší účastníci konferencie – štát má síce úlohu v prevencii chorôb, ale kľúčový je prístup ľudí k vlastnému zdraviu.
Neefektívne investovanie štátu
Prevencii sa venuje, alebo by s ňou malo pracovať, množstvo aktérov na rôznych úrovniach. „V Európskej únii existuje program EU4HEALTH, ktorý bol prijatý v reakcii na pandémiu covid-19. Tá poukázala na krehkosť vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti,“ povedal exminister Krajčí. Program sa sústredí na podporu a ochranu zdravia, medzinárodné kampane, prevenciu chorôb, najmä rakoviny, či zlepšenie kvality liekov. Európska únia naň vyhradila rozpočet 5,3 miliardy eur.
„Na štátnej úrovni z úst politikov či iných verejných predstaviteľov často zaznieva, že prevencia zdravotných rizík musí byť prioritou. Avšak v pomere k celkovým výdavkom na zdravotníctvo, do nej investujeme menej ako 1 percento financií. Ostatné peniaze sú vynaložené na liečbu už chorých ľudí,“ priblížil situáciu na Slovensku Krajčí. Financovanie prevencie by sa pritom podľa neho malo odraziť v rozpočte kapitoly zdravotníctva, ale aj školstva a sociálnych vecí, ktoré sa na prevencii podieľajú. Podľa prepočtov totiž 1 euro, investované do prevencie, štátu neskôr ušetrí 4 až 10 eur.
Na daniach z alkoholu a tabaku Slovenská republika ročne vyberie viac ako miliardu eur, ktorá zodpovedá asi jednému percentu hrubého domáceho produktu. Napriek tomu len veľmi málo z týchto peňazí štát dáva na prevenciu alkoholizmu, fajčenia a ďalších negatívnych javov. Existuje niekoľko národných programov prevencie, podľa Krajčího je však kľúčové, aby nezostali len na papieri.
Prehliadky, skríning, očkovanie, médiá
Jednotliví aktéri prevencie majú svoje úlohy. Na Slovensku v uplynulých rokoch výrazne stúpol záujem o preventívne prehliadky. Krajčí mieni, že jedným z dôvodov je bonifikácia klientov zdravotných poisťovní, ktorí absolvujú všetky predpísané preventívne prehliadky. Rečníci na konferencii sa zhodli na tom, že ľudí je možné najlepšie motivovať práve po finančnej stránke – teda odpustením poplatkov, možnosťou niektoré vyšetrenia a terapie absolvovať bezplatne, vecnými pozornosťami a inými výhodami.
Krajčí súhlasí s názorom, že poisťovne potrebujú legislatívne ukotvené právomoci, aby na základe dát o zdravotnom stave svojich poistencov, mohli cielene usmerňovať týchto ľudí v primárnej a sekundárnej prevencii. Sekundárna prevencia spočíva najmä vo včasnom záchyte ochorení a jej dôležitým nástrojom sú skríningy. Spolupracujú na nich gestori, poisťovne a poskytovatelia starostlivosti. Na Slovensku funguje pozývanie občanov v rizikovej vekovej skupine, aby sa skríningu zúčastnili.
Ďalšou dôležitou súčasťou prevencie je očkovanie. Pred niekoľkými mesiacmi sa v Národnej rade SR podarilo presadiť možnosť očkovania v lekárňach, zatiaľ ide o očkovanie dospelých proti chrípke. „Verím, že skrátenie cesty pacienta a vyšší prístup k vakcínam v nasledujúcich rokoch na Slovensku zvýši zaočkovanosť rizikovej populácie proti chrípke. Sieť očkovacích lekární vie pomôcť aj v prípade novej pandémie,“ podotkol poslanec.
Prevenciu ochorení ovplyvňujú aj média a sociálne siete. „Príklady priťahujú,“ vyhlásil Krajčí. Možno to vidieť napríklad v televíznej relácii, ktorá sa na Slovensku nazýva Extrémne premeny. V nej pomáhajú morbídne obéznym ľuďom schudnúť a zobrazujú rok ich cesty k zdravšiemu životu.
Je riešením telesná výchova?
Tým sa však opäť dostal k úlohe jednotlivca – človek sám musí zmeniť svoj životný štýl a pracovať na zlepšovaní vlastného zdravia. „Politici často ľudí aj v oblasti zdravia presviedčajú, že štát sa o nich postará. Štát by však nemal preberať zodpovednosť za nezodpovedné konanie jednotlivca,“ tvrdí poslanec. Podobné heslá o pomáhajúcom štáte na Slovensku vidieť aj na bilboardoch pred parlamentnými voľbami, ktoré budú už 30. septembra. Podľa Krajčího by však každý jednotlivec mal prebrať zodpovednosť za svoje stravovanie, pohyb a životný štýl. V tomto je dôležitá už výchova detí k zdravým návykom.
Na margo fyzickej aktivity detí Krajčí hovorí: „Je hanbou, že hoci slovenskí poslanci po dlhých a vážnych diskusiách schválili povinnú tretiu hodinu telesnej výchovy na školách, ministerstvo školstva vnútorným predpisom školám túto povinnosť zrušilo.“ Téme telesnej výchovy v školách sa na konferencii venovalo niekoľko rečníkov, ide však o komplexnejšiu otázku.
Problém športovej infraštruktúry na Slovensku totiž nespočíva len v chýbajúcich ihriskách, ale viaceré školy nemajú ani telocvičňu. Organizovaný šport v športových kluboch je pre mnohé rodiny finančne nedostupný. Školy majú daný určitý fond vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch, a žiakom nechcú dať viac hodín telocviku na úkor jazykov, matematiky alebo prírodovedy.
Ako ďalší problém, na ktorí účastníci konferencie tiež upozornili, sa v ostatných rokoch ukazuje to, že niekedy je aj viac ako polovica žiakov v triede z telesnej výchovy účelovo oslobodená. Deti z domu nie sú navyknuté pohybovať sa a ide o problém nedostatočnej motivácie detí aj učiteľov, keďže v školách telesná výchova nie je prioritou. V mnohých prípadoch je jej výuka riešená tak, že učiteľ nechá deti celú hodinu hrať napríklad nejakú loptovú hru, čo nemusí baviť všetky deti, a tie, ktorým to nejde, to môže ľahko demotivovať.
Za podporu konferencie ďakujeme českej Všeobecné zdravotní pojišťovně, Národní sportovní agentuře, RBP, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Vojenské zdravotní pojišťovně, zdravotníckej skupine EUC a spoločnosti Sprinx.
Foto: Radek Čepelák
Lucia Hakszer
