Prevencia prináša efekt v horizonte 7 až 10 rokov, preto sa ňou treba zaoberať čo najskôr. Zdravotné poisťovne by však nemali byť jej primárnym pilierom, nemajú na to ani peniaze. V rámci diskusného panelu tretieho ročníka konferencie Zdravotnického deníku Ekonomika prevence to povedal generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne Michal Špaňár. Podľa jeho slov si ale poisťovne plnia povinnosti v rámci sekundárnej či terciálnej prevencie.
Prevencia má podľa šéfa Unionu tri úrovne – primárnu, sekundárnu a terciálnu. Primárna prevencia je podľa jeho slov široká oblasť. „Súhlasím, že v tomto smere je zásadný šport a edukácia o zdravom životnom štýle. V tomto smere je ale zdravotná poisťovňa až na konci. Zdravotné poisťovne by nemali byť primárnym pilierom prevencie. Nemajú na to ani peniaze a muselo by sa niečo zmeniť,“ povedal Špaňár na konferencii.
Napriek tomu poisťovne podľa jeho slov môžu niečo urobiť. „Napriek tomu, že na to máme obmedzený rozpočet, pripravili sme napríklad sériu podcastov. Problémy v nich rozoberá odborník aj z pohľadu prevencie a máme extrémne pozitívnu spätnú väzbu,“ povedal s tým, že poisťovňa vydáva aj informačné letáky o prevencii. Dodal, že Slovensku a Česku by pomohlo aj vyučovanie zdravotnej gramotnosti na školách.
Organizovaný skríning je menej efektívny
Čo sa týka sekundárnej prevencie, tam už majú podľa Špaňára poisťovne väčšiu úlohu. Poisťovnňa Union, ako dcérska poisťovňa holandskej spoločnosti, podľa neho prebrala viacero vecí z Holandska. V rámci sekundárnej prevencie ide napríklad o poskytovanie benefitov s podmienkou absolvovania preventívnej prehliadky, či preventívne skríningy a podobne.
„V Unione je populárny benefit vo forme príspevku na zuby, ktorý je podmienený absolvovaním preventívnej zubnej prehliadky, ale aj preventívnej prehliadky u všeobecného lekára. Ako to už býva zvykom, keď sa zacieli na najcitlivejšiu vec ľudí, ktorou je peňaženka, zafunguje to. Počet ľudí, ktorí absolvujú preventívnu prehliadku, vzrástol. Ľudí je potrebné motivovať nielen zdravotnými benefitmi, ale aj prostredníctvom financií,“ uviedol šéf Unionu.
Prax v poisťovni ale podľa jeho slov ukázala, že takzvaný organizovaný skríning je menej efektívny ako klasické pozvanie na preventívnu prehliadku. V tomto smere je ešte podľa neho potrebné zlepšiť stratégiu. „Ale vo všeobecnosti platí, že aj pozvanie na preventívnu prehliadku by malo byť vopred nastavené tak, aby to bolo z hľadiska vynaložených prostriedkov aj efektívne,“ povedal Špaňár.
V rámci preventívneho skríningu bola odozva pri nádoroch hrubého čreva na úrovni 14 percent, pri rakovine krčka maternice na úrovni 18 percent a pri prsných nádoroch to bolo 11 percent. O niečo vyššie boli odozvy pri pozvánkach na všeobecnú preventívnu prehliadku (26,50 %), pri pediatroch (75,1 %), v rámci zubných prehliadok (48,7 %) a gynekologických prehliadok (40,7 %).
Pomôcť by mohla aj telemedicína
Poisťovní sa týka aj takzvaná terciálna prevencia. Ide o oblasť, ktorá sa zameriava na minimalizáciu už existujúcich diagnóz. V rámci nej podľa Špaňára môže pomôcť najmä telemedicína a rôzne vzdialené monitorovanie. „Tieto nástroje môžu priniesť vyššiu kvalitu, ale aj dĺžku života. Zároveň znižujú celkové náklady na financovanie zdravotnej starostlivosti. Problém je v tom, že telemedicína nie je vnímaná ako klasické poskytovanie klasickej starostlivosti. Nemôže tak byť hradená z verejného zdravotného poistenia,“ zdôraznil generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne.
Podľa zistení Uniou môže vzdialené monitorovanie napríklad pri kardiovaskulárnych ochoreniach pomôcť zvýšiť kvalitu života pacienta a zabrániť jeho hospitalizácii. Na Slovensku je to pritom jedna z diagnóz, ktoré sú najčastejšou príčinou hospitalizácie. „Nám sa darí monitorovaním a včasným pozvaním na prehliadku do ambulancie zabrániť komplikáciám. Aby sme však mohli tieto aktivity rozbehnúť vo väčšom rozsahu, musela by sa telemedicína pridať do zoznamu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlil.
Náklady na všeobecné preventívne prehliadky sú na úrovni takmer 50 miliónov eur ročne. Na Slovensku je tiež 1,2 milióna ľudí s vysokým krvným tlakom. Paradoxne, počet návštev lekárov je v krajine pomerne vysoký. Podľa štatistík ide o 10,1 návštev na osobu, čo je v porovnaní s inými krajinami na svete veľmi vysoké číslo.
Slovensko napriek tomu eviduje zrhuba 12-tisíc odvrátiteľných úmrtí ročne. Ide o šiestu najhoršiu bilanciu v rámci krajín Európskej únie. Podľa Špaňára ide o špičku ľadovca problémov, ktorým by sa dalo zabrániť, keby bola prevencia systematickejšia. „Prevencia prináša efekt v horizonte 7 až 10 rokov, preto sa ňou treba zaoberať čo najskôr,“ dodal riaditeľ Union poisťovne.
Miroslav Homola
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Národnej športovej agentúre, Revírnej bratskej pokladni, Zdravotnej poisťovni Ministerstva vnútra ČR, Vojenskej zdravotnej poisťovni, zdravotníckej skupine EUC a spoločnosti Sprinx.
