Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) odhaduje, že na Slovensku žije asi 200 tisíc ľudí s ochorením psoriáza, ktoré je ľudovo nazývané aj lupienka. Podľa NCZI ani tretina z nich nevyhľadá odbornú lekársku pomoc. Dermatovenerológovia na Slovensku ročne vyšetria menej než 60-tisíc pacientov so psoriázou.
Najviac vyšetrených s touto diagnózou bolo v roku 2018, asi 65-tisíc osôb. Od roku 2019 ich mierne ubúdalo až na necelých 55-tisíc osôb v roku 2022, čo predstavuje najnižší počet v rámci sledovaného obdobia. „Psoriáza patrí zároveň medzi ochorenia, pre ktoré pacienti pomerne často podstupujú kúpeľnú liečbu. V minulom roku sa v kúpeľnej starostlivosti odliečilo 3 358 pacientov s touto diagnózou,“ konštatuje NCZI.
Geneticky podmienené ochorenie
Psoriáza, je autoimunitné ochorenie, ktoré sa prejavuje ako chronické zápalové ochorenie kože. V dôsledku zápalu sa kožné bunky v postihnutých oblastiach reprodukujú 3 až 6 dní, namiesto bežných 28 dní, čo vedie k vzniku zhrubnutých šupinatých ložísk. Pri psoriáze je koža suchá, červená, posiata šupinkami, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na lakťoch, kolenách, pokožke hlavy, rúk a nôh. Medzi typické príznaky patrí svrbenie, podráždenie a bolesť. Okrem kože bývajú postihnuté aj nechty a kĺby. Ako uvádza Národný ústav reumatických chorôb, u 10 až 40 percent pacientov trpiacich psoriázou môže vzniknúť chronické reumatické ochorenie nazývané psoriatická artritída.
Psoriáza je geneticky podmienená. Dlhodobo sa nemusí prejaviť, môže vypuknúť až pod vplyvom stresu, bakteriálnej infekcie (napr. streptokoková angína), nezdravého životného štýlu, mechanického alebo chemického poškodenia kože. Psoriáza sa taktiež môže objavovať cyklicky pri strese, gravidite, infekcii. Alebo sa zhorší v určitých obdobiach roka, hlavne v zime.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je celosvetový výskyt psoriázy okolo dve percentá populácie. Štúdie v rozvinutých krajinách však hlásia vyšší výskyt tohto ochorenia, v priemere 4,6 percenta. Takmer dve tretiny ľudí so psoriázou majú miernu formu choroby, ktorá postihuje menej ako 3 percentá kože.
Riziko rozvoja psoriázy u dieťaťa je 41 percent, ak obaja rodičia trpia týmto ochorením, 14 percent, ak ho má jeden z rodičov a 6 percent v prípade, že ju má súrodenec.
Pomáha biologická liečba
Psoriáza nie je nákazlivá, ani život ohrozujúca, avšak podľa štúdií majú psoriatici vyššie riziko vzniku a rozvoja cukrovky, artritídy, srdcových chorôb a depresie. Epidemiologické pozorovania dokázali, že ťažkí psoriatici žijú v priemere o 10 rokov kratšie ako priemerná populácia. Podľa WHO sa toto ochorenie môže prejaviť bez ohľadu na vek, po prvý raz sa najčastejšie objaví medzi 15-tym až 35-tym rokom. Asi u troch štvrtín ľudí vypukne pred dosiahnutím 40-teho roku života a asi u jednej tretiny pred dovŕšením 20-teho roku.
Ľudia s týmto ochorením nezriedka trpia depresiou, majú problém v intímnom, ale i pracovnom živote. Neliečená alebo nedostatočne liečená psoriáza výrazne znižuje kvalitu života väčšiny pacientov, pritom v súčasnosti už existuje viacero typov liečby, ktoré dokážu ochorenie udržať pod kontrolou.
Medzi veľmi účinné spôsoby liečby patrí biologická liečba, pri ktorej býva vysoká a dlhodobá úspešnosť s minimom nežiaducich účinkov.
-bre-
