Prídete na dovolenku a zistíte, že sa nedokážete dostať na toaletu, do svojej izby, do postele alebo sa nemôžete osprchovať. S takýmito nepríjemnosťami sa často stretávajú ľudia, ktorí sa pohybujú na invalidnom vozíku. Veľa ubytovacích zariadení na Slovensku aj v zahraničí je plných nezmyselných bariér. Hotely a penzióny nie sú prispôsobené potrebám týchto ľudí a keď si chcú užiť dovolenku, musia si vopred dôkladne všetko logisticky pripraviť a overiť, či to, čo sa píše v magazínoch a na internete o danom ubytovaní, je naozaj pravda. Inak sa im môže stať, že s vozíkom zostanú pred dverami izby. Upozorňuje na to Organizácia muskulárnych dystrofikov (OMD).
Tajomník organizácie Jozef Blažek pre Zdravotnícky denník skonštatoval, že vždy je to o financiách: „V zahraničí je viac možností ubytovania pre ľudí so zdravotným postihnutím, ale nie každý si môže dovoliť vycestovať. Na Slovensku sa tiež dajú nájsť bezbariérové hotely, ale nie pre každého sú cenovo prístupné.“ Tvrdí, že nevie porovnať podmienky dovolenkovania na Slovensku a v Česku, no myslí si, že české destinácie vo všeobecnosti viac dbajú na sebaprezentáciu. „Vyzdvihujú svoje pamiatky a prírodné krásy, tak myslím, že sa ich viac snažia sprístupniť aj ľuďom na vozíkoch alebo s iným znevýhodnením. Aj na Slovensku je veľa možností na turistiku, no nie každý o nich vie. Len málo trás je zmapovaných a aj ubytovacie zariadenia málo hovoria o prístupnosti pre ľudí na vozíku,“ povedal s tým, že tieto informácie si ľudia musia zisťovať sami.
Aj on sa pohybuje na elektrickom vozíku. „Stále sa to vyvíja, čo sa týka prístupnosti turistických trás, dopravy, prípadne aj ubytovania. Najväčšie problémy sú asi v bariérovosti toaliet, tie často nie sú vyhovujúce pre človeka na vozíku. Nie je jednoduché nájsť ubytovanie najmä pre väčšiu skupinu takýchto ľudí,“ podotkol Blažek. Mnohé penzióny totiž majú iba zopár bezbariérových izieb. Účastníci pobytov by sa navyše mali vedieť dostať nielen na toaletu a do kúpeľne, ale aj do jedálne či spoločenskej miestnosti.
Ochotní majitelia penziónov
Aj preto OMD každoročne pripravuje letné tábory pre deti, mládež a dospelých s nervovosvalovým ochorením, ktoré si môže užiť každý. „Leto patrí všetkým. Počas táborov cítia, akoby svet plný bariér neexistoval. Na táboroch zabezpečujeme bezbariérové ubytovanie, špeciálne kompenzačné pomôcky – zdviháky, sprchovacie stoličky, náhradné vozíky aj vyvýšené postele. Fyzickú pomoc poskytujú osobní asistenti,“ priblížila organizácia. Súčasťou táborov sú aj tvorivé dielne, športové súťaže, výlety či ozdravné procedúry s fyzioterapeutmi.
„Za tie roky už máme našich spolupracovníkov – majiteľov penziónov, ktorí boli ochotní svoj penzión aj poupravovať podľa požiadaviek, ktoré sme mali. Boli ústretoví a vedeli, že im budeme verní. Veľa možností totiž na Slovensku nie je,“ hovorí predsedníčka OMD Andrea Madunová. Dôležité je aj okolie ubytovania, malo by byť vhodné na prechádzky pre ľudí na vozíku.
Jozef Blažek pre Zdravotnícky denník upresnil, že hľadajú zariadenia, kde je možné ubytovať 10 a viac ľudí na vozíkoch. „Najlepšie skúsenosti máme zatiaľ v penzióne Slniečko na Duchonke, vychádzajú nám v ústrety v debarierizácii celého penziónu. Už pár rokov navštevujeme aj penzión Antares v Zuberci,“ vyzdvihuje pozitívne príklady.
Deti so svalovými ochoreniami prichádzajú na tábory aj s rodičmi a súrodencami. Rodiny sú z celoročnej a náročnej starostlivosti o deti vyčerpané a potrebujú fyzický a psychický oddych. „Toto je priestor pre relax rodičov, lebo deti majú svoj program a asistentov, ktorí im pomáhajú. Rodiny sa môžu porozprávať, pretože majú spoločné problémy, ale aj radosti, a vedia si aj vzájomne poradiť. Vznikajú tak medzi nimi vzácne dlhoročné priateľstvá,“ dodáva Andrea Madunová.
Toto leto zorganizovala OMD štyri rôzne tábory a ozdravné pobyty, rozdelené podľa veku účastníkov a programu. Od 30. augusta do 3. septembra ich čaká ešte športové sústredenie v hre boccia, ktorá je vhodná aj pre ľudí s chorobami svalov a mnohí v nej dosahujú úspechy.
Pri realizácii letných pobytov a ďalších aktivít pre ľudí s nervovosvalovými problémami Organizácii muskulárnych dystrofikov pomáhajú ochotní darcovia. Prispieť možno prostredníctvom darovacej výzvy alebo OMD venovať 2 percentá z daní.
Dobré i zlé skúsenosti
Systematické mapovanie bariér v dovolenkových destináciách na Slovensku žiaľ neexistuje. OMD pravidelne vyzýva ľudí, nech ich informujú o svojich poznatkoch. Organizácia vydáva časopis Ozvena, ktorého súčasťou je aj cestovateľská príloha so skúsenosťami z rôznych miest a ubytovacích zariadení na Slovensku aj v zahraničí.
Napríklad v príspevku Krásavica pod Karpatmi Jozef Blažek opisuje miesta v okolí Bratislavy, kam sa dá ísť na turistiku aj na elektrickom vozíku. Tvrdí, že možností, kde sú asfaltové cesty aj bezbariérové toalety, je veľa. Na začiatky týchto trás vedie aj mestská hromadná doprava s nízkopodlažnými autobusmi. Napríklad lanovka na vrch Kamzík je však bariérová.
Členka OMD Irena Jandzíková opísala svoj zážitok s paddleboardom, na ktorom sa odviezla, hoci je na invalidnom vozíku. „Kúpu som dobre zvážila a poradila sa s českým predajcom, ktorému som opísala celú situáciu. Chcela som paddleboard najmä pre partnera na relax a poprípade, ak by to bolo reálne, odviezť sa aj ja. Vybrala som úplne na prvú šupu parádne, čo sme zistili až po otestovaní druhého paddleboardu v lete, ktorý bol vratký a nebolo by vôbec možné, aby som sa ja mohla na niečom takom odviezť. Takže, ak chcete paddleboard, dobre si kúpu zvážte,“ radí.
Ďalšia členka OMD Lucia Mrkvicová si urobila výlet na Oravu a Liptov. Hotel v Dolnom Kubíne deklaroval, že je bezbariérový, avšak Mrkvicová hovorí, že bola sklamaná rôznymi zbytočnými bariérami. „Napríklad z našej izby sa do kúpeľne dalo dostať len prekonaním schodíka a do výťahu bolo možné vstúpiť len s pomocou priloženej karty, ktorej čítačka bola umiestnená asi 1,7 m vysoko. Kvôli deťom, aby sa na výťahu nevozili len tak. Personál bol však veľmi ochotný a ak bolo treba, pomohli mi,“ hovorí žena, ktorá sa pohybuje na elektrickom vozíku. Chváli, že v informačnom centre v Liptovskom Mikuláši dostala skvelo spracovanú mapu, ktorá jej pomohla vybrať si dobre prístupné miesta. Nakoniec navštívila Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Múzeum Čierny orol, Liptovskú galériu P. M. Bohúňa, Synagógu, Galériu ILUSIA a tiež pivovar Liptovar.
Členovia OMD popísali aj svoje výlety, dovolenky a skúsenosti v ďalších slovenských aj zahraničných destináciách. Napríklad v Bardejovských kúpeľoch je podľa Zorky Lednárovej bariérovosť všadeprítomná. „Nie sú prispôsobené chodníky, prístupy do celého areálu, reštaurácie, kaviarne, o toaletách nehovorím. Do hotelovej reštaurácie hotela Ozón sme chodili katakombami v suteréne cez kuchyňu, čo je proti akýmkoľvek hygienickým predpisom. Elektrickým vozíkom sa prakticky nikam nedostanete. Mechanickým, pokiaľ máte poruke stále sprevádzajúcu osobu, sa dá, no má to ďaleko od oddychu, je to skôr neustály boj,“ podotkla. Bola tam len na výlete, ale myslí si, že nikto na vozíku, kto potrebuje trojtýždňové liečenie, by to tam nevydržal.
Celkovo ľudia so svalovými ochoreniami konštatujú, že všade sa dajú nájsť dobré aj zlé príklady. Negatívne skúsenosti opisujú najmä s bariérovosťou toaliet či neochotou personálu. Podľa Adama Burianeka ani v Rakúsku situácia nie je ideálna. Konštatuje, že z miest, ktoré v krajine navštívil, boli najlepšie prispôsobené aj pre ľudí na vozíkoch vyhliadková veža Pyramidenkogel a Minimundus – park miniatúr svetoznámych stavieb v Klagenfurte.
V inom vydaní Ozveny si možno prečítať o radostiach a strastiach aj na cestách napríklad do slnečného Chorvátska, na koncert do Varšavy, na potulky po severnom Taliansku či na tuniský ostrov Djerba.
Lucia Hakszer
